Komentár Miloša Luknára: Čaká Fica Mečiarov osud?

Voliči ukázali, že už majú plné zuby starej skazenej garnitúry, ktorá len prestupuje zo strany do strany a zakladá ďalšie nové strany.

Za normálnych okolností by sme mohli postup Roberta Fica do druhého kola prezidentských volieb považovať za politický úspech. Získať 28 percent hlasov zúčastnených voličov nie je málo, jeho súper Andrej Kiska dostal o štyri percentá menej. Ibaže problém je v tom, že očakávania boli podstatne väčšie, okolo štyridsať percent.

Dokonca sa špekulovalo, aj vďaka nejednoznačnému zneniu ústavy, či by sa Fico v prípade, keby získal už v prvom kole viac ako polovicu hlasov voličov, nemal stať hlavou štátu bez druhého kola.

A zrazu ich dostal menej ako tridsať percent. Musela to byť poriadne ľadová sprcha, ktorá z jasného favorita volieb zrazu spravila ich mierneho outsidra. Po zverejnení výsledkov Robert Fico povedal: „Utieram si čelo, osobne som čakal podporu 29 až 30 percent. V prvom referende som obstál veľmi dobre.“

Týmto jeho slovám však príliš veriť nemožno. Ak by získal 48 percent, tvrdil by, že on rátal okolo 49 percent, ak by mu dalo svoje hlasy 18 percent voličov, prezradil by nám, že on počítal tak 19 percent. Aby ľudia vedeli, že aj Fico sa síce môže pomýliť, ale nanajvýš tak o jedno či maximálne dve percentá.

A svojmu tvrdeniu, že obstál veľmi dobre, nemôže hádam veriť ani len on sám. Matematika je totiž jednoduchá. Kým Kiska môže získať väčšinu hlasov občanov, ktorí v prvom kole volili Kňažka či Procházku, Roberta Fica možno podporia niektorí z tých, ktorí predtým dali svoje hlasy Fischerovi, Čarnogurskému či Jurištovi a skvelému lídrovi pravicových strán Hrušovskému.

V prípade, že Fico odíde zo súboja o prezidentské kreslo s dlhým nosom, na prvý pohľad sa nič zvláštne neudeje. Ostane predsedom vlády a šéfom suverénne najsilnejšej politickej strany na Slovensku. V skutočnosti by však jeho pozícia bola taká otrasená, že v najbližších rokoch ho nebude čakať nič iné ako tvrdý pád. Presne taký istý, aký zažil Vladimír Mečiar.

Zo zbožňovaného a všemocného politika sa zrazu stal nímand, ktorý sa musel ponížene doprosovať o miestečko vo vládnej koalícii, aby stihol ešte čo-to nagazdovať, nech aj desiata generácia jeho potomkov si môže užívať plody prapradedovej statočnej a tvrdej práce. Babky demokratky ho už ani poriadne nepozdravia, majú dávno iný idol.

Takže v druhom kole prezidentských volieb ide Robertovi Ficovi o veľmi veľa. Ak vyhrá, ostane na výslní minimálne ďalších desať rokov, no ak prehrá, čaká ho, ak neodíde sám, pomerne rýchly potupný odchod. Pretože prehra zasiahne celý Smer. Navyše, prezidentské voľby splodili nového lídra pravice, Radoslava Procházku.

Voliči jasne ukázali, že už majú plné zuby starej skazenej garnitúry, ktorá len prestupuje zo strany do strany, zakladá ďalšie nové strany a snaží sa tváriť, aké úžasné zmeny prináša.

Napokon, zrejme to bol aj hlavný dôvod, prečo Procházka do prezidentských volieb išiel - aby sa zviditeľnil a získal mandát od voličov postaviť pravicu na mladšie a pevnejšie nohy. A už v ďalších parlamentných voľbách môže poraziť Smer, ktorému sa nedarí plniť sľuby voličom. Na rozdiel od tých, ktoré dal sponzorom.

Nastávajúce dni do druhého kola bude musieť Robert Fico a tí, ktorí stoja za ním, bojovať zo všetkých síl, aby znemožnili Andreja Kisku v očiach verejnosti. Premiér čosi už aj naznačil, keď hneď po zverejnení volebných výsledkov v televíznej debate odkázal svojmu súperovi, že sa nemôže čudovať, ak sa jeho súkromie bude prepierať na verejnosti.

„Toto je spojené s politickým životom,“ veľavýznamne povedal Fico, ktorý je známy až hysterickými reakciami na záujem médií o jeho súkromie a rodinu. Asi sa už podarilo ľuďom povereným rozpracovať Kisku nájsť či vyfabulovať nejaké pikantérie z jeho minulosti. Možno ešte z čias prvého manželstva. Uvidíme.

Je sympatické, že Robert Fico chce, aby voliči dôkladne spoznali Andreja Kisku, aby vedeli, komu chcú dať hlas. „O mne každý všetko vie. Ale o druhom kandidátovi, ktorý sa dobrovoľne rozhodol uchádzať o post prezidenta, nevieme nič,“ povedal Fico pred televíznou kamerou. „Tak čo je pán Kiska? Je budhista alebo je blízko židovskej viere, alebo je scientológ?“ spýtal sa pateticky.

Len pre zaujímavosť, niekoľko dní predtým, keď sa ho novinári z Aktuálne.sk pýtali na jeho vzťah k náboženstvu, odpovedal zamietavo: „Ja môžem mať akýkoľvek vzťah k viere, to je moja súkromná vec.“

Zaujímavé, že viera je súkromná vec iba v jeho prípade. V Kiskovom nie. A nepochybne sa na verejnosti objavia ďalšie dojemné príbehy invalidných dôchodcov, ktorí nevládzu splácať pôžičky, čo si vzali z niekdajšej Kiskovej splátkovej firmy na plazmové televízory či domáce hi-fi kiná. Veď Kiska je, ako ho nazval, úžerník.

A ako nazvať človeka, ktorý vám z vašich vlastných zarobených peňazí prostredníctvom zvyšovania daní a odvodov berie čoraz viac a viac, no dáva menej a menej, len aby to mohli iní bezprácne rozkradnúť? A nemáte za to ani len ten televízor, hoci ho preplatíte aj o sto percent...


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní