Komentár Miloša Luknára: Darčeky pre pánov doktorov

Keď poisťovne lekára slabo platia, tak skasíruje pacientov? Je to naozaj správna cesta? Čo keď si zajtra to isté povedia policajti?

Keď známy kardiológ profesor Viliam Fischer vzal tašku od pacientkinej rodiny, hoci, ako tvrdil, ani nevedel, že v nej boli nejaké peniaze, zrejme netušil, akú lavínu spustí. Nemyslím tým rozčúlené príbuzné po jej nečakanom skone ani údajnú facku, ktorú od jednej z pozostalých schytal, ani naliehavé požadovanie, aby trojtisícový úplatok vrátil.

To je jeho osud, na záver svojej inak skvelej profesionálnej kariéry si zavaril sám a sám sa s tým bude musieť vyrovnať. Pravda, ak mu jeho mocní priatelia nepomôžu. V súvislosti s nešťastným činom profesora Fischera sa však dostal na piedestál slávy iný lekár.

Nebýva síce hviezdou vysokoodborných seminárov ani ho nemožno považovať za významnú kapacitu, no zviditeľnil sa za pár dní viac než iní za celý život.

Doktor Peter Lipták, všeobecný lekár, sa v médiách aj doposiaľ vyskytoval pomerne často, zrejme preto, že v jeho kmeni pacientov ostalo veľa novinárov ešte z čias, keď ordinoval v budove tlačovej agentúry.

Tentoraz sa však nevyjadroval k večnej téme o rozdiele medzi vírusom a baktériou, ale ako jeden naozaj z mála lekárov sa verejne zastal Fischera. Zvlášť jedna jeho veta by sa mala implantovať aj do Hippokratovej prísahy: „Ak pán Fischer za tie peniaze poskytol službu, ktorú mal poskytnúť, tak s tým nemám problém.“

Následne poskytol dnes už nesmrteľný rozhovor televízii Markíza, ktorý vyvolal obrovskú vlnu nevôle. Lipták síce potom vyhlasoval, že televízia jeho vyjadrenia hrubo zmanipulovala, no niektoré vety, ktoré v ňom odzneli, zmanipulované mohli byť naozaj veľmi ťažko.

Napríklad výrok: „Ja to robím tak, že od svojich pacientov prijímam dary. Prijmem každý rok päťtisíc eur na daroch. Nás ako keby život tlačil k tomu, že musíme prijať akúkoľvek pomoc, najmä finančnú… Ja by som to nenazýval úplatok, to je taká platba. Ale keď niekto nemá, tak má smolu…“

Potom pán doktor Lipták začal poskytovať rozhovory ako na bežiacom páse, aby vysvetlil, ako to v skutočnosti myslel. Vraj na príčine je zlý systém, rozkrádanie v zdravotníctve a z toho plynúci nedostatok financií smerujúcich k súkromným lekárom, ako je on, ktorí musia bojovať o prežitie aj tak, že prijímajú dary od pacientov.

Pochválil sa, že z týchto „darov“ neodvádza dane, pretože sa to nemusí. Zrejme je to podobný prípad, ako keď sa v kostole vyberá do zvončeka.

Zamotával sa viac a viac a vrcholným skvostom jeho obhajoby bolo, keď poskytol denníku Pravda mesačný sumár svojich príjmov a výdavkov. Napríklad na vzdelávanie a zahraničnú odbornú tlač podľa tohto zoznamu pán doktor dáva každý mesiac až tisíc eur.

Summa summarum, prekvapujúco sme sa dozvedeli, že presne toľko, koľko pán doktor zarobí na platbách, vynaloží na chod svojej ambulancie. Teda on ako osoba nemá z toho ani jedno jediné euro! Nebyť manželky, ktorá ho živí, tak by asi musel po večeroch predávať Nota bene pred obchodným centrom.

Paradoxné je, že sa objavilo množstvo jeho obhajcov. Dokonca sme sa mohli od komentátora dozvedieť, že Lipták je vlastne obeťou sprisahania, pretože vždy nekompromisne kritizoval rozkrádanie v zdravotníctve. Neviem, mne sa zdá vyberanie „darov“ od pacientov trochu čudný spôsob boja proti tunelovaniu zdravotníctva. Keďže ho poisťovne slabo platia, tak skasíruje pacientov?

Je to naozaj správna cesta? Čo keď si zajtra to isté povedia policajti? Máme nízke platy, tak si, občan, priplať. A keď nemáš peniaze, tak máš smolu.

A čo učitelia? Vari majú natrčiť ruky a pýtať od rodičov peniaze, pretože ich štát slabo platí? A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Tí, ktorí tak vyzdvihujú Liptáka za jeho občiansku statočnosť, pretože sa nebojí ukazovať prstom na väčších zlodejov, zabúdajú na jednu podstatnú vec - že tým nepriamo spravil vagabundov aj zo všetkých svojich kolegov lekárov, ktorí od pacientov finančné dary neprijímajú ani nevyžadujú.

Teraz nemyslím fľašu vína alebo koňaku, ktorú daruje vďačný pacient lekárovi po skončení liečby. Tento zlozvyk v nás pretrvá ešte desaťročia. Ale dávať a najmä prijímať peniaze je niečo vrcholne amorálne. Hoci korupcia v našom zdravotníctve nie je nič výnimočné, sú aj lekári, ktorí pacienta s obálkou slušne vyhodia. A nie je ich málo.

A ešte na margo vyhlásení pána doktora Liptáka o tom, že dary nemusí zdaňovať. Nie som konzultantom Finančnej správy, ale dar, ktorý prijme v súvislosti s výkonom svojej funkcie, by mal byť nepochybne zdanený.

Napokon, nič mu nebráni, aby si založil neziskovú organizáciu, do ktorej by mu mohli vďační pacienti prispievať, trebárs aj dvomi percentami z dane, a z toho by mohol financovať prístroje do svojej ordinácie. Všetko v súlade so zákonmi aj s morálkou.

To, že súkromní lekári nemajú primerané platby od zdravotných poisťovní za poskytnuté výkony, nemôže byť ospravedlnenie na branie úplatkov či, ako sa povie vznešenejšie, darov od pacientov. Isteže, chyba je aj v samotných pacientoch, ktorí majú pocit, že lekár im službu poskytuje zadarmo.

Asi by nebolo od veci zmeniť systém financovania tak, že by si pacient prevzal od lekára bloček, na ktorom by jasne videl, koľko stojí jeho ošetrenie, a ten dal na preplatenie zdravotnej poisťovni. Len tak sa dá vyhnať z hláv scestná predstava, že lekár vlastne robí zadarmo, a tak mu treba niečo dať navyše.

Zároveň treba zdôrazniť i to, že v našom rozkrádanom zdravotníctve sú naozaj oveľa vážnejšie problémy než nejakí Liptákovia. To však neznamená, že by sme tých Liptákov mali posadiť ešte aj na piedestál martýrov.

Len tak mimochodom, spomínam si na prípad, keď jeden mladý redaktor akosi nezvládal svoju prácu, a tak dostal od nadriadeného kárne opatrenie a hrozilo mu prepustenie. Zrazu mladý, inak zdravý muž ochorel.

A choroba nie a nie odísť, lekár mu pravidelne predlžoval práceneschopnosť a trvalo to celý rok. Až do času, keď by o ďalšej práceneschopnosti musel rozhodnúť posudkový lekár. Vtedy mladík zázračne vyzdravel a dal výpoveď. Meno toho lekára vám radšej neprezradím, aj keď ho nie je ťažké uhádnuť. Ale, tak mi napadá - nezaslúžil by si za taký ľudský prístup nejaký darček?

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].