Komentár Miloša Luknára: Kto má šancu poraziť Fica?

Politickú budúcnosť Roberta Fica ovplyvní najmä to, kto sa stane jeho súperom v druhom kole, kto spomedzi relevantných adeptov postúpi spolu s ním do záverečného súboja.

Rôznym prieskumom verejnej mienky, ktorých bude s blížiacim sa termínom prezidentských volieb stále pribúdať, netreba slepo veriť.

Často už na prvý pohľad pôsobia nedôveryhodne, agentúry sa až príliš okato snažia vyhovieť tomu, kto si ich objedná, a aj tie, ktoré si neplatia volebné tímy jednotlivých kandidátov, sú pod toľkými rôznymi vplyvmi, že konečný výsledok zďaleka nemôže zodpovedať realite. Veď nie nadarmo sa hovorí, že štatistika je presný súčet nepresných údajov. Aj keď, na strane druhej, istú náladu v spoločnosti tieto prieskumy, nech už sú hocijako sfalšované, či už vedome, alebo nevedome, odhaľujú.

Tentoraz všetky svorne naznačujú to, o čom dnes už asi aj málokto pochybuje - že prezidentské voľby nerozhodnú už v prvom kole o tom, kto bude novou hlavou štátu. Ani jeden kandidát s veľmi veľkou pravdepodobnosťou nezíska viac ako päťdesiat percent hlasov spomedzi všetkých zúčastnených voličov. Rovnako málokto verí, že by sa do druhého kola nedostal Robert Fico. A to všetko ostatné sú len hádanky, na ktoré nám pravdivo odpovedia až samotné voľby.

Na prvý pohľad sa zdá, že Robertovi Ficovi naozaj nestojí nič v jeho ceste do Prezidentského paláca. Má obrovskú podporu voličov - podľa odhadov tridsať až štyridsať percent z tých, ktorí pôjdu voliť, chce dať svoj hlas práve jemu. Zvyšok sympatií občanov je roztrúsený medzi ďalších kandidátov, v drvivej väčšine pravicových.

V skutočnosti však vôbec nie je až také isté, že Robert Fico sa naozaj stane prezidentom. Jeho politickú budúcnosť ovplyvní najmä to, kto sa stane jeho súperom v druhom kole, kto spomedzi relevantných adeptov postúpi spolu s ním do záverečného súboja.

Pretože aj keď Fico má veľa odporcov, situácia ešte nie je natoľko dramatická, ako keď sa dostal do druhého kola prezidentských volieb s Vladimírom Mečiarom Ivan Gašparovič. Vtedy dali svoj hlas Gašparovičovi aj ľudia, ktorí by mu v živote ani len ruku nepodali - len aby nevyhral Mečiar. Fico ešte nedozrel natoľko, že by bol niekto ochotný dať svoj hlas v prezidentských voľbách napríklad Paškovi len preto, aby sa prezidentom nestal šéf Smeru.

Takže o úspechu či prípadnom neúspechu Roberta Fica v prezidentských voľbách rozhodne jeho protikandidát. Ktorý z nich má šancu? Papierovo najsilnejší by mal byť líder pravicových strán SDKÚ, KDH a Mostu Pavol Hrušovský. Mnohí ľudia dodnes nedokážu pochopiť, prečo si vybrali práve jeho.

Ak hypoteticky pripustíme, že práve on postúpi do druhého kola, môže si Fico začať chystať inauguračný prejav. Pavol Hrušovský totiž vzbudzuje medzi mnohými voličmi, aj pravicovými, silné antipatie. Často síce nemajú žiadny reálny základ, no to neznamená, že sú slabšie. A tak v prípade, ak postúpi do druhého kola, veľa Ficových oponentov ostane doma a nepôjde voliť. Ich odpor k Ficovi totiž nie je až taký silný, aby prekonal nechuť k Hrušovskému.

Podobne, no s ešte oveľa silnejším efektom antipatií by na voličov zapôsobil postup Jána Čarnogurského. V jeho prípade by dokonca nebolo vylúčené, že Ficovi by napokon dali hlasy aj mnohí z tých, ktorí by ho inak nevolili.

Ani Milan Kňažko, hoci v pamäti mnohých je zapísaný ako symbol revolúcie z roku 1989, nemá veľa šancí poraziť Roberta Fica. Patrí tiež medzi nešťastníkov, ktorí z akýchsi záhadných dôvodov, bez racionálneho základu, vzbudzujú najmä v jednoduchších ľuďoch silnú antipatiu. A tí by neboli ochotní dať mu v druhom kole svoj hlas, aj keby v tom prvom volili niektorého z Ficových protikandidátov.

Radoslav Procházka by mal šancu uspieť medzi mladými voličmi. U nás však voľby rozhoduje najmä stredná a staršia generácia. A pre tú je Procházka príliš mladý a neskúsený. Aj keď má vyše štyridsať rokov, iba o rok menej ako mal Robert Fico, keď sa stal po prvý raz premiérom. Na strane druhej, Procházka nevyvoláva až toľko antipatií, no na to, aby porazil Fica v druhom kole, to zďaleka nestačí.

A tak, paradoxne, nech to znie akokoľvek prekvapujúco, jediným prezidentským kandidátom, ktorý má reálnu šancu vyhrať nad Ficom v druhom kole, je politický outsider Andrej Kiska. Jeho najväčšou výhodou je, že ho ľudia prakticky nepoznajú. A to, že sa zatiaľ nespriahol a neskompromitoval so žiadnou politickou stranou a vstúpil do súboja ako skutočný občiansky kandidát.

Nepochybne si to uvedomujú aj iní. A tak sa isto ešte dočkáme mnohých zaujímavých informácií z jeho života a minulosti, na ktorých odhalení či vyfabrikovaní už usilovne pracujú profesionáli. Dokonca aj pán prezident Gašparovič, zrejme v snahe zavďačiť sa, že nemusel desať rokov platiť energie a vodu vo svojom rodinnom dome, sa pokúša presvedčiť voličov, aby nedávali svoj hlas občianskemu kandidátovi.

Ako povedal, „prezidentský kandidát, ktorý nemá za sebou podporu silnej politickej strany, ktorá mu dokáže pomôcť s presadzovaním programu, nemôže uspieť“.

Podľa tejto jeho britkej logiky by teda nemal mať šancu uspieť nikto, kto nie je nominantom vládnej strany. Pretože u nás je každá opozičná strana nanajvýš iba v úlohe štatistu v parlamente, ktorý nedokáže presadiť žiadny program. Ani svoj vlastný, tobôž nie program „svojho“ prezidenta.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].