Komentár Miloša Luknára: Hedviga Malinová je asi dôležitejšia ako milióny ulúpené štátu

Žeby pohľad policajtov na prípad závisel od toho, kto je v biznise namočený? Kde to, preboha, žijeme?

Hoci sme si už za tých vyše dvadsať rokov úspešného budovania demokracie karpatského typu zvykli na všeličo, predsa len nás naša vrchnosť dokáže ešte stále prekvapovať. Napríklad teraz, keď sme sa dozvedeli, že ak niekto drzo a arogantne obabre štát o 66 miliónov eur a strčí si ich do vrecka, nie je to trestný čin. Je to slušný obchod v medziach zákona.

Aktéri škandalóznej aféry z čias prvej Ficovej vlády s pofidérnym predajom emisných kvót neznámej garážovej firme z Ameriky si môžu pomädliť ruky. Po tom, čo polícia vyšetrovanie ukončila konštatovaním, že skutok nie je trestným činom, pred pár dňami celú kauzu zrejme už definitívne pochovala prokuratúra tým, že neprijala sťažnosť ministerstva životného prostredia proti zastaveniu trestného stíhania.

Štát je ľahší o vyše šesťdesiat miliónov a ktosi iný zase o toľko bohatší. Nerobme si žiadne ilúzie, že sme v tomto prípade naleteli nejakým mazaným podvodníčkom z garáže kdesi spoza veľkej mláky.

Všetko nasvedčuje tomu, že v tomto biznise sú zapletené veľké ryby. Možno až tie najväčšie. A s Amerikou či s Belize nemajú nič spoločné. Len cez tamojšie nastrčené firmičky prehnali tento špinavý obchod, ktorým okradli nás všetkých. Ibaže sme takí hlúpi, že nám to vôbec nevadí.

Že za celým prípadom stoja veľmi vysokopostavení ľudia, svedčí viacero podivuhodných okolností. Napríklad premiér Robert Fico ešte v marci 2010 odhodlane vyhlasoval: „Všetko treba vyšetriť. Verím, že Generálna prokuratúra v tejto veci koná… Nech sa všetko vyšetrí do najmenšej bodky. Nemám s tým absolútne žiadny problém.“

Ubehli necelé štyri roky, polícia zastavila trestné stíhanie, odobril to aj prokurátor. A premiér zrazu mlčí. Neviem o tom, že by verejne vyslovil svoj názor na ututlanie tejto špinavosti. Zrejme ani s tým „nemá absolútne žiadny problém“.

Zaujímavý je i postoj policajného šéfa. Ešte v decembri roku 2009 vtedajší riaditeľ Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar tvrdil, že pri predaji emisií neznámej firme Interblue Group malo Slovensko prísť o 66 miliónov eur. „Dnešným dňom bolo začaté stíhanie vo veci za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a za obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ vyhlásil a občania naivne verili, že polícia čoskoro páchateľov obviní a pôjdu pred súd.

Lenže po dlhých štyroch rokoch vyšetrovania zrazu tá istá polícia prekvapujúco zistila, že sa vlastne žiadny trestný čin nestal. A ten istý Gašpar, tentoraz však už v úlohe policajného prezidenta, bohorovne vyhlási: „Náš pohľad je prísne trestnoprocesný. Nie sme tu na to, aby sme posudzovali morálnosť a etickosť tohto konania, ale či takým konaním bol spáchaný trestný čin, alebo nebol… Je to možno ako s predajom nehnuteľností, kde môžete trafiť na dobré alebo zlé obdobie.“

Ak teda štátny úradník predá kamarátovi platinové sitká za polovičnú cenu, než je ich hodnota, podľa tejto logiky sa vlastne nič nestane. Veď raz je na predaj dobré, inokedy zase zlé obdobie… Alebo žeby pohľad policajtov závisel od toho, kto je v tom biznise namočený? Kde to, preboha, žijeme?

Minister vnútra a nádejný premiér Robert Kaliňák nechcel škandalóznu kauzu komentovať s tým, že „nezasahujem do vyšetrovania“. Zvláštne, ak to povie človek, ktorý ako minister vnútra spolu s predsedom vlády zorganizoval tlačovú konferenciu k stále ešte otvorenému prípadu Hedvigy Malinovej, kde nemal problém hovoriť aj o najmenších detailoch z vyšetrovacieho spisu.

Nejaká Hedviga je však zrejme z hľadiska informovania verejnosti oveľa dôležitejšia než ulúpené milióny eur zo štátnej kasy, ktoré skončili na súkromných účtoch. Alebo žeby straníckych? Veď koľko krásnych bilbordov by sa za to dalo vytlačiť a vylepiť po celom Slovensku...

A ako hodnotí fakt, že prokuratúra odsúhlasila zastavenie trestného stíhania, jej najvyšší šéf Jaromír Čižnár, ktorý sa do funkcie dostal po tom, čo prezident odmietol vymenovať právoplatne zvoleného generálneho prokurátora Jaroslava Čentéša? Netušíme. Zrejme je niekde na rybách, pretože k takej závažnej kauze sa nevyjadril. Tak, ako sa nevyjadruje takmer k ničomu.

Takže naozaj ťažko posúdiť, či ho premiér Robert Fico charakterizoval správne: „Choďte za prokurátormi a spýtajte sa na pána Jaromíra Čižnára. Uvidíte na vlastné oči, že tento človek nemá veľmi často ani štipku zľutovania. Ja verím, že to bude dobré riešenie pre Generálnu prokuratúru.“ Zároveň odmietol, že problémom by mohol byť fakt, ak sa generálnym prokurátorom stane jeho spolužiak a priateľ…

Ten človek bez štipky zľutovania zatiaľ verejnosti nevysvetlil, prečo jeho podriadený odobril postup polície, ktorá zastavila trestné stíhanie v kauze predaných emisií, pri ktorej štát prišiel o milióny eur. Nikomu nevadí, že tento skvelý biznis vôbec nepripravovali pracovníci ministerstva, ktoré má na obchodovanie s emisiami svoj odbor, ale ktosi úplne iný. A že zmluvu nepripravovali ani neschvaľovali právnici ministerstva životného prostredia, ba dokonca ju ani nevideli.

To všetko je podľa našich orgánov činných v trestnom konaní v úplnom poriadku. Teda taká Norika Mojsejová mala asi len obyčajnú smolu. Keby uspela vo voľbách a dala sa do partie s tými správnymi ľuďmi, už dávno by vyšetrovatelia zistili, že žiadny z tých skutkov, z ktorých je dnes obvinená, vlastne ani trestným činom nie je.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní