Komentár Nancy Závodskej: Aj my chceme pokoj

Premiér Robert Fico cez víkend v diskusnej relácii TA3 požiadal o sto dní pokoja pre novú vládu. Zdôvodnil to tým, že sa v koalícii potrebujú sústrediť na pripravenie programového vyhlásenia aj na naše nadchádzajúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Dajme mu ich.

Na revanš však očakávame, že pokoj doprajú politici aj nám, občanom. Hoci je politika stále top témou týchto dní, pomaly nadobúdam pocit, že už stačilo. Horlivé diskusie politických lídrov v televíznych či rozhlasových reláciách začínajú nudiť.

A hlavne - nič nové sa z nich zrejme nedozvieme. Takže - dosť. V tejto súvislosti ma pred pár dňami zaujal zverejnený prieskum o tom, ako sú ľudia v rôznych krajinách spokojní so svojím životom. Takzvaný rebríček šťastia 2016 vydala Organizácia Spojených národov pri príležitosti Medzinárodného dňa šťastia, ktorý pripadol na 20. marca.

Vedci skúmali približne tritisíc ľudí v každej krajine za posledné tri roky. Pýtali sa ich, na akej pozícii sa v pomyselnom rebríčku spokojnosti a šťastia od 0 do 10 cítia. Čím vyššie číslo, tým vyššia spokojnosť. Výsledky sú naozaj zaujímavé čítanie.

Najmä preto, že sme skončili prekvapivo lepšie, než sa možno mnohí z nás cítia. Slovensko bolo na 45. mieste. Bratia Česi s 27. miestom nás síce predbehli, no za posledných osem rokov sme výrazne postúpili smerom nahor. Kým napríklad u Čechov, Poliakov či Maďarov sa pocit šťastia zvýšil mierne, my sme sa posunuli oproti roku 2012 o desať priečok!

Prekvapilo vás to? Podľa Miloslava Bahnu zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied to až také prekvapivé nie je: „Pocit šťastia súvisí pozitívne okrem iného s príjmami. A tie na Slovensku v rokoch 2013 až 2015 boli vyššie ako v rokoch 2006 až 2007,“ povedal pre Denník N.

Peniaze však nie sú všetko a presne to ukázal aj spomínaný rebríček. Hodnota zdravia je napríklad u nás aj v susednom Česku jedným z najdôležitejších kritérií pri stanovení toho, či sa cítime šťastní. Je to v podstate jednoduchá rovnica - ak sme zdraví, cítime sa šťastní. A naopak.

V tomto si však Slovensko neviedlo dobre. Naša populácia starne a oproti iným vyspelým krajinám sa nielenže dožívame podstatne menej, ale aj zdraví sme omnoho kratšie. Po šesťdesiatpäťke môže vraj našinec očakávať už len štyri roky v zdraví!!!

Ak si uvedomíme, že politici chcú z demografických dôvodov, aby sme robili pomaly až do sedemdesiatpäťky, tak z toho vychádza jediné šokujúce konštatovanie - o pár rokov budú na Slovensku miesto pokojnej penzie makať v práci samí chorí starci. Teda, ak sa dožijú a nejakú prácu si vôbec nájdu. Smutné konštatovanie.

Keď nás teraz predseda novej vlády žiada o sto dní pokoja, my občania by sme ho mali požiadať tiež o niečo. Aby po tých sto dňoch začala vláda konečne robiť to, čo od nej očakávame - riešiť problémy tejto krajiny a nie záujmy svojich mecenášov.

Zamerať sa na zdravotníctvo, aby sme zbytočne neumierali skôr ako naši vyspelí susedia. Vyriešiť zle fungujúce a finančne podhodnotené školstvo, aby naše deti učili spokojní a odborne zdatní pedagógovia a študenti neutekali do cudziny.

A hlavne - aby sme konečne neskloňovali slovo korupcia viac ako slovo rodina. Mimochodom, v spomínanom rebríčku hrala korupcia významnú úlohu vo vnímaní pocitu šťastia. Aj preto sme skončili až na 45. mieste. Nechceme korupčnú vládu. V podstate nám pre pocit šťastia stačí málo - byť zdraví, mať prácu, za ktorú dostaneme slušne zaplatené, a môcť žiť pokojne v krajine so svojimi rodinami. Je to tak veľa?

Najšťastnejšími ľuďmi na svete sú podľa spomínaného prieskumu Dáni. Za nimi sa umiestnili Švajčiari a Islanďania. V ich krajinách funguje politický systém trochu inak. V Dánsku momentálne vládne menšinová pravicová vláda. Vo Švajčiarsku sa síce nový parlament ešte na konci minulého roku posunul viac doprava, vyhrala tam antiimigračná strana, ale vláda sa veľmi nezmenila. Na rozdiel od iných krajín si tam totiž kreslá rozdeľujú najväčšie politické strany podľa stanoveného kľúča, aby sa podiel na moci, a tým i na zodpovednosti, ušiel každému. Žiadne hádky koalícia - opozícia teda nehrozia. Celkom dobrá inšpirácia. Na Islande vládne koaličná vláda konzervatívcov a liberálov.

A v parlamente majú iba 63 poslancov. Na tých niečo vyše 377-tisíc obyvateľov viac než požehnane. Summa summarum - je v podstate jedno, aká vláda v krajine vládne. Či ľavicová, pravicová, liberálna, alebo konzervatívna. Ani na farbe nezáleží. Či je koalícia bielo-čierna, červeno-zelená či modro- žltá... V spomínaných krajinách, kde sú ľudia najšťastnejší, však politici nekradnú alebo aspoň nie toľko ako u nás, zdravotníctvo je tam na veľmi vysokej úrovni a štát funguje pre občanov.

To je to, čo robí ľudí v tej-ktorej krajine spokojnými. A to je to, o čo by sa mali politici snažiť. O pár dní tu máme Veľkú noc. Pre kresťanov je to najväčší sviatok, ktorý predstavuje znovuzrodenie a nádej. Celkom symbolicky by nám politici mohli venovať nejakú nádej. Hoci povolebné šachy časť z nej pochovali, ostáva veriť, že nezomrela celkom.


  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

VIDEO Plus 7 Dní