Komentár Nancy Závodskej: Noví papaláši

Pred pár dňami zomrel vo veku 89 rokov Gejza Šľapka, vysoký funkcionár bývalého socialistického režimu. Režimu, ktorému demokracia veľa nehovorila. Režimu, v ktorom si papaláši mohli dovoliť to, o čom sa bežnému ľudu ani len nesnívalo. Režimu, ktorý Nežná revolúcia poslala do histórie. Nie však papalášov. Tí zostali. Nie, nie tí starí, ktorí postupne vymierajú. Nahradili ich noví. A v mnohom ešte horší ako tí pred nimi.

Kapitánske výložky pre Andreja Danka sú len vrcholom ľadovca. Vrcholom, ktorý spustil lavínu. A úprimne - predseda SNS si to zlizol možno za všetkých ostatných. No zaslúžene.

Ale poďme k veci.

Za bývalého režimu bola symbolom papalášov tatrovka šesťstotrinástka a možnosť nakupovať v obchodoch pre diplomatov, kde bol tovar ako v Tuzexe. Dnes nahradili tatrovky vládne bavoráky, audiny a volvá so špeciálnou výbavou v hodnote niekdajšej šesťstotrinástky. A s majákom umožňujúcim prednostnú jazdu. Uhnite čvarga, ide pán! Dovolí si to už akýkoľvek nímand. Napríklad taký šéf štátnej akciovky MH Manažment Branislav Báčik.

Organizácia, ktorá je nástupcom zrušeného Fondu národného majetku, inak najväčšej lupičskej dielne v dejinách Slovenska, prenajíma svojmu šéfovi limuzínu, na ktorú si vybavil maják. Hej, dobre čítate. Maják. Vraj „z dôvodu nevyhnutného zabezpečenia úloh spoločnosti vyplývajúcich zo zákona“. Nechápem, čo také nevyhnutné musí pán Báčik riešiť. Skôr som naklonená uveriť zlým jazykom, ktoré tvrdia, že maják potrebuje, aby sa rýchlejšie dostal do rodnej Žiliny.

Ako keď súdruh Vasil Biľak uháňal na limuzíne na rodný východ. Podobnosť čiste náhodná. Inak, aj ten prenájom limuzíny trochu smrdí. Ale možno je naozaj len náhoda, že štátna firma platí za prenájom autíčka pre svojho šéfa akejsi žilinskej firme. Čo na tom, že keby miesto prenájmu auto kúpili, firma by ušetrila. Veď o to asi nejde, však? My si to môžeme dovoliť. Všetko!

Dohadzovať kšefty spriazneným osobám, vybaviť lukratívne fleky vyvoleným. Ako ten nešťastník Ľubomír Jahnátek. No uznajte, môže on vari za to, že počas jeho šéfovania v rezorte pôdohospodárstva získali v roku 2013 na ministerstve teplé miestečká príbuzní či známi z jeho rodných Komjatíc? Náhoda je jednoducho sviňa, čo vám poviem.

Papalášizmus má skrátka množstvo podôb. Pamätám sa, keď som ako malé dieťa chodievala s rodičmi na prvomájové sprievody. Netušiac ešte, kde je sever, veselo som mávala papierovými mávadlami smerom na tribúnu, kde stáli vyvolení papaláši, blahosklonne sa usmievajúci na pospolitý ľud. Povinné prvomájové sprievody sú dnes už síce minulosťou, ale tribúny pre vyvolených zostali. Ibaže dnes sa volajú - skyboxy.

Na takom bratislavskom Slovane ich je niekoľko. A napríklad štátna firma Transpetrol za ročný prenájom dala niekoľko stotisíc eur! Keď sa to svojho času opozícii nepozdávalo a chcela to v parlamente riešiť, odbili ich vysvetlením, že peniaze vynaložené na prenájom skyboxov sú dobre vynaložené prostriedky. Pre novodobých papalášov určite. Aspoň sa nemusia tlačiť medzi plebsom. Občerstvenie vrátane sektu im prinesú až pod nos. Každý skybox má plazmový televízor, kávovar, šatník, štýlový nábytok, scénické osvetlenie a hostesku, ktorá sa stará o pohodlie vyvolených.

Aby som však nebola nespravodlivá, taký papalášizmus sa neprejavuje len v tom, že si bohorovne doprajete čosi za štátne. Ono aj také súkromné peniaze možno minúť na prezentáciu v štýle - ja som niekto, kto je viac? Opozičný líder Richard Sulík naozaj nemusí rátať každé euro, ale lietať na večere do Salzburgu súkromným lietadlom v čase, keď bol predsedom parlamentu, tiež zaváňa veľkým snobizmom a papalášskymi maniermi. Napriek tomu, že si to platil z vlastného vrecka. „Peňazí mám dosť, aby som si raz za čas mohol dovoliť aj takúto márnotratnosť.“ Niekedy je naozaj lepšie mlčať.

Vyzerá to tak, že s pohostením majú naši predsedovia parlamentu stále nejaký problém. Peter Pellegrini si v čase svojho šéfovania v parlamente tiež doprial gastronomický zážitok. Rovno na palube vládneho špeciálu, keď letel v júni 2015 s partičkou na štvordňovú služobku do Číny. Účet za občerstvenie sa vyšplhal na 4 200 eur. Terajší šéf Národnej rady Andrej Danko dostal zasa riadny pucung za luxusnú večeru pre devätnástich šéfov parlamentov z Európskej únie. Vyšla takmer na 61-tisíc eur!

A možno sa tým chcel len vyrovnať svojmu politickému rivalovi Robertovi Ficovi. Ani ten sa nedal počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie papalášskymi maniermi zahanbiť. Hlavné mesto bolo počas stretnutia európskych lídrov doslova paralyzované, a to len preto, aby sa premiér predviedol v čo najlepšom svetle. Loď, na ktorej sa povozili po Dunaji, objednali až z Nemecka! Papaláši si jednoducho na prezentáciu potrpia. Honosne a draho. Nech vidia, že na to máme. Nech vidia, že nie sme hocikto!

Politici naozaj nie sú hocikto. Nie sú ako obyčajní občania. Tragédia je, že oni sú jediní, ktorí si to myslia a ktorí tomu veria. Tak trochu mi to pripomína vtip z nedávnej minulosti. Malý chlapček stál s otcom pri ostnatom plote na hranici s Rakúskom a pýtal sa: "Oci, kto žije za tým plotom? My, synak, my.“ Raz darmo, niečo z tej minulosti v nás stále je. Škoda len, že v tých, ktorí rozhodujú o našej budúcnosti, z nej zostalo to najhoršie. Sebapreceňovanie, velikášstvo, nadmerná túžba po sláve, moci a hmotných statkoch a pokrútený zmysel pre právo.

  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.