Komentár Miloša Luknára: Harabin sa Fica nezľakol

Buď si Harabin myslí, že Robert Fico je dnes už natoľko slabý, že nemôže ovplyvniť jeho zvolenie či nezvolenie v Súdnej rade, alebo vie, že premiér svoje slová nemyslel vážne.

Zdá sa, že predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin na úprimne mienené rady svojich priateľov priveľmi nedá. Mnohí ešte dnes majú v živej pamäti slová premiéra Roberta Fica, že on osobne by Štefanovi Harabinovi neodporučil opätovne kandidovať na post šéfa našej najvyššej súdnej inštancie, ktoré vyslovil v čase, keď sa uchádzal o priazeň občanov pred prezidentskými voľbami.

Napriek tomu Štefan Harabin súhlas na svoju opätovnú kandidatúru dal. A vzápätí ho jednomyseľne do tejto funkcie navrhla sudcovská rada Najvyššieho súdu. Ťažko hodnotiť, čo sa vlastne stalo. Žeby pán Harabin nevedel o odporúčaní Roberta Fica, aby už nekandidoval? Ťažko tomu uveriť.

Aj keby už z princípu vôbec nečítal noviny, musel by mať nejakých spoľahlivých ľudí, ktorí ho upozornia, keď sa o ňom niečo píše. Ako inak by mohol reagovať žalobami na články, ktoré mu podľa jeho názoru poškodzujú dobré meno a spôsobujú nemajetkovú ujmu? Nežaloval by predsa za niečo, o čom vôbec nevie.

A pochybovať o tom, že Štefan Harabin cíti priateľstvo či úctu voči predsedovi vlády Robertovi Ficovi, zrejme netreba. Napokon, nie celkom bežné zvítanie v Prezidentskom paláci, pri ktorom zasypal premiéra tromi bozkmi, je dostatočným dôkazom ich vzájomnej náklonnosti.

Ťažko totiž predpokladať, že by sa rovnako spontánne vrhol na človeka, s ktorým ho nespájajú nejaké bližšie vzťahy. Napríklad, že by sa takto žoviálne vyobjímal s Danielom Lipšicom, s ktorým sa tiež pozná už nejaký ten rôčik. Ak teda Štefan Harabin vedel o verejnom vyhlásení Roberta Fica, že by mu neodporúčal opätovne kandidovať, a zároveň niet pochýb, že si premiéra váži, je dosť zvláštne, že si jeho radu nevzal k srdcu.

Ignorovať takýto názor najsilnejšieho muža krajiny, na pohľad jednoznačný a vyslovený na verejnosti, nie je bežné. Pretože, laicky povedané - ak by premiér Robert Fico naozaj nechcel, aby sa Harabin opäť stal predsedom Najvyššieho súdu, tak by sa ním zrejme nestal.

Len na osvieženie pamäti si zopakujme, čo presne premiér povedal - „Dnes máme legitímne zvoleného predsedu Najvyššieho súdu, ale je objektívny fakt, že rozdeľuje súdnictvo, preto ak by sa ma pán Harabin opýtal, či by som mu odporúčal, aby kandidoval na predsedu Najvyššieho súdu, tak by som mu to neodporúčal.“

No Štefan Harabin sa nezľakol a aj tak kandiduje na tento post. Zvláštne. Jeho neprajníci môžu o ňom tvrdiť čokoľvek, ale jedno mu isto nemôžu uprieť - že je to veľký a dostatočne chytrý hráč, ktorý dokáže veľmi dobre odhadnúť svoje pozície a možnosti. A isto by nešiel do vopred prehraného súboja.

Takže buď si myslí, že Robert Fico je dnes už natoľko slabý, že nemôže ovplyvniť jeho zvolenie či nezvolenie v Súdnej rade, v ktorej sú okrem zástupcov zvolených samotnými sudcami aj nominanti parlamentu, vlády a prezidenta, alebo vie, že premiér svoje slová nemyslel vôbec až tak vážne, ako vyzneli, a boli len súčasťou predvolebného boja.

Napokon, verejná mienka nie je príliš naklonená šéfovi Najvyššieho súdu a Robert Fico musel niečo povedať na konkrétne položenú otázku týkajúcu sa jeho názoru na vedenie najvyššej súdnej inštancie. A tak šalamúnsky odvetil, že ak by sa ho Harabin spýtal, či má opäť kandidovať, tak by mu to neodporučil.

Premiér si týmto výrokom vôbec nezviazal ruky. Veď nepovedal, ako by sa zachoval v prípade, ak by sa ho Harabin na jeho názor jednoducho spýtať neprišiel, kandidoval by a vo voľbe napokon uspel. Veď oficiálne ako predseda vlády nemá možnosť urobiť nič. Iba tvrdiť, že do súdnej moci zasahovať nemôže.

A rovnako predsa nemôže za to, že Harabin nerešpektoval jeho odporúčanie, že by nemal kandidovať… Pozornosti Štefana Harabina isto neušlo vyhlásenie novozvoleného prezidenta Andrej Kisku, ktorý ešte pred Harabinovým súhlasom s kandidatúrou vyhlásil, že ak ho Súdna rada zvolí za šéfa Najvyššieho súdu, tak ho do funkcie nevymenuje.

Napriek tomu sa kandidovať odhodlal. Možno vie, že Kiskov súhlas potrebovať nebude. Že terajší prezident Ivan Gašparovič zavŕši svoje dni v úrade hlavy štátu tým, že predsedu Najvyššieho súdu narýchlo vymenuje on. Koho už len bude trápiť, že funkčné obdobie šéfa Najvyššieho súdu začne plynúť až v čase, keď už bude prezidentom Kiska?

Pri toľkých čiernych škvrnách na desaťročnom úradovaní Gašparoviča tá jedna navyše už vôbec nezaváži. Keďže však vieme, že Ivan Gašparovič je akoby členom Smeru, čo napokon aj sám priznal, ťažko môžeme uveriť, že by si také čosi dovolil bez požehnania. Veľká hra sa začína.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní