Komentár: Koniec zábavy, ide sa do basy. Na osem rokov

Ožratý gauner zabije na aute deti idúce po chodníku a dostane kratší trest než chlapec, ktorý kopne policajtku.

Ani nie pred dvomi rokmi to mladý hokejista František Koleno na štefanskej zábave s alkoholom trochu prehnal a napadol jedného z návštevníkov. Privolaní policajti ho spacifikovali a keď už sa zdalo, že je po všetkom, zasahujúcu policajtku kopol do kolena tak nešťastne, že jej ho vážne zranil.

Mladý výtržník si isto zaslúžil potrestať. Bol to však poriadny šok, keď ho prvostupňový súd poslal za mreže na neuveriteľných dvanásť rokov! Odvolal sa a Krajský súd v Trenčíne bol o niečo miernejší - trest mu znížil na osem rokov. Nepodmienečne. Za zranené koleno policajtky. Hoci od spáchania činu neuplynuli ani dva roky, právoplatný rozsudok, podľa mnohých mimoriadne prísny, je už na svete. Ako sa zdá, naše súdy vedia pracovať aj naozaj rýchlo a nekompromisne.

O tom, či je tých osem rokov za kopnutie do kolena trest primeraný a zodpovedá závažnosti spáchaného skutku, možno polemizovať. V tejto súvislosti som si spomenul na iný proces s iným mladým hokejistom.

Ladislav Ščurko mal podľa obžaloby zavraždiť hokejového rozhodcu. Nie náhodne kopnúť pri opileckom vyčíňaní, ale chladnokrvne zabiť. Svoju obeť mal bodnúť minimálne devätnásťkrát nožom. Mladík sa k činu priznal, najskôr pred vyšetrovateľom, neskôr aj pred súdom.

Napokon však bolo všetko inak - začal tvrdiť, že skutok nespáchal on, ale dvaja neznámi muži. Súd mu neuveril a poslal ho za mreže na osem rokov.

Odvolací súd tento rozsudok zrušil pre niektoré procesné nedostatky a prvostupňový súd potom mladého hokejistu za trestný čin vraždy odsúdil na šesť rokov. Uložil mu teda o dva roky kratší trest, než bol pôvodný. Ani ten sa obžalovanému nepáčil a odvolal sa. Samozrejme, už dávno nie je vo vyšetrovacej väzbe a žije na slobode.

Celý prípad sa udial v januári roku 2008, teda už sa vlečie takmer šesť rokov. Stále nepoznáme definitívny rozsudok. A kým jeden mladík dostal za kopnutie policajtky do kolena najskôr dvanásť rokov a potom veľkodušne osem, iný mladík za vraždu pôvodne osem rokov a následne šesť. Nie je to trochu čudné? Akoby mali naše súdy úplne iné metre.

Trasúceho sa narkomana posadia do chládku na päť rokov, tomu, kto drogy týmto úbožiakom predáva a zarába špinavé peniaze na nešťastí iných, posadia za mreže na tri roky. Ožratý gauner na aute zabije deti idúce po chodníku a dostane o tri štvrtiny kratší trest než chlapec, ktorý kopne policajtku.

Nebavme sa o tom, či ten trest pre Františka Kolena nie je príliš krutý - bavme sa o tom, prečo pri iných, oveľa závažnejších zločinoch sú súdy mimoriadne zhovievavé.

Ako je možné, že v prípade mladého chlapca, ktorý sa opitý metal na zemi, keď ho zatýkala polícia, od skutku až po jeho právoplatné odsúdenie neuplynuli ani dva roky? Koniec zábavy a ide sa do basy. Na osem rokov - a keď sa bude slušne správať, tak má šancu vypadnúť o niečo skôr. Zlomený, ponížený.

Ako sa asi môže cítiť, keď číta trebárs príbeh Jozefa Majského, ktorého ešte v roku 2002 prepustil z vyšetrovacej väzby vtedajší generálny prokurátor - a odvtedy, teda za vyše jedenásť rokov, neboli súdy schopné či ochotné jeho kauzu definitívne uzavrieť? Raz ochorel obžalovaný, potom právnik, potom iný obžalovaný, inokedy advokáta rozboleli zuby.

Doslova panoptikum a výsmech nášho súdnictva, s ktorým si gauneri a ich obhajcovia robia doslova, čo chcú. A keď sa konečne podarilo špeciálnemu súdu vyniesť nad Majským rozsudok, Najvyšší súd ho zase zrušil a všetko sa začína odznova.

Keby sa opäť podarilo špeciálnemu súdu nejakým zázrakom vyniesť rozsudok, Najvyšší súd asi nájde nejakú procesnú chybičku a znovu prípad vráti. Aj pri tom najlepšom zdraví sa Majský právoplatného rozsudku zrejme dožije iba zázrakom. A ak áno, jeho zdravotný stav bude nepochybne taký vážny, že nebude môcť nastúpiť na výkon trestu. Veď pre chorého človeka je život bez kávičky, priateľky a cigaretiek smrteľná hrozba.

Alebo ďalší prípad. Pred dávnymi jedenástimi rokmi obvinili sudcu z brania úplatku. Policajti všetko zdokumentovali, akciu nahrali. Muž odovzdávajúci úplatok sudcovi za to, že bude pri rozhodovaní „veľkorysý“ k jeho obvinenému synovi, podrobne opísal, ako sa skutok stal. Sudca sa k úplatku nielen priznal, ale dokonca aj vyjadril ľútosť a pocit hanby nad svojím správaním.

To bol aj hlavný dôvod, prečo ho kolega nevzal do vyšetrovacej väzby a nechal ho na slobode. Zrazu však všetko bolo inak. Obvinený sudca poprel, že by skutok spáchal, a, naopak, spravil zo seba obeť.

Hra s procesnými chybičkami sa začala a kauza nie je definitívne ukončená dodnes. Medzitým sa obvinený sudca vrátil k svojej práci a súdi iných, ktorí zrejme nemajú toľko šťastia. Koľko absurdných rozhodnutí sme už s našimi súdmi zažili? Peniaze v kufríku poslanca, ktoré sa tam ocitli bez jeho vedomia, a tak ho súd oslobodil.

Prepúšťanie mafiánov pre doslova školácke chyby sudcov, až má človek pocit, že neúmyselné ani byť nemôžu. Odvolacie súdy rušia rozhodnutia prvostupňových pre vážne pochybenia, policajti sa chytajú za hlavu, pretože ich niekoľkomesačná práca vyjde úplne navnivoč. My sa len prizeráme a nestačíme sa čudovať.

A keď náhodou nejakí sudcovia rozhodnú rýchlo a prísne, ako to bolo v prípade mladého hokejistu Kolena, sme pobúrení. Pobúrení by sme však mali byť nad tými sudcami, ktorí robia presný opak.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní