Komentár Nancy Závodskej: Jeden meter?

Na Slovensku je to, žiaľ, už tak. Normálne je, že politici majú blízko k rôznym podvodníkom či dokonca aj k ľuďom blízkym podsvetiu, že porušenie zákona považujú za chvályhodné, ba až vlastenecké.

Keď sme začiatkom mája tohto roku uverejnili článok o tom, že doktor Suchánek, biela vrana, dnes poslanec za OĽaNO-NOVA, obhajoval a pretláčal v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch ešte v roku 2012 drahšiu ponuku na nákup cétečka, vyvolalo to nielen veľký šok, ale aj obrovskú vlnu negatívnych reakcií.

Nie však voči doktorovi Suchánkovi, ktorý sa práve vďaka oceneniu Biela vrana, získanému za odhalenie kauzy piešťanského cétečka z roku 2014, stal poslancom Národnej rady, ale, paradoxne, voči nášmu týždenníku. „Ten, kto kritizuje a poukazuje na Alana Suchánka, chráni stranu zlodejov,“ vyhlásil Igor Matovič na tlačovej konferencii zvolanej pár dní po vyjdení článku.

No, to sa ozval naozaj ten správny. Po boku s Danielom Lipšicom sa predháňali v tom, ako čo najviac zaútočiť na náš týždenník. Na spomínanej tlačovke spomenul PLUS 7 DNÍ vyše dvadsaťkrát. Celkom slušná bezplatná reklama, páni.

Ctihodní poslanci plní spravodlivého pobúrenia ako vždy, keď niečo nie je podľa ich predstáv, metali na nás hromy- blesky, ako spolu s premiérom pána Suchánka šikanujeme, že sme smerácke médium a ako nás ovplyvňujú oligarchovia, ktorí nás vlastnia.

Neviem, ako sa cítila po zverejnení článku biela vrana Alan Suchánek, ale viem si predstaviť, ako sa na spomínanej tlačovke musela cítiť naša redaktorka, ktorá článok o Suchánkovi napísala. Asi ako čierna ovca. Pretože okrem útokov zo strany dua Lipšic - Matovič, vystupujúceho ako jediný majiteľ patentu na pravdu, si vypočula zopár jedovatých poznámok aj od kolegov novinárov.

Na rozdiel od nich si však dovolila položiť ešte zopár otázok ku kauze pošpinenej bielej vrany. Poslanec Lipšic však namiesto odpovede iba chrapúnsky a arogantne na redaktorku nakričal: „Načo kladiete otázky? Veď článok už máte napísaný na Úrade vlády.“ Žeby zaspomínal na prax, keď bol šéfom rezortu vnútra?

Nezabudol tiež poznamenať, že je zaujímavé, aké dobré informácie má naša redaktorka z Národnej kriminálnej agentúry. Na tom nie je nič zaujímavé, pán Lipšic, to je normálne!

Každý schopný novinár, ktorý sa venuje kauzám, má svoje zdroje aj na polícii. Ako bývalý minister vnútra to však iste nemôžete tušiť, však? Tak sa, prosím, nesnažte verejnosti nahovoriť, že je to čosi nehorázne. Ak vám to vaša selektívna pamäť dovolí.

Poďme však ďalej. Pred pár dňami sa Aliancia Fair play, ktorá ocenenia Biela vrana udeľuje, vyjadrila, že uvažuje o odňatí tejto ceny doktorovi Suchánkovi. Dôvodom bola práve kauza, o ktorej sme písali. Šéfka Aliancie Zuzana Wienk nám to potvrdila a dodala, že definitívne stanovisko ešte neprijali.

To sa však už vyriešilo. Poslanec Alan Suchánek sa rozhodol vrátiť ocenenie po tom, čo členovia Rady Bielej vrany vrátane Zuzany Wienk odstúpili zo svojich funkcií na znak priznania zodpovednosti, že Biela vrana sa v Suchánkovom prípade ocitla v nesprávnych rukách.

Držíme sa zásady, že pre každého by mal platiť rovnaký meter. Jasne sme to ukázali aj na Suchánkovom prípade. Na rozdiel od politikov, ktorí sú presvedčení, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. A že to, čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.

Dokazuje to aj kauza, ktorá rezonuje v spoločnosti v týchto dňoch. Sulíkovci vyzývajú, aby sa z človeka, ktorý porušil zákon, stal národný hrdina. Reč je o asistentovi poslanca za SaS Jozefa Rajtára Filipovi Rybaničovi.

Dvadsaťštyriročný zamestnanec vyniesol z Tatrabanky dokumenty, podľa ktorých firma B. A. Haus, v ktorej do októbra 2013 pôsobil kontroverzný podnikateľ Ladislav Bašternák, poslala 260-tisíc eur na účet Roberta Kaliňáka. Tomu sa povie bomba.

Pre ministra vnútra by to v normálnej demokratickej krajine znamenalo istú politickú smrť. Či sme normálna demokratická krajina, sa ešte len ukáže. Nič to však nemení na fakte, že Filip Rybanič porušil zákon a za porušenie bankového tajomstva môže dostať až osemročný trest.

Ak by mal platiť rovnaký meter pre všetkých, ešte pred kauzou Kaliňák by mal čosi vysvetliť aj pán premiér. Najmä vyzradiť meno svojho „Rybaniča“ z daňového úradu, ktorý mu dodal informácie spadajúce pod daňové tajomstvo.

Ak si spomeniete, nie je to tak dávno, keď Robert Fico v predvolebnom boji obvinil poslanca a šéfa Obyčajných ľudí Igora Matoviča z daňových podvodov a argumentoval údajmi, ktoré nemohol získať legálne. Ako k nim prišiel, nikdy nevysvetlil.

„Ak by polícia pristupovala rovnako spravodlivo, hneď na druhý deň mali vtrhnúť do Bonaparte a urobiť domovú prehliadku u pána premiéra. U neho si to netrúfli urobiť, u 24-ročného chlapca to urobia. To je krivá spravodlivosť,“ povedal v tejto súvislosti Igor Matovič.

Čerešničkou na torte je vyjadrenie Roberta Kaliňáka. Nemám na mysli jeho rozprávky o pôžičke z banky a kúpe podielu vo firme B. A. Haus, ale to, ako ho rozčúlil fakt, že mu niekto nazrel do účtov. Podľa šéfa rezortu vnútra je vraj „za hranicou akceptovateľnosti, že sa politická strana v spolupráci s niektorými novinármi neštíti v rámci politického súboja spáchať trestný čin“.

Zaujímavé, že Robert Kaliňák sa podobne nerozhorčil v prípade Matoviča. Vtedy sa tváril, že nič nevidí. Ale keď už ide o teba, to je veru iná káva, však, Kali?

Na Slovensku je to, žiaľ, už tak. Normálne je, že politici majú blízko k rôznym podvodníkom či dokonca aj k ľuďom blízkym podsvetiu, že porušenie zákona považujú za chvályhodné, ba až vlastenecké. Len nech to poslúži ich záujmom. Neviem prečo, ale zrazu mi prišli na um slová známej pesničky Karla Kryla - Byl smutnej tento stát…

  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.