Komentár: Keď pes niekoho dotrhá, majiteľ nenesie žiadnu zodpovednosť

Poslanci vládneho Smeru chcú zrejme počkať, aj s pánom ministrom, na nejakú ďalšiu obeť agresívneho psa.

Mnohí z nás majú ešte v živej pamäti tú hroznú udalosť, keď rozzúrený staffordširský bulteriér pri Veľkom Krtíši na smrť dohrýzol ženu. Dva dni predtým tri voľne pobehujúce rotvajlery zaútočili na muža, ktorý neďaleko Bratislavy v rekreačnej oblasti pri jazere fotografoval modelku.

Dotrhali ho, odhryzli mu ucho a následky tohto útoku bude niesť celý život. A do tretice, ani nie o týždeň neskôr vybehol v Trstenej z klietky kaukazský ovčiak a zaútočil na dievčinu, ktorá prechádzala okolo na bicykli. Dotrhal jej celé nohy aj ruky a potom zaútočil i na policajtov.

Naši páni politici sa dušovali, že treba okamžite niečo robiť, najmä prijať zákon, ktorý by chránil občanov pred nebezpečnými psami a ich nezodpovednými majiteľmi. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek zacítil príležitosť zviditeľniť sa v rezorte, na čele ktorého sa ocitol nejakou čudnou hrou osudu, a počúvali sme, aké plemená psov treba zakázať či sprísniť ich chov. A že jeho rezort pripraví prísny zákon. Uplynulo takmer dvanásť mesiacov a nič sa nedeje. Počiatočná eufória vyprchala, ľudia na desivé útoky už možno aj zabudli, psičkári zalobovali medzi pánmi poslancami a zákon je stále v nedohľadne.

Predtým sa zanietene debatovalo o tom, ktoré plemená psov sú nebezpečné a ktoré nie a či vôbec nejaké plemeno všeobecne nebezpečné môže byť. Chovatelia tvorov, z ktorých sa neskôr neraz vykľujú krvilačné beštie, oponovali, že za všetko môže iba nezodpovedný majiteľ psa. Že prakticky každý pes každého plemena sa dá vychovať, aby bol mierumilovný a poslušný maznáčik. Na internete sa objavovali fotografie detičiek objímajúcich drsne vyzerajúcich psov, pripomínajúce cirkusové plagáty s krotiteľom šeliem, ktorý strčil svoju hlavu do tlamy mierumilovného leva.

A čože sa po tých všetkých siláckych rečiach pána ministra Jahnátka zrazu nestalo? Návrh zákona z dielne ministerstva pán minister pekne potichučky z parlamentu stiahol ešte predtým, ako o ňom mali rokovať poslanci. V návrhu sa hovorí okrem iného aj o sprísnení pravidiel chovu a držania psov štrnástich vybraných plemien. Podobné zákony sú aj v iných krajinách Európskej únie.

Odporcom takejto právnej normy treba uznať jeden argument - že zrejme naozaj sa nedá úplne jednoznačne povedať, že psy toho či oného plemena sú nebezpečnejšie než psy iného plemena. Navyše, veľmi ťažko by sa dal takto formulovaný zákon uplatniť na psy, ktoré sú rôzne skrížené a môžu byť ešte oveľa agresívnejšie a nebezpečnejšie než spomínané plemená.

Okrem toho, každý dobrý chovateľ dobre vie, že podľa vlastností rodičov šteňaťa možno už vopred s veľkou istotou odhadnúť, aký bude pes v dospelosti, ak bude mať normálnu výchovu. A taktiež treba súhlasiť s tvrdením, že vo veľkej miere je za správanie psa zodpovedný majiteľ, ako ho dokáže zvládnuť, ako ho cvičí a zvyká na prostredie.

Na druhej strane treba uznať aj to, že pri vybraných, takzvaných nebezpečných plemenách mávajú útoky na človeka oveľa vážnejšie dôsledky. Každý čo len trochu súdny človek zrejme pochopí, že je trochu iné, či zaútočí trojica rozdivočených jazvečíkov, alebo trojčlenná svorka kaukazských ovčiakov.

Zdá sa teda, že najrozumnejším kompromisom bol návrh novely Trestného zákona z dielne bugárovcov. Ten vôbec nerozlišuje, akej rasy je pes, ale len jeho konanie. Ak by pes niekoho pohrýzol alebo poranil bez toho, že bol vyprovokovaný alebo napadnutý, človek zodpovedný za psa by bol potrestaný odňatím slobody až na jeden rok. V prípade, že by za takýchto okolností pes poranil viacero osôb, prípadne by spôsobil ťažké zranenia či dokonca smrť, mohol by ísť jeho majiteľ, prípadne iná zodpovedná osoba do väzenia až na päť rokov. A ak by takýto pes poranil spoločenské alebo hospodárske zviera, hrozil by za to trest do šesť mesiacov odňatia slobody.

Možno sa niekomu tieto postihy zdajú privysoké. Ak však niekto chce mať psa, ktorý dokáže dokaličiť či zabiť dospelého človeka, nehovoriac o dieťati, asi by mal niesť aj zodpovednosť. Ako k tomu prídu ostatní ľudia, keď sa musia pri bicyklovaní či behaní obávať, že na nich zaútočí pes, ktorého majiteľ nechá voľne bez košíka? Prečo majú rodičia neustále tŕpnuť, či práve ich dieťa sa nestane krvavou hračkou pre nejakého psa?

Ak chovatelia a majitelia psov tak radi tvrdia, že neexistujú nebezpečné plemená a že každý pes je taký, ako ho majiteľ vychová, tak by tento zákon mali len uvítať. Postihoval by totiž len nezodpovedných. Oveľa viac im však zrejme vyhovuje súčasný stav, keď hocijaký pes, aj agresívny, môže pokojne pobehovať bez košíka po ulici či po parku. A keď náhodou niekoho dotrhá, majiteľ za to v podstate nenesie žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť.

Zrejme rovnaký postoj k problému majú aj poslanci vládneho Smeru, ktorí tento legislatívny návrh z dielne Mostu odmietli. Asi si chcú počkať, aj s pánom ministrom, na nejakú ďalšiu obeť. Kým to nebude dieťa nejakého vplyvného politika alebo niekto z jeho blízkych, nič sa neudeje. Prípadne páni poslanci schvália takú právnu normu, ktorá síce nič nevyrieši, ale voličom aspoň zalepí oči. Podobne ako ten impotentný zákon o preukazovaní pôvodu majetku.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní