Komentár Nancy Závodskej: Mali sme vypadnúť

Nie som hokejový odborník ani hokejový fanatik. Skôr taký klasický slovenský fanúšik. Keď sa darí, oblepím si auto nálepkami či ovešiam vlajkami a pri televízore sa nahlas teším každému gólu z našich hokejok. A, naopak, keď sa nedarí, frflem, mudrujem, nadávam. Tak klasicky. Každoročne. Viem, nie je to celkom fér, ale čo už. Veď nie som jediná.

Ešte mám v živej pamäti víťazstvo slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta v Göteborgu v roku 2002. Nadšenie zo zisku titulu majstrov sveta vtedy ovládlo celú krajinu. Žiaľ, kompetentných zrejme dostatočne nezasiahlo. Namiesto toho, aby vtedy v dobrom využili celonárodnú eufóriu na položenie základného kameňa novej éry slovenského hokeja, zaspali. Pätnásť rokov je veľmi dlhý čas. Takmer jedna generácia. Čas, za ktorý sme už mohli vychovať možno až desiatky nástupcov Bondru či Šatana. Čas, ktorý sme mohli investovať do nádejných hokejových talentov, do výstavby nových štadiónov, do prehľadného financovania športu.

To všetko sme mohli urobiť. Ibaže - neurobili. A tak sa teraz namiesto hokejových úspechov tešíme z úspechov iných mužstiev. Napríklad takého dánskeho, vďaka ktorému sme sa aspoň udržali v elitnej A-skupine. Pretože našou zásluhou to rozhodne nebolo.

Ale čo sa čudujeme. „V krajine, kde sme za 30 rokov neboli schopní napríklad postaviť diaľnicu (lebo každá nová partia politikov, ktorí sa po každých voľbách dostane k moci, si najprv potrebuje nakradnúť), úroveň športu a výchova mládeže naozaj nie sú na programe dňa.“ Tieto slová napísal na sociálnej sieti spevák Paľo Habera. Žiaden odborník na šport, ale klinec po hlavičke rozhodne trafil.

„Celý systém slovenského hokeja je na prd. Kompetentní tu pätnásť rokov nič nerobili, a tak sa bude pätnásť rokov bojovať o záchranu,“ povedal natvrdo svoj názor gólman Július Hudáček pre hokejový portál. Mám pocit, že podobné konštatovania tu máme pomaly každý rok. Pretože ani ten tragický boj o záchranu v elitnej skupine tu nemáme prvýkrát. Už v roku 2008 sme sa triasli, že vypadneme. Našťastie, nestalo sa. Tak ako teraz.

A možno je to škoda. Mali sme vypadnúť. Možno by sa kompetentní konečne spamätali - keď už nevedeli využiť naše víťazstvá, možno by ich rozhýbali také hanebné prehry, aké sme videli na tohtoročných majstrovstvách. Pretože to, čo sa dialo na ľadovej ploche, nie je vina našich hráčov. Tí hrajú, ako vedia. V rámci svojich možností, schopností, skúseností. To, čo sa naučili v extralige, však na majstrovstvách sveta jednoducho nestačí. „Nikoho to neteší, že slovenský hokej je tam, kde je. Strácame kredit a už nás vo svete berú ako ostatné tímy pod ôsmym miestom,“ prezradil bývalý hráč, dnes hokejový skaut Oto Haščák. „Nechcem povedať, že som to predpovedal, no dlhé roky som rozprával o tom, že treba začať pracovať s mladými hráčmi. Za tých 14 rokov, počas ktorých pracujem ako skaut, som videl, ako strmhlav padáme dolu. Rozprával som vo viacerých rozhovoroch, aby sme sa zobudili a pracovali s mládežou. Niektoré veci sa začínajú napĺňať, no určite by som nebol rád, keby sa naozaj naplnili,“ dodal.

Nevedno, čo konkrétne tým myslel, isté však je, že športová hokejová kasa dostatočne naplnená nie je. A hoci tu máme zopár záchrancov v podobe bývalých hráčov, ktorí sa snažia za vlastné peniaze budovať hokejové školy pre mladých nádejných športovcov, všetkým je jasné, že to nestačí. Do výchovy talentov by mal jednoznačne zasiahnuť štát. Správnym a prehľadným financovaním, dotovaním klubov, trénerov a hráčov podľa jasných pravidiel.

Po rozumy netreba chodiť ďaleko. Stačí sa poobzerať po kvalitných európskych ligách alebo tak často omieľanej NHL. Bratov Čechov tentoraz radšej vynechajme. Hoci na tom ešte nie sú až tak zle ako my, v jednom nás už predbehli - o korupcii v športe u nich píšu noviny takmer každý deň.

Aj u nás píšu noviny o korupcii takmer každý deň. A to je možno tiež jeden z dôvodov, prečo slovenský hokej umiera. Niet času riešiť nejaký šport. Biznis je biznis, záujmy sponzorov či koaličných partnerov sú prvoradé. Športovci sú len štatisti. Na pomyselnom bežeckom ovále sa neustále točia iba okolo vonkajšieho kruhu. Dovnútra sa dostanú len vyvolení. A tak to potom s naším športom aj vyzerá.

Mladí ľudia namiesto toho, aby si budovali kariéru (možno aj tú športovú) či rodinu, sa radšej stretávajú na námestiach a protestujú proti korupcii. Športovou terminológiou by sa dalo povedať - možno si zobrali time out. Oni totiž pochopili, čo je podstatné. Na rozdiel od tých, ktorým zvyknú adresovať svoje petície.

  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

Vianočné tipy na darček