Komentár Miloša Luknára: Pán premiér už stráca súdnosť

Opäť tu máme Roberta Fica takého, akého sme ho poznali celé roky. Nedotklivého, usilovne podávajúceho žaloby na médiá, aby ich zastrašil.

Náš pán premiér Fico mi poslal otvorený list. Nie, nebolo to blahoželanie k výročiu blížiacej sa štvrťstoročnice existencie týždenníka PLUS 7 DNÍ, ale znôška invektív, vyhrážok a zastrašovania. Nuž čo, dlho tá hra na žoviálneho demokrata nevydržala a opäť tu máme Roberta Fica takého, akého sme ho poznali celé roky.

Nedotklivého, usilovne podávajúceho žaloby na médiá, aby ich zastrašil. A ešte popri tom, ak sa vydarí a sudca má porozumenie pre desivú traumu, ktorú daným článkom utŕžil, môže bezprácne zarobiť nejakých tých pár desiatok tisíc eur. Samozrejme, nezdanených. Môžem sa úprimne priznať, že po nejednej takej nechutnej súdnej fraške mi bolo ľúto, v akej krajine to musíme žiť.

Našťastie, nie vždy to bola len komédia a našli sa aj objektívni a tak trochu odvážni sudcovia. A čože mi to pán premiér vo svojom liste napísali? Vraj nevyberanými a vymyslenými útokmi na jeho rodinu sme potvrdili, že patríme medzi najvulgárnejší bulvár.

„Len pred dvomi týždňami ste na titulnej strane obvinili moju manželku, že sa nechala niekoľko metrov odviezť vládnou limuzínou. Na tomto vašom tvrdení nie je ani jedno jediné slovo pravdivé,“ pohoršuje sa Robert Fico.

Vskutku zaujímavé. Najskôr však pre poriadok upresním, že sme nepísali o žiadnej limuzíne, ale dodávke. A netuším, čo v článku nie je pravdivé. Že Svetlana Ficová je jeho manželka?

Že pred honosným sídlom, v ktorom premiér býva, čakala trištvrte hodiny dodávka s dvomi chlapíkmi, až napokon do nej nasadla pani Ficová? Alebo to, že ju zaviezli na neďaleký Úrad vlády, kde presadla do svojho súkromného auta, ktoré tam mala zaparkované, a vzápätí odišla? Všetko je zdokumentované fotografiami.

Ale keďže žaloby pána premiéra už za tie roky poznám, veľmi dobre tuším, na čom chce stavať túto. Na slovnej hračke, že vozidlo nebolo vládne. Ono naozaj to auto nepatrí vláde, ale Úradu na ochranu ústavných činiteľov, čo, mimochodom, aj v článku píšeme.

Dovolili sme si na zjednodušenie použiť bežne zaužívanú frázu, ktorá vozidlá voziace premiéra nazýva vládnymi. Tak ako tie, čo vozia prezidenta, sa prezývajú prezidentskými.

Uvidíme, či sa nájde sudca, ktorý bude ochotný rozhodnúť, že toto bežne používané zjednodušenie závažným spôsobom zasiahlo do osobnostných práv premiéra. V takom prípade by nás však mohol úspešne zažalovať aj za nepravdivé označenie premiér, pretože Robert Fico je predsa predseda vlády SR.

Spomínajúc si na niektoré súdne spory z minulosti, táto predstava mi nepripadá až taká absurdná. Pán premiér nám vyčíta aj to, že sme uverejnili informáciu o jeho synovi, ktorý „získal lukratívny flek“.

„Pri overovaní faktov ste nekontaktovali ani môjho syna, ani mňa. Dozvedeli by ste sa, že môj syn je v renomovanej audítorskej firme na stáži… nejde o žiadny pracovný pomer,“ píše mi pobúrene pán premiér v liste.

Čo k tomu dodať? Vari len to, že ak by si Robert Fico dal tú námahu a prečítal onen článok, zistil by, že v ňom píšeme presne to, čo nám vyčíta, že nepíšeme, a že v ňom citujeme aj vyjadrenie oficiálneho predstaviteľa onej firmy. Navyše, dovolím si tvrdiť, že v článku nebolo nič negatívne. Mimochodom, jeho syn je dospelý a nepochybne svojprávny, takže prečo ocko chce za neho podávať nezmyselnú žalobu?

A čo už dodať na Ficovo konštatovanie, že zverejňovaním fotografií jeho syna na verejnom priestranstve vytvárame pre neho bezpečnostné riziká?

Len pre informáciu, na titulnej strane sme mali agentúrnu fotografiu, na ktorej manželia Ficovci aj so synom vo volebnej miestnosti pózovali fotografom. Nehovoriac o tom, že v civilizovanom svete médiá úplne bežne zverejňujú fotografie dospelých detí vysokých štátnych predstaviteľov, odfotených na verejných priestranstvách bez toho, aby sa im niekto vyhrážal žalobou.

Ani som nestihol poriadne prečítať tento list a Úrad vlády zverejnil v platenej agentúrnej správe ďalšiu vyhrážku žalobou. „Po tom, čo týždenník PLUS 7 DNÍ odmietol uverejniť opravu a ospravedlnenie za preukázateľne lživé články o využití vládneho auta manželkou premiéra, ktoré nebolo vládnym vozidlom, a údajnom lukratívnom mieste pre syna premiéra, ktoré bolo brigádou, týždenník pokračuje v ťažení proti R. Ficovi uverejňovaním ďalších lží.

Vo svojom najnovšom vydaní sa týždenník snaží klamlivo nahovoriť verejnosti, že zdroje na riešenie reštrukturalizácie Váhostavu pôjdu na úkor peňazí daňových poplatníkov.

Táto konštrukcia je lživá, pretože prijaté riešenie situácie nezabezpečených veriteľov Váhostavu pozostáva aj z odkúpenia nevyplatených pohľadávok zdrojmi štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktoré však štát následne využitím legitímnych právnych nástrojov získa z Váhostavu.

To znamená, že koncovým zdrojom financií na pomoc nezabezpečeným veriteľom nie je štát, a teda peniaze daňových poplatníkov, ale zdroje spoločnosti Váhostav.“

Naozaj krásna demagógia. Ak existuje taká úžasná istota, že Váhostav skutočne svoje dlhy zaplatí zo zisku, prečo musí pohľadávky veriteľov odkupovať banka, ktorej stopercentným akcionárom je ministerstvo financií, teda štát, a nie napríklad pán Široký zo svojich vlastných majetkov? Veď by tým nič nestratil, časom by sa mu podľa Úradu vlády všetky peniažky z Váhostavu naisto vrátili.

Alebo čo keby tých 27 miliónov eur, ktoré bude, ako napísal denník Pravda, stáť štát kauza Váhostav, „požičala“ na tú chvíľu, kým ich stavebná firma nevráti, strana Smer? Veď takmer toľko dostala z našich daní za volebný výsledok v roku 2012…

V pamflete Úradu vlády, pripomínajúcom literárny štýl prokurátorov päťdesiatych rokov, nechýba ani stará pesnička - že prepojenie podnikateľa Širokého na stranu Smer je mýtus, pretože oficiálne výročné finančné správy strany dokazujú, že tento podnikateľ nikdy peniaze nedaroval.

Len na spresnenie - nikdy som netvrdil, že pán Široký oficiálne daroval nejaké finančné prostriedky strane Smer, ktoré by mali byť zverejnené vo finančnej správe…

Pán premiér už stráca súdnosť. Za to, že neuspel v prezidentských voľbách a že jeho vládnutie strieda jeden škandál za druhým, čo mu isto najmä teraz pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami nepridáva na nálade, môže predovšetkým on sám a ľudia, akými sa obklopil. A nie náš týždenník.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní