Komentár Miloša Luknára: Dve tváre Slovenska

Kým premiér pravidelne spochybňuje správnosť krokov Západu voči Ruskej federácii, prezident Andrej Kiska počas nedávnej návštevy Kyjeva prekvapujúco vyjadril iný názor.

Naša krajina akoby trpela syndrómom rozdvojenej osobnosti. Na jednej strane predseda vlády neustále spochybňuje sankcie Európskej únie proti Rusku a otvorene hovorí o tom, že by ich bolo treba „zjemniť“.

A zrejme nie je ďaleko od pravdy konštatovanie, že spomedzi všetkých krajín únie práve Slovensko vinou rôznych premiérových vyhlásení patrí medzi štáty, ktoré vnášajú nejednotnosť do jej spoločného postoja k nebezpečnej a agresorskej politike Ruska voči Ukrajine. Až môže mať niekto pocit, akoby sme v posudzovaní tohto konfliktu stáli viac na strane Putina a dokonca obhajovali niektoré jeho kroky.

Paradoxne, kým premiér viac-menej pravidelne spochybňuje správnosť krokov Západu voči Ruskej federácii, prezident Andrej Kiska počas nedávnej návštevy Kyjeva prekvapujúco vyhlásil, že konflikt na Ukrajine by bol už dávno zažehnaný, ak by Rusko nepomáhalo pri jeho roznecovaní. A dodal, že niet pochybností o účasti Ruska na vojne na východe Ukrajiny. Také malé slovenské alter ego.

Napokon, už vlani v septembri Andrej Kiska vo verejnoprávnej televízii reagoval na tvrdenie Roberta Fica, že sankcie proti Rusku sú nezmyselné. Pripomenul, že ak sa prezidenti či premiéri krajín únie dohodnú na sankciách proti Rusku, potom by sa za ne mali aj slovne postaviť a nepopierať ich.

„Ono to nie je príjemné, keď prídem na summit, kde sú prezidenti a premiéri desiatok štátov, našich najbližších spojencov, a začnú mi klásť otázky, čo sa to deje. Ste skutočne súčasťou toho jadra EÚ? Ste súčasťou toho, kde ste, alebo máte nejaké proruské smerovanie? Takéto otázky som dostal,“ povedal prezident pred televíznou kamerou.

Je podivuhodné, že toto veľmi vážne vyhlásenie hlavy štátu ostalo takmer nepovšimnuté. A predseda vlády naďalej spochybňuje sankcie, ktoré dokonca označuje za škodlivé pre Slovensko a tvrdí, že v podstate nič nepriniesli. Zrejme všetci ostatní predstavitelia iných krajín únie sú hlúpejší, prípadne majú oveľa skreslenejšie informácie o skutočnej situácii než náš pán premiér.

Je, samozrejme, pravda, že na Slovensku je niekoľko firiem, ktorých sa uvalenie sankcií proti Rusku, presnejšie, odvetné opatrenia Ruska proti krajinám únie, dotklo a ekonomicky ich poškodilo. Celkový dosah na našu ekonomiku je však minimálny a škody nedosahujú ani výšku niektorého z predražených tendrov, ktorých sú každý rok stovky.

Zdá sa, akoby predseda vlády vedome zveličoval vplyv sankcií na našu ekonomiku, a treba si položiť otázku, čo ho k tomu vedie. Je vari naozaj tým trójskym koňom ruských záujmov v Európskej únii, za akého ho občas označujú?

Aj keby boli dôsledky sankcií, respektíve odvetných opatrení Ruska na našu ekonomiku, oveľa vyššie, než v skutočnosti sú, nemali by sme podľahnúť vypočítavosti a podlízavosti tak, ako napríklad maďarský premiér Orbán, ktorý sa kvôli ruskému plynu a možno aj šanci znovuzrodenia Maďarska v hraniciach spred prvej svetovej vojny podlizoval Putinovi.

Dokonca mu neprekážalo, že ruský prezident v Budapešti provokatívne položil kvety k pamätníku sovietskych vojakov padnuvších počas bojov, v ktorých krvavo potlačili maďarské povstanie proti diktatúre Moskvy v roku 1956.

Napokon, rovnako sa môžeme spýtať, prečo dnes zatracujeme prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa za jeho kolaboráciu s Hitlerom. Veď vďaka nej sa mali Slováci, teda aspoň niektorí, oveľa lepšie, než keby sme neboli spojencom Nemecka.

Kvôli objektivite však treba uznať, že hoci premiér Robert Fico až príliš často pripomína svojimi vyhláseniami onoho trójskeho koňa Ruska, na rozdiel od Orbána oficiálne, predovšetkým na zahraničných fórach, podporuje spoločnú politiku krajín Európskej únie v konflikte Ruska s Ukrajinou.

Tento zvláštny jav rozdvojenia osobnosti by sa v tom lepšom prípade dal vysvetliť blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Ficove proruské vyhlásenia sú určené voličom rusofilom, ktorí vidia celý problém anektovania Krymu ruskou armádou a útoky separatistov na východe Ukrajiny cez svoju zjednodušenú prizmu, veľkoryso oslobodenú od poznania reálnych faktov a historických súvislostí.

Teda na vine sú jednoznačne Ukrajinci a Rusi len bránia svojich bratov hovoriacich po rusky. Napokon, ako sa zvykne vravieť v tejto svojskej, no prekvapujúco početnej komunite, Krym aj Ukrajina aj tak vždy patrili Rusku.

A keďže ten rok do volieb ubehne ako voda, treba túto početnú skupinu osloviť, aby vedela, komu má dať hlas. No v hlave stále vŕta jedna nezodpovedaná otázka. Ktorý Robert Fico je skutočný? Ten, čo podporuje spolu so svojimi európskymi partnermi jednotnú doktrínu vo vzťahu k Moskve a hlasuje za ňu? Alebo ten, ktorý ju neustále kritizuje a spochybňuje?


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní