Komentár Miloša Luknára: Slová predsedníčky Ústavneho súdu doslova mrazia

Zdá sa vám absurdné, že predsedníčka Ústavného súdu môže odmietnuť prijať sľub občanmi zvoleného prezidenta a ten sa hlavou štátu nestane? Vôbec to nie je nereálne.

Pani predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková dosť nezvyčajným spôsobom zasiahla do predvolebnej kampane o post prezidenta republiky. Vo svojom oficiálnom stanovisku totiž pokarhala prezidentského kandidáta Radoslava Procházku, že si nielenže dovolil kritizovať vedenie Ústavného súdu, teda najmä ju osobne, ale navyše prisľúbil, že v prípade úspechu vo voľbách ju ako budúci prezident odvolá z funkcie.

Netuším, a radšej ani tušiť nechcem, čo pani predsedníčku Macejkovú viedlo k takejto nezvyklej reakcii. Ako šéfka Ústavného súdu by predsa len mohla vedieť, že zatiaľ ešte stále dáva naša ústava každému občanovi právo na vyjadrenie svojho názoru, či už kandiduje na prezidenta, alebo nie.

Ak teda Radoslav Procházka hovorí, že v prípade svojho volebného úspechu ju vymení za niekoho schopnejšieho, je to jeho právo a nikto, dokonca ani pani Macejková, ho nemôže spochybňovať. Napokon, Radoslav Procházka zrejme ani zďaleka nie je jediný, kto by pani Macejkovú na poste šéfa Ústavného súdu rád vymenil za niekoho iného.

Už len fakt, že do dnešného dňa sa inštitúcia pod jej vedením nedokázala vyrovnať s kauzou parlamentom riadne zvoleného generálneho prokurátora Čentéša, ktorého prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať do funkcie, ale radšej ju elegantne zamietla pod koberec, je v demokratickom štáte viac ako povážlivý.

A to bez ohľadu na to, že pani Macejková sa osobne celé roky pozná s Ivanom Gašparovičom, presne s tým istým Gašparovičom, ktorý ju nielenže prekvapujúco vymenoval do významnej funkcie, ale navyše je jedným z účastníkov toho nechutného sporu. Sporu, ktorý sa zapíše veľkými písmenami do čiernych análov nášho Ústavného súdu.

Reakcia pani Macejkovej, v ktorej kritizuje Procházku, že „… jeho výrokom o výmene vedenia Ústavného súdu ako o jeho priorite, ktorá je v priamej kompetencii prezidenta Slovenskej republiky, chýba racionálna podstata, nepoukazuje na žiadne fakty a dôvody, pretože žiadne neexistujú. Aj preto ich nemožno považovať za nič iné, ako za - ako som už spomínala - lacný a nie veľmi etický pokus o získavanie voličských hlasov…“, by však sama osebe nestála ani za reč. Lenže na záver svojho stanoviska pani predsedníčka Ústavného súdu upozornila Procházku na tú časť ústavy, ktorá hovorí, že občanmi zvolený prezident musí zložiť sľub do jej rúk. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta.

A na záver pani Macejková dodáva: „Pred tým, ako budúci prezident zloží sľub do mojich rúk, bude musieť presvedčiť voličov nielen o svojich odborných, ale aj o morálnych kvalitách. Znevažovanie vedenia Ústavného súdu v predvolebnej kampani k nim podľa môjho názoru nepatrí.“

Z týchto slov ide doslova mráz. Pretože veľmi ľahko sa dajú vysvetliť ako jasná vyhrážka. Že je len a len na rozhodnutí predsedníčky Ústavného súdu Macejkovej, či prijme sľub z rúk zvoleného prezidenta. A keď ho neprijme, voľba je neplatná.

Zdá sa vám to ako niečo úplne absurdné či poriadne pritiahnuté za vlasy? Že predsedníčka Ústavného súdu jednoducho môže odmietnuť prijať sľub občanmi zvoleného prezidenta a ten sa hlavou štátu nestane? Vôbec to nie je nereálne. Je to presne ten istý scenár, aký sa odohral v prípade zvoleného generálneho prokurátora Čentéša. Regulárnosť jeho voľby v parlamente nespochybnil ani Ústavný súd, no prezident Gašparovič sa rozhodol, že tento muž nemá podľa neho morálne kvality vykonávať funkciu - a tak ho jednoducho nevymenoval. A parlament v novom zložení zvolil iného kandidáta.

O kauze nerozhodol ani Ústavný súd, neustále podávané námietky zaujatosti voči jednotlivým sudcom ho vyblokovali z hry a dodnes sa tvári ako mŕtvy chrobák. Možno to bola generálna skúška pre prípad, že v prezidentských voľbách by náhodou vyhral kandidát, ktorý tým, čo sú pri moci, nevyhovuje. Hoci dostane najviac hlasov, predsedníčka Ústavného súdu odmietne prijať jeho sľub.

V ústave sa totiž nehovorí, že ho prijať musí. A ani nedefinuje ďalší postup v prípade, že predseda Ústavného súdu sľub neprijme, alebo jednoducho na tento akt nepríde.

A to stačí, aby celá voľba hlavy štátu bola neplatná. Aspoň podľa u nás zaužívaného takzvaného karpatského výkladu ústavy, ktorý nám po prvý raz predviedol prezident Gašparovič v prípade generálneho prokurátora. I keď vôbec nie je isté, že to pochádzalo z jeho hlavy. Ako nikto nemôže prinútiť prezidenta, aby vymenoval niekoho do funkcie, nikto nemôže prinútiť Macejkovú, aby prijala sľub nového prezidenta.

Ešte by do sporu teoreticky mohol zasiahnuť Ústavný súd. Ten je však, mierne povedané, paralyzovaný rôznymi politickými vplyvmi. Radšej ho teda nekritizujme, najmä nie jeho vedenie. Veď, ako správne upozornila jeho predsedníčka Macejková aj prezidentského kandidáta Procházku, chýba tomu racionálna podstata.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].