Komentár Miloša Luknára: Slovenský Nostradamus

Za investíciu, ktorá by sa dala postaviť podľa reálnych odhadov za jednu miliardu, máme zaplatiť sumu, za ktorú by sa hravo dal postaviť nielen obchvat Bratislavy, ale aj dokončiť celú diaľnicu do Košíc.

Pri pohľade na všetko to bezostyšné zlodejstvo okolo nás už človek začína mať pocit beznádeje. Darmo sa o rozkrádaní donekonečna píše, darmo novinári odhaľujú podvody a korupciu, aj tak sa nikomu z hlavných aktérov nikdy nič nestane.

Nanajvýš sa niektorí z nich stiahnu do ústrania, aby sa mohli ďalej venovať svojim špinavým kšeftom, pri ktorých sa im nehnusí okrádať ani chorých ľudí.

Ako však čo najlepšie a najvýstižnejšie charakterizovať situáciu v našej spoločnosti bez rizika obvinenia zo zaujatosti? A tak mi napadlo - čo keby som citoval niektorú zo známych a uznávaných osobností?

„Klientelizmus a korupcia v politických kruhoch predstavujú najvážnejšie nebezpečenstvo, pretože motívom mnohých, často životne dôležitých ekonomických a politických rozhodnutí nie je skutočný záujem ekonomicky efektívne a sociálne citlivo a spravodlivo riadiť spoločnosť v prospech väčšiny, ale vychádzať v ústrety záujmom úzkej skupine najbohatších, často s pochybnou minulosťou a osobne sa neuveriteľne obohatiť.

Bola to a stále je práve korupcia a klientelizmus, ktoré pri malej privatizácii v rokoch 1990 - 1992, divokej privatizácii v rokoch 1992 - 1998 a súčasnom výpredaji strategických podnikov - zvyškov národného majetku - prakticky postavili Slovensko medzi najchudobnejšie krajiny, a čo je možno ešte podstatnejšie, úplne ho morálne a eticky zničili…

Vzájomná ochrana zbohatlíkov z opozície a koalície predstavuje najtragickejšiu podstatu vládnutia na Slovensku.“ Skúste uhádnuť, kto tieto múdre a bezpochyby pravdivé slová o stave našej politiky a spoločnosti vyriekol.

Neuveríte, ale bol to Robert Fico, ktorý sťa slovenský Nostradamus už pred jedenástimi rokmi presne vedel, čo nás čaká a neminie. Aj keď, pravda, proroctvo mal trochu uľahčené, keďže na tvorení tejto čiernej budúcnosti sa on osobne nie malou mierou podieľal.

Tak akosi nevdojak som si na tieto jeho veštecké slová spomenul, keď som čítal dokumenty o príprave jedného z najväčších zlodejstiev v dejinách samostatného Slovenska, výstavbe časti diaľničného obchvatu Bratislavy, ktorý má cez PPP projekt zhltnúť neuveriteľné 4,5 miliardy eur.

Za investíciu, ktorá by sa dala postaviť podľa reálnych odhadov za jednu miliardu, máme zaplatiť sumu, za ktorú by sa hravo dal postaviť nielen obchvat Bratislavy, ale aj dokončiť celú diaľnicu do Košíc a ešte by ostalo na desiatky a desiatky kilometrov rýchlostnej cesty.

Nehovoriac o takej maličkosti, že táto časť obchvatu Bratislavy prakticky vôbec nepomôže vyriešiť katastrofálnu dopravnú situáciu v hlavnom meste.

Z jednoduchého dôvodu - pretože tranzitná doprava predstavuje len niečo vyše desať percent zo všetkých vozidiel prechádzajúcich mestom.

Zdá sa teda, že hlavným motívom, prečo Počiatkovo ministerstvo dopravy pod taktovkou štátneho tajomníka Viktora Stromčeka tak veľmi tlačí, aby sa stavba začala ešte pred voľbami, je niečo iné než úprimná snaha vyriešiť problém s dopravou v Bratislave. Stačí si prečítať citát Roberta Fica uvedený v úvode a hneď je všetko jasnejšie.

Veď šanca, že sa niekedy podarí urobiť biznis takmer za päť miliárd eur, sa vyskytne naozaj len raz za život. To je toľko peňazí, že by sa v stodolárových, teda najväčších bankovkách, aké existujú, zrejme ani nezmestili do trezoru v Belize.

Vážili by úctyhodných 55 ton a ak by sme uverili rečiam o akýchsi tridsiatich percentách z celkovej ceny zákazky, ešte stále je to slušných 16 ton stodolárových bankoviek.

Samozrejme, nie každý deň sú takéto skvelé hody a občas sa treba aj uskromniť. A tak teraz napríklad musíme čo najrýchlejšie vyriešiť mimoriadne akútny problém s rodnými číslami. Nahradiť ich desaťmiestnym identifikačným číslom. Teda každý jeden človek, od dojčaťa po starčeka ležiaceho na geriatrii, musí dostať pridelené nové číslo, ktoré ho bude sprevádzať po celý život.

Samozrejme, preto sa budú musieť meniť softvéry, upravovať celá agenda nielen v štátnom, ale i v súkromnom sektore. Teda pre niekoho biznis ako hrom.

A dôvod tejto na pohľad pre laika nezmyselnej zmeny? Podľa rodného čísla sa totiž dá zistiť pohlavie človeka. A to je osobný údaj, ktorý si každý občan starostlivo chráni a prezradí ho len svojim najbližším. Navyše, v rodnom čísle je uvedený aj dátum narodenia, čo v novom identifikačnom kóde nebude.

Uvítajú to predovšetkým staršie dámy, ktoré vďaka tejto aktivite ministerstva vnútra už čoskoro budú môcť úspešne predstierať, že sú muži pred tridsiatkou. A transvestiti nebudú prežívať krutú traumu, prečo majú v rodnom čísle uvedenú nulu, keď sa cítia na päťku.

Ministerstvo vnútra síce tvrdí, že táto dôležitá zmena nás vyjde len na nejakých 18 miliónov eur, ale podľa odhadov konečná faktúra môže byť až dvojnásobne vyššia.

Treba si totiž uvedomiť, že sa budú musieť vymeniť prakticky všetky osobné doklady, zápisy vo všetkých registroch a databázach či v zdravotných záznamoch, kde sa doposiaľ používa rodné číslo. Len tak mimochodom - podobná hlúposť pred časom napadla aj Čechom, ale tam zdravý rozum zvíťazil nad vidinou percent z ceny zákazky. A tak ostali pri starom dobrom rodnom čísle.

A aby sme v tejto fikcii nezabudli na to najčarovnejšie, čo nám tento týždeň dal: zákazku na transformáciu rodného čísla poistencov na desaťmiestny identifikátor vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni by mohla dostať firma vitálnej 77-ročnej tetušky jej riaditeľa Foraia. Veď tak to u nás chodí.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní