Komentár Miloša Luknára: Paška môže odísť, už má dosť

Pavol Paška sa stal prvou veľkou obeťou a takzvaná východniarska skupina utrpela ťažkú prehru.

Pavol Paška, podpredseda strany Smer, je principiálny a zásadový človek. Ešte piateho novembra jednoznačne tvrdil, že nevidí ani najmenší dôvod na svoju abdikáciu v súvislosti so škandálmi okolo nákupu mimoriadne predraženého počítačového tomografu do piešťanskej nemocnice, ktorý dodala sprostredkovateľská firma spájaná práve s jeho osobou.

„Odstúpiť z pozície predsedu parlamentu nehodlám,“ kategoricky vyhlásil. No už o desať dní svoj názor principiálne zmenil. Krátko po uzatvorení volebných miestností a niekoľkých mítingoch občanov zameraných najmä proti nemu prekvapujúco vyhlásil, že odchádza z funkcie predsedu Národnej rady.

Samozrejme, že sa obetoval len pre blaho našej krajiny a jej občanov. „… odstúpim z pozície predsedu Národnej rady, lebo chcem, aby Slovensko fungovalo ako normálna krajina, aby politiku nerobilo zopár anarchistov na uliciach,“ teatrálne povedal v noci pred televíznymi kamerami.

Pár hodín nato premiér Robert Fico akoby mimochodom poznamenal, že Pavol Paška sa vzdá aj poslaneckého mandátu. „Jeho rozhodnutie považujem za štátnické gesto. Predseda parlamentu sa stal predmetom nevyberaných útokov, bol cieľom, na ktorý sa valili neuveriteľné veci.

Išlo to tak ďaleko, že sa tu organizovali protestné zhromaždenia, dochádzalo k balkanizácii slovenskej politiky,“ vysvetlil Robert Fico. A dodal, že Paška zostáva podpredsedom strany a pevnou súčasťou straníckeho tímu.

Podobne, ako keď v päťdesiatych rokoch komunisti zlikvidovali niekoho spomedzi seba a jeho náhle odvolanie z funkcie vysvetľovali čarovným zdôvodnením: „Súdruh bol poverený inými dôležitými úlohami.“ Tak ako Paška. Dlhoročný boj medzi jednotlivými záujmovými krídlami v strane Smer začína vrcholiť.

Paška sa stal prvou veľkou obeťou a takzvaná východniarska skupina utrpela ťažkú prehru. A zrejme sa už zmráka aj nad mužom doposiaľ považovaným v strane Smer za neohroziteľného - Jurajom Širokým. Podnikateľ označovaný za mecenáša strany mal tiež blízko k Paškovi a spájali ich aj ekonomické záujmy.

To by mohlo vysvetľovať aj absurdný fakt, prečo firma Váhostav, stojaca na pokraji krachu, neplatiaca svojim dodávateľom, dostala ďalšiu štátnu zákazku na rekonštrukciu Bratislavského hradu, ktorý patrí Národnej rade. A na jej čele stojí práve Pavol Paška.

Paradoxne tak stále rastúci tlak verejnosti proti zlodejstvám pri riadení štátu, pričom počítačový tomograf v piešťanskej nemocnici je naozaj len maličkým vrcholčekom obrovského ľadovca obludného rozkrádania štátneho majetku, využil Robert Fico.

V podstate bezvýznamná kauza mu poslúžila na odstavenie ľudí, ktorí sa stali nepohodlnými pre inú vplyvnú skupinu v Smere. A ak sa niekto nazdáva, že by Paška, Zvolenská a Zmajkovičová padli preto, že pána premiéra ľudsky trápi podozrenie z možného obohacovania na úkor pacientov, asi sa veľmi mýli.

Celý náš štátny systém je totiž už dokonale prehnitý a prakticky niet žiadnej štátnej zákazky, ktorú by niekto získal len preto, že jeho ponuka je najvýhodnejšia. Odhaľovať tieto praktiky je čoraz ťažšie, pretože ich aktéri ich doviedli takmer do dokonalosti. Zákazky získavajú rôzne sprostredkovateľské firmy so sídlami v daňových rajoch, kde prakticky nikto nemá šancu zistiť skutočných vlastníkov ani následné rozdeľovanie ukradnutých peňazí.

Rovnako aj vo víťazných konzorciách, ktoré získali a ešte získajú obrovské štátne zákazky, sa okrem renomovaných nadnárodných firiem objavujú aj rôzne záhadné, neznáme spoločnosti so sídlom niekde na Cypre alebo v Karibiku, ktoré slúžia len na skasírovanie nadhodnotenej časti zákazky a prerozdelenie provízií politikom a sponzorom strán.

Veľké firmy ich do konzorcia vziať musia, pretože inak by nemali šancu zákazku získať. A ak chce nejaký podnikateľ podplatiť a skorumpovať vysokého politika? Takisto sa dá nájsť šikovná a v podstate legálna cesta. Napríklad, ak je politikova manželka právnička, stačí si u nej objednať právnu analýzu. Napíše pár stránok všeobecných fráz a analýza je na svete. Cena je vecou dohody, takže nikoho nemôže trápiť, ak za bezvýznamný zdrap papiera podnikateľova firma zaplatí hoci aj pol milióna eur.

To sú všetko úplne legálne, poctivo zdanené a čistučké peniaze. Radosť za ne nakupovať darčeky pre manžela. A korupcia postupuje čoraz nižšie a nižšie, už pomaly niet ani tej najmenšej zákazky za pár desiatok eur, kvôli ktorej by nejaký úradník nenatŕčal ruku. Kto chce prežiť, musí podplácať.

Možno si niekto položí otázku, čo bude s Pavlom Paškom. Predsa len, má už 56 rokov a práca sa v takom veku hľadá veľmi ťažko, najmä s jeho kvalifikáciou absolventa marxisticko-leninskej filozofie a estetiky. Našťastie, biedu trieť nebude. Veď, ako sám povedal na pamätnej tlačovke, keď oznamoval svoj odchod z funkcie šéfa parlamentu: „Už mám dosť.“ Ako jeden z mála politikov to dokázal aj verejne priznať a to ho ctí.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní