Komentár Miloša Luknára: Váhostav z Kostariky

Čo teraz majú robiť všetci tí chudáci, ktorým Váhostav dlhuje? Vybrať sa na Cyprus? Zbytočne tam budú chodiť, lebo ctihodné firmy, spoluvlastniace Váhostav, tam majú iba poštové schránky.

Blížia sa voľby, a tak sa možno čoskoro dozvieme, že Robert Fico vlastne nikdy bližšie nepoznal veľkopodnikateľa Juraja Širokého a že tento kontroverzný muž, ktorého veľká kariéra sa začala ešte v časoch socializmu v Štátnej bezpečnosti na pozícii rozviedčika vo Washingtone, kde zotrval takmer jedenásť rokov až do pádu železnej opony, vlastne nemal nič so stranou Smer.

Tým mladším pripomeňme, že porevolučné začiatky Širokého podnikania boli úzko späté s českým superpodvodníkom Koženým, spolu zakladali pofidérne Harvardské investičné fondy, ktoré ožobráčili tisíce ľudí.

Kožený dnes žije na Bahamách, kam unikol pred spravodlivosťou, tvrdí, že takmer o všetky majetky ho už pripravili, a na adresu nášho podnikateľa Širokého sa vyjadril: „Je to podvodník a zlodej krytý podplatenými slovenskými politikmi, ktorý spoločne s Borisom Vostrým (ďalší gauner z Harvardov, v Česku právoplatne odsúdený, dnes žije v Belize - pozn. red.) ukradli celý majetok v hodnote niekoľkých miliárd dolárov."

"Je preukázateľné, že stovky miliónov prúdili cez slovenskú banku, ale aj inak na účty pána Širokého a jeho manželku, rodinných príslušníkov a do podnikov, ktoré vlastní. Nikto z týchto pánov nikdy nič nevytvoril ani neprišiel s nejakým nápadom. Ich majetok je iba to, čo nakradli,“ napísal Kožený o svojom niekdajšom spolupracovníkovi Širokom v internetovej debate.

Kým „podnikatelia“ Kožený a Vostrý sú vo svojej vlasti, v Českej republike, odsúdení na dlhé roky väzenia a musia žiť v exile, Juraj Široký na Slovensku nemá najmenšie problémy.

Skôr naopak - patrí medzi najúspešnejších podnikateľov a spoločenskú smotánku, stretáva sa s najvyššími politikmi a firmy z jeho portfólia získavajú jednu štátnu zákazku za druhou. Dokonca aj v čase, keď Váhostavu hrozil bankrot, pretože nevyplatil svojim dodávateľom milióny eur. Pre mnohých z nich, najmä tých drobnejších, to znamenalo definitívny krach.

Váhostav im neplatil, hoci on od štátu peniaze za realizáciu stavby dostal v plnej výške. Kam tieto peniaze postupne zmizli, je záhada. Možno nám niečo môžu naznačiť už spomínané slová Širokého bývalého komplica Koženého.

Všetci tí chudáci, ktorým Váhostav už dlho dlhuje peniaze, dúfali, že v rámci reštrukturalizácie firmy dostanú zaplatenú aspoň časť dlhu. A, čuduj sa svete, naozaj dostanú. Až pätnásť percent z toho, čo im Váhostav dlhuje! Krásne, však?

Len na pobavenie uveďme, že títo chudáci museli už dávno predtým odviesť štátu z dlžnej sumy dvadsať percent ako daň z pridanej hodnoty. Z peňazí, ktoré vôbec nedostali! A teraz im vrátia pätnásť percent, teda o päť percent menej, než koľko museli odviesť štátu.

Človek sa až čuduje, že štát im nedá aj z toho zaplatiť daň z pridanej hodnoty... Prečo tí chudáci dostanú tak málo? Z jednoduchého dôvodu - zrazu sa totiž objavili ďalší veritelia Váhostavu, ktorí mu vraj v minulosti požičali obrovské peniaze.

Samozrejme, že to nie sú žiadne banky či nejaké známe finančné inštitúcie, ale schránkové firmy, založené v Belize a na Cypre, jedna so sídlom na Slovensku, ktorej akcionár pochádza z Anglicka. Napriek tomu, že nezamestnáva ani jediného človeka a je stratová, mohla bez problémov veľkoryso požičať Váhostavu pol druha milióna eur, ktoré teraz v rámci reštrukturalizácie požaduje vrátiť.

Existuje podozrenie, že cez tieto firmy sa v podstate peniaze opäť dostanú tam, odkiaľ vyšli, teda k ľuďom a firmám blízkym podnikateľovi Širokému.

Len tak mimochodom, tí, ktorí pri rozdeľovaní štátnych zákaziek tak radi argumentovali potrebou podporiť slovenské firmy, napríklad aj Váhostav, si zrejme s hlbokým potešením naštudujú rozkrytú vlastnícku štruktúru tejto „slovenskej“ firmy.

Cez zložitú sieť rôznych spoločností takmer všetky jej akcie vlastnia dve úplne neznáme cyperské spoločnosti a k tomu päť chlapíkov z Kostariky. Krásna ukážka podnikania v podaní takzvanej slovenskej kapitálotvornej vrstvy, vytvorenej ešte Mečiarom a dobre živenej počas vlád Roberta Fica.

Čo teraz majú robiť všetci tí chudáci, ktorým Váhostav dlhuje? Vybrať sa na Cyprus? Zbytočne tam budú chodiť, lebo ctihodné firmy, spoluvlastniace Váhostav, tam majú iba poštové schránky. Alebo pôjdu do Kostariky hľadať tých piatich fešákov? Nech skúsia, ale asi by si zbytočne kupovali spiatočné letenky.

Najkrajšie na tom je, že za to všetko môže, ako povedal pán premiér Fico, vláda Ivety Radičovej. Lebo presadzovala, aby sa stavali lacné diaľnice. A tak chudáci z Váhostavu, len aby mali nejakú robotu, podliezali cenu, preto nemohli platiť dodávateľom. Človeka by to dohnalo až k slzám.

Radičovej vládu netrápi, že jej vinou na Bahamách nemôžu dostavať ďalší trakt pre služobníctvo, a tak sa tí chudáci budú musieť tlačiť v tom pôvodnom. A len tak mimochodom, o stavbe rýchlostnej cesty R1 pomocou PPP projektu medzi Nitrou a Banskou Bystricou asi naozaj len ťažko môže niekto povedať, že bola lacná. Skôr naopak, bola niekoľkonásobne predražená.

A, čuduj sa svete, jeden z poddodávateľov stavby, stavebná firma, ktorú spoluvlastnil brat nášho pána premiéra Fica, dodnes nezaplatila svojmu dodávateľovi za mostný objekt vyše stotisíc eur, hoci ona zaň peniaze dostala. Ani nezaplatí. Najskôr z nej potichu a šikovne vycúval podnikateľ Fico a napokon sa jej majiteľom stal akýsi neznámy Francúz.

Firma si teraz udáva ako svoje sídlo rozpadnutú chatu bez okien a dverí v lese neďaleko Bratislavy. Oficiálne tam sídli viac ako tristo ďalších firiem… Ani netreba chodiť do Kostariky. Takto sa podniká na Slovensku. Dokonca aj v tých najvyšších kruhoch. Tú Radičovú nám bol naozaj čert dlžný.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].