Komentár Miloša Luknára: Bežný slovenský volič je zaslepený ako futbalový fanúšik

Ostatní prezidentskí kandidáti nie sú horší ako Kiska, len majú smolu, že ich ľudia lepšie a dlhšie poznajú.

Zdá sa, že o prvom kole prezidentských volieb je už viac-menej rozhodnuté. Kým Robert Fico je jasným favoritom na postup do finále už odvtedy, ako svoju kandidatúru oznámil, o to, kto sa stane jeho súperom v druhom kole, sa ešte donedávna zvádzal tuhý a pomerne vyrovnaný boj.

Spomedzi outsiderov, odsúdených na neúspech od samého začiatku, iba Peter Osuský ako jediný našiel v sebe toľko sily a charakteru, že svoju kandidatúru stiahol.

Tí ostatní asi čakajú na zázrak alebo epidémiu, ktorá skolí všetkých ich súperov. Dnes už je situácia oveľa jasnejšia a okrem ostatných kandidátov a pár nadšencov z ich volebných štábov asi len málokto verí, že do definitívneho súboja o post hlavy štátu nepôjde s Robertom Ficom Andrej Kiska, ale niekto iný.

Isteže, teoreticky to možné je, keď sa stane niečo naozaj neočakávané. Napríklad, že by sa našim špeciálnym zložkám, ktoré na Kiskovi už niekoľko mesiacov usilovne pracujú, pričom ich nasadenie je priamoúmerné jeho rastúcim preferenciám, podarilo nájsť v jeho minulosti nejakú poriadnu špinu. Prípadne ju vyrobiť.

Už nestačí len srdcervúci príbeh občana, ktorý sa zadlžil, lebo si kúpil cez Kiskovu splátkovú firmu televízor a teraz si na tú tragédiu po pätnástich rokoch spomenul. Rovnako by ho v očiach verejnosti nezložila, tak ako nezloží ani iného, nejaká milostná aférka. Bežný slovenský volič je totiž vo svojej podstate zaslepený podobne ako futbalový fanúšik.

Keď hráč z mužstva, ktorému fandí, surovo odzadu skopne súpera, spokojne si pomädlí ruky a bude zanietene tvrdiť, že to predsa nebol žiadny faul. No keď súperov hráč chytí niekoho z jeho mančaftu čo i len za tričko, bude za to požadovať od rozhodcu prinajmenšom žltú kartu. Podobne je to aj s politickou zaslepenosťou.

Človek, ktorému vôbec neprekáža, že Kiska v minulosti poskytoval ľuďom na nákup tovarov výrazne predražené pôžičky, nedokáže prehltnúť, že premiér má nadštandardné vzťahy so svojou podriadenou, ktorú veľmi slušne platí Úrad vlády z našich daní. A, naopak, voličovi, ktorého mimoriadne poburuje, že Kiskova firma vlastní lietadlo, vôbec neprekáža, že jeho favorit býva v byte, ktorý by si nemohol kúpiť z legálnych príjmov, ani ak by bol premiérom tridsať rokov.

Taký je volič. Tomu „svojmu“ politikovi, podobne ako bezhlavo zamilovaný gymnazista, dokáže odpustiť doslova všetko a neuverí ani vlastným očiam, ani vlastným ušiam. Aj keď väčšina politológov a publicistov je presvedčených, že Robert Fico má už post prezidenta prakticky istý, nemusí to byť také jednoznačné.

Ak sa jeho súperom v druhom kole stane Kiska, ich šance sú vyrovnané. Na strane druhej je však pravda, že žiaden iný kandidát okrem neho nemá potenciál poraziť Roberta Fica. Nie, vôbec to neznamená, že sú horší ako Kiska, len majú tú smolu, že ich ľudia lepšie a dlhšie poznajú. A Fico nevyvoláva až takú silnú averziu, aby niekto len preto, aby sa nestal prezidentom, bol ochotný dať svoj hlas radšej trebárs Jánovi Čarnogurskému.

Zvyšní kandidáti totiž doplatia na rezignáciu pravicového voliča, ktorého už toľkokrát sklamalo ich vládnutie, že im jednoducho neverí. Pre hádky o hlúpostiach radšej zahodia moc na ulicu, lebo nedokážu a nechcú nájsť kompromisy. A namiesto riešenia závažných problémov, ktoré trápia občanov, sa donekonečna hašteria o potratoch a homosexuáloch.

Ako možno veriť ľuďom, ktorí sa nevedia dohodnúť na spoločnom kandidátovi nielen na post prezidenta, ale ani na šéfoch kontrolných orgánov, generálnom prokurátorovi či sudcoch Ústavného súdu? A dnes budú teatrálne nariekať a mrnčať, že Fico získal v krajine absolútnu moc, pretože obsadil všetky dôležité posty v štáte a ich odsunul do pozície parlamentného komparzu.

V konečnom dôsledku však o tom, kto sa stane hlavou štátu, rozhodnú tí voliči, ktorých kandidáti v prvom kole vypadnú. Ak sa väčšina z nich rozhodne ísť voliť aj v druhom kole, Kiskove šance stúpnu. Ak však propaganda zapracuje a na Kisku sa objavia ďalšie kompromitujúce materiály, jeho šance klesnú, pretože skalného voliča síce neodradia, ale nerozhodnutého môžu ovplyvniť. Až natoľko, že voliť radšej nepôjde nikoho.

Čakajú nás teda ešte dni plné prekvapení a rôznych konšpiračných teórií. Politickí komentátori už dnes s plnou vážnosťou analyzujú, či roztrhnutá achilovka Roberta Fica mu v jeho nasledujúcej kampani môže pomôcť, alebo uškodiť. A či dojemný obraz premiéra s barlami môže vzbudiť sympatie a získať aj nejaké hlasy navyše.

Možno sa už čoskoro zrodí i teória, že achilovku si roztrhol náročky, kvôli zlepšeniu imidžu, prípadne, že jeho futbalový úraz bol iba zinscenované divadlo a v skutočnosti má nohu úplne zdravú. Je pravda, že Kiska má oproti svojim súperom jednu veľkú nevýhodu. Nie je až taký zdatný rečník ako títo starí harcovníci.

No nie vždy je ten, kto dokáže najlepšie tárať a ohlupovať, aj najlepší politik. A zároveň vôbec nie je vylúčené, že sa to časom nenaučí aj Kiska. Čaká nás teda ťažká voľba.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].