Komentár: Korumpoval Fico amerických kapitalistov?

Kedysi pred rokmi vzbudil pozornosť príbeh mladého muža, ktorý túžil byť hasičom.

Vo svojich predstavách vídaval sám seba, ako s nasadením života hrdinsky likviduje nebezpečný požiar, zachraňuje životy a potom s blahosklonnou skromnosťou prijíma búrlivé ovácie od ľudí, ktorí mu ďakujú za jeho odvahu a statočnosť. Keďže mu však osud, a možno ani duševné schopnosti, nedopriali stať sa hasičom, trochu si pomohol. Sám podpálil maštaľ so stovkami teliat a potom pomáhal pri jeho likvidácii. Keďže vtedy ľudia neboli až takí hlúpi, veľmi rýchlo zistili, že ich hrdina je vlastne gauner, ktorý patrí skôr do basy, nie na piedestál slávy. A tak aj skončil na niekoľko rokov za mrežami.

Na tento pravdivý príbeh z minulosti som si spomenul v súvislosti s nedávnym cirkusom okolo avizovaného odchodu americkej firmy U. S. Steel z košických železiarní. Pre východné Slovensko by to znamenalo malú pohromu. Boli by ohrozené tisícky pracovných miest a nepochybne aj štátny rozpočet by tvrdo pocítil chýbajúce odvody a dane, ktoré doposiaľ doň pravidelne prúdili zo železiarní.

A prečo chcel investor odísť? Majitelia spoza veľkej mláky si zrátali, že za súčasných podmienok, aké sú na Slovensku, sa im tu podnikať neoplatí. A tak sa rozhodli železiarne predať.

Aj keď, pravdupovediac, až také jednoduché by to s tým odchodom nemali. Hoci sa nejakí potenciálni záujemcovia o kúpu železiarní spoza východnej hranice spomínali, pripomínalo to skôr platonické koketovanie ako vážny záujem serióznych investorov. Dokonca je možné, že v konečnom dôsledku by sa mohol k železiarňam napokon dostať za symbolický peniaz štát. Isto by to bolo oveľa rozumnejšie a najmä zmysluplnejšie investovanie peňazí než pripravované odkúpenie či vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní. Lenže na tom by asi nezarobili tí správni.

Obavy o odchode U. S. Steel sú však, našťastie, už minulosťou. Náš pán premiér sa totiž rozhodol konať a vybral sa do Ameriky. On osobne aj s viacerými ministrami. S prepáčením, doprosovať sa majiteľom oceliarskeho gigantu, aby na Slovensku ostali. A ponúknuť im výhody, aké iní podnikatelia nemajú. Čiže, dalo by sa obrazne a nadnesene povedať, že amerických kapitalistov tak trošku korumpoval. Samozrejme, úplne legálne.

Navyše, zdá sa mi dosť ponižujúce, že premiér mojej krajiny šiel prosíkať do Ameriky, do sídla nejakej súkromnej firmy. Robert Fico totiž nebol v Spojených štátoch ako predseda vlády na oficiálnej návšteve u seberovného predstaviteľa, počas ktorej by sa stretol aj s podnikateľmi a prehodil s nimi pár viet o tom, ako by bolo dobre, ak by na Slovensku ostali. Nie, on išiel priamo za nimi. Napokon to celé pripomínalo vydarenú reklamnú akciu, z ktorej na Slovensko prichádzali fotografie usmievajúceho sa záchrancu tisícov pracovných miest. Robert Fico urobil to, čo by mal v normálnej krajine vybavovať nie predseda vlády, a možno ani minister, ale nanajvýš štátny tajomník. Nepochybne si však tým výrazne zlepšil svoj imidž a zrejme sa to pozitívne prejaví aj na nasledujúcom prieskume verejnej mienky.

Tak trochu pikantne vyznieva, že len pár týždňov pred touto veľkolepou návštevou ten istý premiér na adresu svojich milých hostiteľov povedal: „Západní investori sa nabalili a teraz, keď všetko, čo mohli odtiaľto vytiahnuť, vytiahli, odchádzajú zo Slovenska preč.“

Takže, použijúc slovník pána premiéra, Američania sa s jeho požehnaním teda aj naďalej môžu nabaľovať a vyťahovať z nás všetko, čo sa vytiahnuť dá. Ba dokonca aj za podstatne lepších podmienok, ktoré im musel prisľúbiť, aby veľkodušne súhlasili, že na Slovensku predsa len ostanú.

A čo má s týmto všetkým spoločné v úvode spomínaný príbeh mladíka, ktorý podpálil teľatník? Nuž to, že práve počas vlády Roberta Fica bol v roku 2009 prijatý zákon o obnoviteľných zdrojoch energie a vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý aj v tom čase viedol nominant Smeru. Vďaka tomu museli aj tí, ktorí vyrábali elektrickú energiu pre svoju vlastnú spotrebu, teda i U. S. Steel, platiť stopercentné poplatky za jej distribúciu. To je podobný nezmysel, ako keby štát od vás chcel, aby ste platili cestnú daň za to, že zjete jablko, ktoré si odtrhnete zo stromu vo vlastnej záhrade.

Podľa odhadov len toto jedno rozhodnutie pripravilo železiarov ročne minimálne o dvadsať miliónov eur. A to bol podľa kuloárnych informácií aj jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo sa Američanom už neoplatilo u nás podnikať a rozhodli sa odísť. Takže pán premiér Fico uhasil s veľkou slávou oheň, ktorý v podstate založil on sám.

Aby to vyzeralo ešte lepšie, občanov potešil ubezpečením, že americkému investorovi „… v žiadnom prípade nebudeme dávať peniaze zo štátneho rozpočtu“. Naozaj dobrá správa. Len ju trošku zatieňuje informácia, že podmienkou jeho zotrvania na Slovensku má byť prijatie takých zákonov, aby fabrika získala vyššie výkupné ceny elektrickej energie. Podľa dostupných informácií by konkrétne malo ísť o podporu výroby elektriny pri využívaní hutníckych plynov.

Keďže však na Slovensku sú aj iné firmy, ktorých sa takáto zmena legislatívy bude týkať, v konečnom dôsledku to spôsobí citeľné zvýšenie cien elektrickej energie pre všetkých odberateľov. Hlavne, že v žiadnom prípade nedáme ani euro zo štátneho rozpočtu. Načo, keď to štát môže zodrať z iných.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].