Komentár Miloša Luknára: Koľko stihnú rozkradnúť?

Čím viac peňazí štát a únia dávajú na riešenie čoraz viac sa zhoršujúcich životných podmienok Rómov, tým viac ich žije doslova v odpudivých podmienkach osád.

Ďalšie milióny eur, takmer štyristo, pošle Európska únia Slovensku na riešenie rómskej problematiky, ktorá už začína byť naozaj neúnosná. Na pohľad je to dobrá správa. Za štyristo miliónov sa toho dá spraviť naozaj veľa, ak sa využijú na rozumné projekty, ktoré by pomohli vytvoriť Rómom nielen lepšie podmienky na život a vzdelávanie detí, ale, čo je rozhodujúce, aj pracovné príležitosti pre dospelých.

Mnohí z nich totiž už pomaly zabudli, čo to práca vôbec je, a zároveň vyrástla celá generácia mladých ľudí, ktorí nepracovali nikdy v živote. No aký bude koniec týchto peňazí a kde naozaj skončia, ťažko predvídať.

Koľko z nich stihnú úradníci so svojimi kamarátmi, „špecialistami“ na eurofondy, rozkradnúť ešte skôr, ako sa dostanú do oblastí, kde žije najviac tých najbiednejších komunít Rómov? Koľko ďalších miliónov ulúpia už priamo realizátori jednotlivých projektov?

Ak budeme veľkorysí, môžeme optimisticky rátať, že priamo do osád na zmysluplné akcie sa dostane a rozumne využije tak dvadsaťpäť percent. Zvyšok, ako je u nás dobrým zvykom, skončí niekde na súkromných účtoch tých šikovných so správnymi konexiami.

Napokon, aj v nedávnej minulosti sa peniaze určené na pomoc chudobným Rómom prehajdákali naozaj v úžasných projektoch - napríklad za státisíce eur školiteľky zasväcovali ženy z osád do tajov zavárania ovocia a zeleniny, mužom usporiadali niekoľkodňové kurzy kováčstva alebo ich učili kosiť.

Vskutku bohumilé projekty, ktorých zrejme jediným cieľom bolo šikovne previesť peniaze určené na pomoc Rómov do súkromných vrecák. Človek by sa možno už ani nečudoval, keby niekto vyúčtoval peniaze za kurzy Kámasútry určené pre osadníkov. Tušíte, na čo vyškolili v dedine, kde žije tisíc ľudí, štyridsať kaderníčok?

Kto si k nim bude chodiť dávať robiť frizúru, keď potenciálne zákazníčky nemajú ani čo jesť? A kde a za čo si budú tieto „vyškolené“ ženy zriaďovať kaderníctva? Budú do salónov v osadách húfne chodiť dámy z okolitých miest? Hlavne, že školiaca firma zarobila a vykázala činnosť…

Na otázku, kde sa za ostatných päť rokov stratilo dvesto miliónov eur vyčlenených na pomoc Rómom, splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák povedal, že sa pomíňali na projekty, ktoré sa síce vykazujú ako rómske, ale s rómskou problematikou nič nemajú.

„Nemyslím si, že kompostovisko, zberný dvor alebo námestie majú niečo spoločné s touto problematikou. Našou úlohou je, aby sme v budúcnosti nedovolili financovať takéto typy projektov,“ optimisticky dodal.

Žiaľ, aj samotní občania Slovenska vnímajú peniaze z Európskej únie ako čosi imaginárne, čo v prípade, že to zmizne, nikomu nebude chýbať. A tak im je v podstate jedno, že ľudia, ktorí sú pri moci, europeniaze nehorázne rozkrádajú. Napríklad, keď z nich financujú výstavbu lavičiek, každú za neuveriteľných dvetisíc eur.

Len tak mimochodom, za to sa dá kúpiť kvalitná kožená sedacia súprava. Alebo smetné koše, každý za rovnú tisícku. Áno, čítate dobre, smetný kôš za tisíc eur. Taká rarita je zrejme naozaj iba na Slovensku.

A tak by nebolo žiadne prekvapenie, keby v rómskych osadách v rámci projektov na pomoc Rómom vybudoval nejaký šikovný podnikateľ so správnymi konexiami cyklochodníky. Trebárs kilometer za dvestotisíc eur, ako to dokázali napríklad na Liptove… Ak Róm ukradne v lese drevo za desať eur, aby jeho deti nepomrzli cez zimu v chatrči, nemáme pre neho jedného dobrého slova. A nielen preňho, ale pre všetkých Rómov.

No ak našinec „podnikateľ“ ulúpi desaťtisíce či státisíce eur z verejných prostriedkov, ešte dáme jemu či jeho komplicovi vo voľbách hlas. A pochválime ho, ako šikovne v tom vie chodiť. Ukradnuté zemiaky nás pobúria viac než ulúpené státisíce eur.

Je paradoxné, že čím viac peňazí štát a únia dávajú na riešenie čoraz viac sa zhoršujúcich životných podmienok Rómov, tým viac ich žije doslova v odpudivých podmienkach osád, ktoré sú hanbou nášho štátu. Kde inde, ak nerátame krajiny tretieho sveta, môže človek vidieť niečo podobné?

Chudoba, špina, vŕšiace sa odpadky, všade pobehujúce potkany, ktoré od hladu obžierajú aj spiace deti. A naši politici nemajú pritom hanbu rozprávať o akomsi imaginárnom sociálnom štáte, ktorý tak úspešne budujú. Samozrejme, že za väčšinu týchto problémov si môžu samotní Rómovia.

Ibaže ako má vnímať život malý chlapec, ktorý sa v takejto osade narodil? Nepozná nič iné, len tú špinu, chudobu, alkoholizmus, incest a občas aj toluén. Nikto z tých, ktorých pozná, nepracuje, a tak naozaj ťažko predpokladať, že keď dorastie, osvieti ho Duch Svätý a on sa vrhne do pracovného procesu. A keby to tak aj bolo, tú prácu by si beztak nenašiel.

Preto treba peniaze na pomoc Rómom využiť najmä na zmenu ich myslenia a správania. Výstavba múrov, ani symbolických, ani betónových, nepomôže - žiadny nemôže byť taký dlhý, pevný a vysoký, aby vydržal viac než niekoľko rokov. Ak sa zrúti, potom sa budeme čudovať, čo sa to vlastne deje.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].