Komentár Miloša Luknára: Čudné dohody

Ľudia, ktorí sa práve vďaka dohode o vine a treste vyhli zaslúženému väzeniu, pochádzajú aj z iných, najmä tých vyšších vrstiev spoločnosti.

Už sa ani nestačíme čudovať nad našou spravodlivosťou. Takmer každý týždeň sa dozvedáme o ďalších a ďalších prípadoch, keď páchatelia obvinení z rôznych, aj tých najzávažnejších trestných činov uzatvoria s prokurátorom dohodu o vine a treste. A keď ju sudca schváli, čo väčšinou bez problémov urobí, môžu si spokojne mädliť ruky.

Ťažkí kriminálnici vďaka tomu strávia za mrežami o mnoho rokov menej, než by ich vzhľadom na závažnosť činu mali, a tí ľahší gauneri za mreže ani nejdú. Dostanú symbolickú podmienku, nejakú pokutu, prípadne, aby sa nepovedalo, aj krátky zákaz činnosti. Z pohľadu obetí, ale i občana, to vyznieva ako doslovný výsmech spravodlivosti.

A pre nasledovníkov týchto kriminálnikov ako výzva, že sa vôbec nemusia báť kráčať v ich šľapajach. Aj keď ich náhodou pri čine prichytia, šikovne sa dohodnú s prokurátorom a v podstate im nič nehrozí.

Benefity, ktoré získajú z trestnej činnosti, sú podstatne vyššie než prípadný trest. Pretože, povedzme si úprimne, verí niekto tomu, že napríklad lekára úplatkára prichytia policajti hneď pri jeho prvom pokuse o korupciu?

Väčšinou ide o starých, celé roky skorumpovaných harcovníkov, o ktorých prakticky všetci v okolí vedia, že berú, a pacienti či ich príbuzní poznajú aj presný cenník. Len im to zatiaľ nikdy nikto nedokázal, pretože ani nebola vôľa.

A tak, keď ich po dlhých rokoch úspešného zveľaďovania majetku náhodou prichytia, nemusí ich to až tak veľmi trápiť. Veď sa dohodnú s prokurátorom na nejakom symbolickom podmienečnom treste, ktorý im čoskoro vymažú, a na pár stovkách pokuty.

Nie tak dávno verejnosť šokovala správa, že polícia obvinila z brania úplatku jedného z našich najvýznamnejších kardiochirurgov profesora Fischera. Mnohých však ani tak neprekvapil fakt, že vzal úplatok, ako skôr to, že sa nechal tak školácky prichytiť.

Rodinní príslušníci pacientky, ktorej mal za tritisíc eur vybaviť prednostnú operáciu, totiž neboli v pozícii policajných agentov, teda že by policajti vopred označili bankovky a celý priebeh odovzdávania úplatku monitorovali a nahrávali.

Príbuzných pobúrilo to, že napriek úplatku a ubezpečeniu lekára, že ide v podstate o jednoduchý zákrok, pacientka zomrela. A tak pýtali peniaze späť. Keď to profesor odmietol, išli na políciu. A tam dostali inštrukcie, aby profesorovi Fischerovi zatelefonovali a čo mu v telefonáte majú povedať.

Pasca sklapla, kardiológ sa v telefonickom rozhovore k svojmu činu nepriamo priznal. To, o čom sa šepkalo celé roky, sa zrazu ukázalo ako fakt. Nad profesorom Fischerom sa začali sťahovať mračná.

Odborníci na trestné právo kŕmili verejnosť desivými informáciami, že za tento čin mu hrozí trest tri až osem rokov väzenia nepodmienečne. O nejakej podmienke nebolo ani reči.

A zrazu sa všetko otočilo. Profesor Fischer, ktorý napriek tlaku dôkazov tvrdošijne zapieral, že by skutok spáchal, a ešte aj útočil na ostatných nevyberanými slovami, zrazu úplne otočil a k činu sa priznal. Zažiarilo mu totiž svetielko nádeje možnej dohody o vine a treste a z hrozby nepodmienečného trestu odňatia slobody na viac rokov sa stala smiešna podmienka a peňažný trest.

Ctený 77-ročný niekdajší prezidentský kandidát sa tak elegantne vyhol väzeniu, ktoré by isto nebolo tým najelegantnejším zavŕšením jeho kariéry. Ale aby sme pánu Fischerovi nekrivdili, rovnaký trest, teda dva roky podmienečne, dostala za úplatok, vďaka dohode o vine a treste, lekárka z Nitry.

A zrejme sa tie dva roky podmienečne namiesto troch až ôsmich rokov nepodmienečne natoľko zapáčili ľuďom v našej justícii, že s nimi vyviazol aj ďalší obvinený lekár, prednosta detskej urológie Vladimír Polák. Ten vzal od otca chorého dieťaťa úplatok 500 eur za to, že veľkodušne dal súhlas na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte únie.

Áno, na Slovensku aj za takýto trestný čin možno dostať iba podmienku. Netuším, či práve to bolo zámerom zákonodarcov, keď schvaľovali zavedenie inštitútu dohody o vine a treste.

Aby si ľudia, ktorí sa dokážu „dohodnúť“ s prokurátorom, výrazne znižovali hroziace tresty aj v prípadoch, kde je ich vina prakticky jednoznačne preukázaná a spoločenská nebezpečnosť ich konania naozaj vysoká. To, že boli spomenuté práve prípady úplatných lekárov, je len náhoda. Jednoducho sú to mediálne známe kauzy.

Ľudia, ktorí sa práve vďaka dohode o vine a treste vyhli zaslúženému väzeniu, pochádzajú aj z iných, najmä tých vyšších vrstiev spoločnosti.

Podobné prípady sa nám začínajú množiť ako huby po daždi a je namieste otázka, či sa náhodou tento inštitút až príliš často drzo nezneužíva. Aj sudca totiž má možnosť zohľadniť pri stanovení výšky trestu priznanie obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť, no zďaleka nemá takú úžasnú moc meniť nepodmienečný trest na podmienečný, ako je to v prípade dohody o vine a treste.

Dalo by sa to tolerovať v špecifických prípadoch - napríklad keď člen organizovanej skupiny pomôže svojou výpoveďou a spoluprácou s vyšetrovateľmi usvedčiť vodcov tejto skupiny a rozbiť jej zločineckú štruktúru. Vtedy je miernejší trest pochopiteľný a je istou odmenou pre obžalovaného za to, že spolupracoval a pomohol pri očiste spoločnosti.

Ale akú odmenu máme dávať človeku, ktorý zneužil prirodzený strach ľudí o život a zdravie ich blízkeho či bezostyšne roky rozkrádal štátne peniaze? Len preto, že keď ho prichytili, veľkodušne sa priznal, pretože pochopil, že dôkazy voči nemu sú nepriestrelné?


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní