Komentár Miloša Luknára: Zase sme čiernou dierou Európy

Politici sa na predvolebnú kampaň v podstate vykašľali, pán prezident, ktorý tak rád radí ľuďom, čo majú robiť, akosi tiež zaspal a nevystúpil v televízii so štátotvorným prejavom.

Na mape Európy sa po dlhých rokoch od rozdelenia objavilo staré dobré Československo. Doslova tam svieti, ak možno čosi také o čiernej farbe povedať. Tieto dve krajiny, kedysi tvoriace spoločný štát, totiž ako jediné z celej Európskej únie dostali po voľbách do europarlamentu čiernu farbu.

Pre účasť voličov, ktorá bola nižšia než dvadsať percent, sa stali symbolickou čiernou dierou. Aj keď treba objektívne povedať, že v tomto prípade sa Česi majú od nás ešte čo učiť. Kým u nich prišlo k volebným urnám 19,5 percenta, u nás bola účasť skutočne rekordne nízka - trinásť percent. Také čosi nečakali ani najväčší skeptici.

Ešte aj kriminálnici sediaci v base v sebe cítia viac zodpovednosti za spoločnú budúcnosť než bezúhonní občania nášho sociálneho štátu, ktorým sa ťaží zdvihnúť zadky a ísť voliť. Kto je na vine? Ak odhliadneme od už tradičného vinníka, ktorým sú podľa viacerých politikov, samozrejme, médiá a novinári, lebo verejnosť dostatočne neinformovali, predsa len istá súvislosť tu je.

Podceňovanie reklamy v printových médiách a jej masívny presun do televízií zahltených reklamou, akého sme svedkami v posledných rokoch, si už začína od inzerentov vyberať svoju daň. Krátke šoty tak rýchlo, ako prídu, aj odídu, zahlušené záplavou ďalšej reklamy.

Na bilbordoch popri cestách si z okna idúceho auta stihneme všimnúť nanajvýš tak tváre. Ako napríklad Roberta Fica s Marošom Šefčovičom, ktorí lákali ľudí k volebným urnám. Aj keď, pravdupovediac, bol to taký malý podvod na naivných voličoch. Robert Fico, pochopiteľne, vôbec nekandidoval a Šefčovič síce bol s rekordným počtom preferenčných hlasov zvolený za europoslanca, no s veľkou pravdepodobnosťou sa svojho mandátu vzdá a prepustí ho náhradníkovi. Pôjde robiť eurokomisára.

A to bolo jasné už dávno predtým, ako bilbord vznikol. Nevadí, veď predsa treba lákať na známe tváre. Nabudúce si tam môžu dať Toma a Jerryho. Politici sa teda na predvolebnú kampaň v podstate vykašľali, pán prezident, ktorý tak rád radí ľuďom, čo majú robiť, akosi tiež zaspal a nevystúpil v televízii so štátotvorným prejavom.

A občania? Keďže mnohí z nich vlastne ani netušia, čo to Európska únia je a aké sú jej ciele a úlohy, sa na voľby tiež úplne vykašľali. Neuvedomujú si, pretože im to doposiaľ nikto jasne nevysvetlil, že únia a jej inštitúcie by mali byť pre náš život prinajmenšom také dôležité ako národné parlamenty a vlády.

Tak by mal vyzerať model budúcej úspešnej Európy - regióny s veľkými právomocami, viac- -menej formálne štáty a silné ústredné orgány. Zatiaľ, pri pohľade na väčšinu našich zvolených europoslancov, sa táto vízia zdá dosť desivá. Čo chcú v Bruseli presadzovať, zrejme netušia ani oni.

A ešte záhadnejšie je, prečo sa tam tak usilovne tlačia aj ľudia, ktorí vôbec neskrývajú svoj euroskepticizmus. Zaujímavé, že peniaze, ktoré za svoj mandát od tej zlej únie dostanú, im nesmrdia. Zrejme preto, že europoslanci sú odmeňovaní naozaj mimoriadne štedro.

Pätnásťtisíc eur mesačne predsa len presvedčí aj toho najzarytejšieho euroskeptika. To už by aj Kotleba zrejme znovu zavesil na budovu Banskobystrického samosprávneho kraja modrú vlajku s bielymi hviezdičkami. Ľudia akoby si stále nechceli uvedomiť, že doposiaľ nám Európska únia dávala oveľa viac, ako sme do nej odvádzali my.

Je chyba našich politikov, že ľuďom dostatočne nevysvetľujú, čo všetko sa vďaka peniazom z rôznych fondov podarilo postaviť a financovať. Ono je to tak trochu aj pochopiteľné. Hádam niet projektu, z ktorého by si niekto blízky našej vrchnosti neuchmatol kus pre seba, nespravil nejaký ten podvod, aby zarobil on a celá tá prešpekulovaná banda, ktorá vznikla len preto, aby tunelovala eurofondy.

Mafia, ktorá rozhoduje, kto peniaze z fondov dostane, za akých podmienok a čo za to. Občania vedia, že eurofondy sa vo veľkom štýle rozkrádajú, a je im to aj v podstate jedno. Eurofondy zväčša chápu ako imaginárne peniaze - keď ich niekto uchmatne, im chýbať nebudú. Že sa za ne mohli postaviť nové školy, nemocnice či domovy sociálnych služieb? Tak uvažuje málokto.

Prečo na poctivosť čerpania eurofondov nedohliadne samotná únia? Tá zrejme netušila, že jej členmi sa stanú aj také skorumpované krajiny, ako sme my a ďalšie postkomunistické štáty. A keď pridelila peniaze na nejaký projekt trebárs v Nemecku, mohla sa spoľahnúť, že miestne úrady dohliadnu na to, aby boli využité efektívne a v súlade so zákonom.

Slovensko však nie je Nemecko, a tak len s úžasom sledujeme, ako začínajú bruselskí úradníci preverovať využívanie eurofondov u nás a odhaľovať, kam všade peniaze zmizli. Zistenie, že tam, kde slovenské kontroly konštatovali dobre zvládnuté tendre, odhalili európski kontrolóri bohapusté predražovanie, už ani tak nikoho neprekvapuje.

Prekvapuje iba ak to, že nám únia za to všetko ešte stále nezastavila prísun peňazí. Čiernou dierou totiž nie sme len z hľadiska rekordne nízkej volebnej účasti.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].