Komentár Nancy Závodskej: Drahý pán Nesrovnal

Novozvolený šéf bratislavskej radnice sľuboval, že otvorí diskusiu o spravodlivom financovaní metropoly na Dunaji ako hlavného mesta. Chcel navrhnúť zmenu veľkostného koeficientu pri rozdeľovaní dane z príjmu fyzických osôb. O tomto návrhu niet ani chýru, ani slychu.

Dáme to! Tak znelo pred rokom v novembri jedno z predvolebných hesiel kandidáta na primátora hlavného mesta Bratislavy Iva Nesrovnala. Nakoniec to aj dal. Vo voľbách získal o desaťtisíc hlasov viac ako jeho konkurent a predchodca Milan Ftáčnik a zasadol do primátorského kresla.

Ľudí presvedčil, že on bude tá správna zmena po 25 rokoch, keď to Milanovia (rozumej Ftáčnik a Kňažko) nedokázali. Sľuboval nám kultúru a čistotu ako vo Viedni, poriadok vo financiách ako v Zürichu a dopravu ako v Berlíne. Okrem iného.

Tvrdil, že po 25 rokoch od revolúcie je Bratislava na križovatke. Pripomeňme jeho vtedajšie slová. „Kolabuje doprava, v meste je neporiadok ako nikdy predtým, developéri si robia, čo chcú, a Bratislavčania sú nespokojní. Každý cíti, že ak nezačneme problémy riešiť okamžite, za ďalšie štyri roky už bude neskoro.

Všetci poznajú kritickú situáciu na cestách v rannej a poobedňajšej špičke a zúfalé hľadanie miesta na parkovanie. Realitou sú aj postriekané steny, parky plné bilbordov, preplnené odpadkové koše a bezdomovci. Mizne zeleň a developéri si robia, čo chcú. A Bratislavčania sa cítia bezmocní.“

Možno sa na tej križovatke pokazili semafory. Lebo tie slová platia ďalej. Pravda, kvôli objektivite treba povedať, že nie do bodky. Od revolúcie prešlo totiž už 26 rokov. Ale zvyšok sedí. Kolabuje doprava, v meste je neporiadok, developéri si robia, čo chcú, a Bratislavčania sú nespokojní…

Novozvolený šéf bratislavskej radnice sľuboval, že otvorí diskusiu o spravodlivom financovaní metropoly na Dunaji ako hlavného mesta. Chcel navrhnúť zmenu veľkostného koeficientu pri rozdeľovaní dane z príjmu fyzických osôb. O tomto návrhu zatiaľ síce niet ani chýru, ani slychu, zato pán primátor prišiel na to, ako naplniť poloprázdnu mestskú kasu.

V jednom zo svojich blogov pred časom napísal: „Chcem Bratislavčanom hovoriť pravdu. Musia vedieť, kam idú ich peniaze, za čo platia. Vyzývam na kontrolu hospodárenia v mestských podnikoch a hľadanie vnútorných zdrojov financovania.“

Potom však prišiel na jednoduchšie riešenie. Veď sú tu ešte dane z nehnuteľnosti! Šup - zdvihneme ich o sto percent a do radničného mešca pribudne 8,6 milióna eur. Zdá sa vám to nehorázne? Tak to ste ešte nepočuli vysvetlenie primátora - „veď to zvýšenie predstavuje jednu kávičku mesačne“…

Po vlne kritiky, keď sa mu vzoprelo všetkých sedemnásť mestských častí, trochu zmiernil. Už nie sto percent, ale „iba“ sedemdesiat. Taký je jeho najnovší návrh na zdanenie bytov v Bratislave. Či mu to poslanci 19. novembra odklepnú, je však vo hviezdach. Avizované zmeny v doprave Nesrovnal poňal tiež trochu inak ako vo svojich sľuboch.

Zacitujme ho: „Zmenami v dopravnom podniku mesta Bratislava chcem dosiahnuť úsporu operačných nákladov, ktorá sa môže premietnuť do zníženia cestovného alebo zvýšenia kvality služieb.“

Realita? Kvalita služieb sa nijako nezvýšila, zato cestovné od novembra áno. Ruší sa aj doprava zadarmo pre zdravotne ťažko postihnutých. A to nie je všetko. Spustenie systému Bratislavskej integrovanej dopravy (BID), ktoré mesto aj župa prezentovali priam ako zázračný liek na dopravu v Bratislavskom kraji, sa ukázalo ako veľký „prúser“.

Župa aj mesto, ktoré sú vlastníkmi akciovky BID, si absolútnou nepripravenosťou a nedostatočnou informovanosťou dokázali proti sebe poštvať ľudí od Malaciek až po Senec.

Na rovinu - ak sa našiel čo len jeden človek, ktorý sa vedel začiatkom novembra zorientovať v tom, ako, kde, za koľko a aký lístok si má vlastne kúpiť, tak mu osobne zagratulujem. Navyše sa ukázalo, že pre mnohých je systém v konečnom dôsledku nielen neprehľadný, ale aj drahší.

V rámci Bratislavy, kde hodinový lístok zdražel z 90 centov na 1,20 eura, platíme za dopravu napríklad viac ako v Prahe. A to tam majú aj metro… Vrcholom tejto tragikomédie je, že po novom si musia kupovať cestovné lístky aj nevidiaci.

Keby toto počul nesmrteľný doktor Štrosmajer zo seriálu Nemocnica na okraji mesta, jeho legendárna veta sestričke Janžurovej: „Keby hlúposť nadnášala, tak vy lietate po ambulancii ako holubička“, by dostala celkom iný rozmer.

A aby nebolo ľúto tým, ktorí MHD nejazdia, pán primátor sa postaral aj o nich. Zavedenie novej parkovacej politiky, o ktorej možno ani on sám ešte netuší, ako bude fungovať, je ďalšia čerešnička na torte takmer pre pol milióna ľudí žijúcich v hlavnom meste a ďalších stotisíc, ktorí doň denne dochádzajú.

Isté je zatiaľ len to, že rezidenti, teda ľudia s trvalým pobytom v hlavnom meste, zaplatia za ročnú permanentku približne sto eur. Hovorí sa, že „za peníze v Praze dům“, ale v tomto prípade nebude platiť ani len to, že „za peníze parkovacie miesto“. Lebo ani zaplatená rezidenčná karta vám nezaručí, že nejaké miesto na parkovanie nájdete.

„Žiadny takýto nárok neexistuje. Vlastniť auto nie je základné ľudské právo,“ poučuje pán primátor. „Je však predpoklad, že po zavedení parkovacej politiky sa uvoľní viac parkovacích miest. Všetci tí, ktorí nie sú z Bratislavy, už nebudú môcť verejné priestory zneužívať na parkovanie.“

Pekne vymyslené, ale sledujúc ťahanice ohľadom parkovania na najväčšom bratislavskom sídlisku Petržalka iba veľký optimista verí, že to bude naozaj fungovať. Čo, naopak, na magistráte celkom dobre funguje, je rozdeľovanie funkcií v štýle „já na bráchu, brácha na mně“ alebo, ešte jednoduchšie - bližšia košeľa ako kabát.

Sľubovaná transparentnosť vo výberových konaniach v meste sa totiž premenila na frašku plnú vopred zverejnených víťazov, previerky kandidátov, ktoré nik nebral do úvahy, no najmä uniknutú nahrávku o zákulisných politických dohodách.

Pre tých, ktorí nevedia, o čo ide, iba pripomíname: primátorov poradca (dnes už ex) Roman Holeš na nedávno zverejnenej nahrávke ponúkal miesto vo vedení mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu dvom nezávislým poslancom. Výmenou za to mali podporiť kandidátov do vedenia iných mestských podnikov.

A čo na to jeho šéf? „Nepočul som tú nahrávku,“ tvrdil Ivo Nesrovnal v rozhovore pre Denník N. Nikoho som ničím nepoveril, nič neviem, do tejto hry sa nenechám vtiahnuť. Pán primátor akosi pozabudol, že v tejto hre je už dávno, teda minimálne dvanásť mesiacov. A pešiakov na šachovnici si vyberá sám.

Sú však veci, pri ktorých vidí Nesrovnal zrejme až za roh. Napríklad taká stavba Starého mosta a k nemu vedúca rozkopaná Štúrova ulica. Pripomeňme si opäť jeden z jeho sľubov: „Pri väčších investičných projektoch budem žiadať záruku za dokončenie diela tak ako v súkromnej sfére, respektíve sankcionovať nedokončené stavby.“

Realita? Firme Eurovia, ktorá mešká s výstavbou petržalskej električky vedúcej cez spomínaný Starý most, primátor odpustil penále za omeškanie vo výške 3,7 milióna eur! Namiesto toho, aby firmu pokutoval, jednoducho dodatkom k zmluve posunul termín dokončenia stavby na 15. decembra.

A viete, ako to vysvetlil? „Sami sebe sme ušetrili obrovské náklady, ktoré by sme mali s tým, keby sme ten úsek museli dokončiť sami… Náklady po tom, keby firma povedala dovidenia, by boli nesmierne.“

Áno, čítate správne. Primátor sa obával, že firma zákazku nedokončí, a tak jej namiesto pokuty predĺžil termín. Všetkým nezodpovedným zhotoviteľom tým dal návod, ako sa bez problémov vyhnúť zmluvnej pokute pri omeškaní diela. Stačí byť pripravený zbaliť sa.

Poslednú vetu by si mal pán primátor zapamätať. Šancu presvedčiť obyvateľov aj návštevníkov nášho hlavného mesta, že vie riadiť Bratislavu, má totiž ešte tri roky. Ak to nedá, dajú mu to občania.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní