Komentár Miloša Luknára: Zase otravujú

Kresťanskí demokrati už asi konečne pochopili, že homosexuáli a interrupcie nie sú pre občanov naozaj ten najväčší problém a že na tieto ošúchané témy veľa voličov nezískajú.

A tak oprášili svoj ďalší evergreen, s ktorým chcú otravovať ľudí. Hoci naša krajina patrí medzi najchudobnejšie v celej Európskej únii, čomu zodpovedá aj mizerná životná úroveň väčšiny občanov, napriek tomu, že prekvitá korupcia, že ľudí za bieleho dňa prepadávajú a zabíjajú hordy výrastkov, aby ulúpili balíček cigariet či pár eur, kresťanských demokratov trápi čosi oveľa závažnejšie.

Že sú v nedeľu otvorené obchody. Veď, ako povedal podpredseda KDH Július Brocka, „voľné nedele, to patrí ku kultúrnemu prežívaniu víkendu a voľných dní. Je to dôležité nielen pre zamestnancov, ale aj pre rodiny s deťmi“. Kresťanskí demokrati sú naozaj zvláštna kasta ľudí. Veľmi radi totiž chcú prikazovať iným, ako sa majú správať, čo majú robiť a čo robiť nemajú, čo je správne a čo nie. Povedzme si však úprimne - čo ich je vôbec do toho, že niekto chce nakupovať v nedeľu? Pretože nikto nikoho nenúti, aby nakupovať chodil, keď tam chodiť nechce. A to je ten podstatný rozdiel.

Kádeháci majú podobné zmýšľanie ako moslimskí fundamentalisti. Tí zakazujú ostatným tanec, prikazujú, ako sa kto má obliekať, čo kedy jesť a kedy piť, rozhodujú, či dievčatá môžu chodiť do školy, alebo používať mobil. Pretože len oni vedia, čo je správne a čo nesprávne, čo boh vidí rád a na čo hľadí s nevôľou. Za čie práva sa tentoraz rozhodli naši moralisti bojovať? Veď ten, kto chce svätiť nedeľu, nakupovať nepôjde - a ani ho nikto nenúti ísť do supermarketu. Alebo žeby kresťanským demokratom prekážalo, že ovečky namiesto modlenia v kostoloch dávajú prednosť potĺkaniu po nákupných centrách? Ani ja nie som zástanca novodobej kultúry, keď celé rodiny namiesto vychádzky do prírody aj s deťmi sa potulujú po supermarketoch a hypermarketoch, zízajúc do výkladov, čo všetko by si radi kúpili, keby mali dosť peňazí. Ale je to ich slobodná voľba a nikto, ani kresťanskí demokrati, nemá právo určovať im, ako majú stráviť nedeľu.

Ak by niekto zakazoval ľuďom v nedeľu chodiť do kostola, pretože kňaz by nemohol pracovať, presne tak ako predavač v supermarkete, asi by začali poriadne jačať. Priznajme si úprimne - ak odhliadneme od tých fráz o životnom poslaní -, aký je rozdiel, či pracuje kňaz, alebo pokladník v obchodnom reťazci? Aj keď je pravda, že kňaz odrobí podstatne menej hodín a ešte si môže spríjemniť prácu hltom dobrého vínka.

A keď nie je evanjelik, ani sa nemusí podeliť oň s ostatnými. Isteže, na tom, či obchody budú v nedeľu otvorené, alebo nie, svet nestojí, ľudia by chodili nakupovať inokedy. Žiadne dramatické prepúšťanie predavačov by sa nekonalo ani by výraznejšie neklesli celkové tržby. Problém nie je ani tak ekonomický ako spoločenský - že by sa časť občanov tohto štátu mala podrobiť fanatizmu skupiny ľudí, ktorá chce na základe svojich predstáv diktovať iným, ako sa majú správať, ako majú správne žiť a ako majú tráviť nedeľu. Kresťanských demokratov vraj trápi, že v obchodoch musia predavači pracovať v nedeľu a nemôžu sa venovať svojim rodinám. Vo svojom spravodlivom hneve si však asi neuvedomili, že predavači zďaleka nie sú jediní ľudia, ktorí robia v nedeľu.

A nepochybne tvoria z toho celkového počtu zamestnancov malé percento. Zatvorme teda všetko. Benzínové pumpy, reštaurácie, hotely, kiná, divadlá, zrušme autobusové a vlakové spoje, zatvorme nemocnice, nech všetci slávia nedeľu so svojimi rodinami. Zaujímavé, že kresťanským demokratom nevadí, keď sa chodia pretŕčať v nedeľu do televízií. Nevadí, že tí, ktorí sa na nich pozerajú - našťastie, je ich čoraz menej -, sa preto nemôžu venovať svojim rodinám? Navyše, aby sa oni mohli objaviť na televíznych obrazovkách a rozdávať rozumy, musia v nedeľu pracovať kameramani, osvetľovači, moderátori a celý štáb ľudí zabezpečujúcich výrobu programu a šírenie signálu. Keď sú takí zásadoví, prečo neodmietajú pozvania do nedeľných štúdií?

Veď reláciu mohli vyrábať a vysielať napríklad v stredu dopoludnia. Ak niekto z princípu nechce pracovať v nedeľu, tak nepôjde robiť do supermarketu. Navyše, mnohí predavači sú radi, že dostanú príplatok, pretože pri tých žobráckych platoch, aké má väčšina obyvateľov Slovenska, je každé euro dobré.

Nie všetci totiž môžeme byť poslancami parlamentu, aby sme mali voľno dvestopäťdesiat dní do roka, a to všetko za tri a pol tisícky eura mesačne. Samozrejme, s voľnými sobotami, nedeľami a modrými pondelkami. Bez toho, aby niekto nielen formálne kontroloval, či sú aspoň tých pár dní v roku na pracovisku.

Ako poslanci by sme isto nepotrebovali chodiť na nákupy v nedeľu, pretože by sme na to mali dosť času v hociktorý iný deň. Nie všetci však môžeme byť členmi zákonodarného zboru. Niekto musí aj robiť, aby oni mali z čoho žiť.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní