Komentár Nancy Závodskej: Čo je veľa, to je veľa

Titulok som si požičala z prejavu britskej premiérky Theresy Mayovej, ktorá takto zareagovala na posledný teroristický útok v Londýne.

Vyžiadal si sedem obetí a takmer päťdesiat zranených. Reakciou na ďalší úder šialených islamských radikálov boli opäť desiatky vyjadrení svetových politikov o ľútosti a o tom, ako sa nedáme v boji s terorizmom zlomiť. Čo je veľa, to je veľa. Keby som bola obyvateľka Veľkej Británie, asi by som odkázala svojej premiérke zopár nie veľmi publikovateľných slov.

Nech už ide dokelu s neustálym presviedčaním, ako budú bojovať proti terorizmu, koľko útokov už polícia zmarila a ako treba prehodnotiť protiteroristickú stratégiu na území Veľkej Británie. A v podstate je jedno, či to povedala Mayová, alebo niekto iný. Rovnaké slová by asi počúvali občania v ktorejkoľvek európskej krajine po teroristickom útoku. Tak, ako si ich v minulosti vypočuli Francúzi alebo Nemci. Politici totiž stále trepú to isté. A nevinní ľudia zatiaľ zomierajú na uliciach miest, kde žijú.

Na mostoch, cez ktoré chodia do práce. V reštauráciách, kde si idú večer posedieť s priateľmi. Na koncertoch, kam chodia za svojimi obľúbenými kapelami. Jednoducho na miestach, kde by ľudia mali žiť a užívať si život. Namiesto toho tam umierajú… Medzi reakciami politikov sa objavilo aj slovné spojenie koniec politickej korektnosti. Použil ho aj americký prezident Donald Trump, ktorému - čo si budeme klamať - tragédie ako tá v Londýne nahrávajú do kariet. Znovu totiž nezabudol pripomenúť potrebu takzvaného cestovného zákazu vstupu do USA pre občanov šiestich, prevažne moslimských krajín. Trumpa naozaj nemám rada, ale niečo na tom bude.

Aj keď dobre vieme, že ani s tým jeho zákazom to nie je celkom v poriadku. Akosi sa totiž netýkal krajín, s ktorými - zrejme iba náhodou - jeho firmy obchodujú. Napriek tomu treba uznať, že aspoň niečo robí. A v tom prípade mi je jeho osobná motivácia ukradnutá. Preč s politickou korektnosťou, keď ide o životy ľudí. Trump to aspoň otvorene povie. Že problémom sú moslimovia. Tak prečo sa bojíme my tu v Európe pomenovať veci pravým menom? Že problém terorizmu treba riešiť naozaj tam, kde sa liahne.

V moslimskej komunite. Lebo pravda je taká, že za veľkými teroristickými útokmi boli, až na výnimku, Nóra Breivika, vždy moslimovia. Aj podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného treba riešiť problém práve v spomínanej komunite. V rozhovore pre tlačovú agentúru navyše poukázal na ďalšie nebezpečenstvo: „Treba revidovať pojem politická korektnosť, pretože pokiaľ zostanú politické európske špičky v doterajšom kurze, tak ich nakoniec vymenia oveľa rizikovejšie, až nedemokratické politické sily, a to pôjde naprieč Európou.“ To, že pravicové extrémistické a nesystémové strany vyrastajú ako huby po daždi po celej Európe, je podľa neho „dostatočne silný signál a je nepochybne zviazaný aj s problémom islamského terorizmu na európskom kontinente“. Takže to poviem na rovinu, a som zvedavá, či ma označíte za extrémistku. Kresťanský svet je vo vojne s tým moslimským.

Presnejšie, ide o vojnu dvoch civilizácií. A vo vojne nie je čas hrať sa na politickú korektnosť. Povinnosťou politikov je chrániť svojich občanov. Všetkými možnými prostriedkami. Aj takými, ktoré by sme v mierových časoch považovali za neprimerané. Ibaže my nežijeme v mierových časoch. Islamský štát vyzval moslimov na džihád v Európe. Svätú vojnu v mene Alaha. Aj keď na Slovensku nám zatiaľ dodávky nezrážajú ľudí na mostoch a na koncertoch nám nevybuchujú samovražední atentátnici, nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka. Týka. Extrémisti to už, žiaľ, pochopili.

A využívajú to vo svoj prospech. Nielen u nás, ale aj všade v Európe. Tak sa, už, preboha, páni politici, spamätajte! Európa dnes potrebuje jednotu viac ako kedykoľvek predtým. Staré príslovie hovorí - pomôž si, človeče, aj pánboh ti pomôže. Obávam sa, že v dnešnej situácii platí skôr - pomôž si, Európa, lebo nikto iný ti nepomôže. Ale vlastne ani nemusí. Starý kontinent je dostatočne silný na to, aby prežil. Len si už treba konečne uvedomiť, akú Európu to vlastne chceme. Európa bola, je a, verím, že aj vždy ostane - kresťanská. Nedajme si ju vziať. Nikým.

  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

Vianočné tipy na darček