Komentár Nancy Závodskej: O morálke a vzoroch

Svetom putoval trpaslík s malým zázračným lampášikom. Vždy keď prišiel do novej krajiny, vytiahol lampášik a zanôtil: „Ja som malý trpaslíček, mám zázračný lampášik, len čo ho rozsvietim, vidím, ako sa kde kradne.“

Doputoval až na Slovensko a spustil: „Ja som malý trpaslíček... Doboha, kde je môj lampášik?!“ Viem, tento vtip už poznáte asi všetci. Ale, žiaľ, stále je výsostne aktuálny. Možno by ho mohol prebiť iba nejaký o absencii morálky… Žiaden mi však nenapadá.

To, že u nás prekvitá korupcia a rozkráda sa vo veľkom, už neprekvapuje nikoho. Aroganciu moci, ktorú pritom politici prezentujú, začína pomaly, ale iste vytláčať oveľa horší neduh - akákoľvek absencia morálky. Nie, nejdeme sa tu teraz baviť o mimomanželských vzťahoch našich politikov - hoci, úprimne, to by bolo pre tento národ určite menej škodlivé -, ale o tom, že pojem morálka už pre našich verejných činiteľov neznamená nič.

Nanajvýš slovo, ktorým sa dá dobre oháňať na predvolebných zhromaždeniach. Asi už viete, kam mierim. Áno, Štefan Harabin. Ten Štefan Harabin, ktorý si podľa súčasného vedenia Najvyššieho súdu za roky 2009 a 2010 neoprávnene vyplatil odmeny vo výške 113-tisíc eur. Ten Štefan Harabin, ktorý svoju šéfku nazval sliepkou a odporučil jej pobyt na psychiatrii.

Ten Štefan Harabin, pre ktorého sa súdne spory s médiami stali jedným z ďalších zdrojov jeho príjmov. Len na ilustráciu - denník Sme uviedol, že podľa občianskeho združenia Via Iuris vysúdil Harabin medzi rokmi 2006 - 2013 za poškodenie povesti desaťtisíce eur. „Harabin je symbolom toho, ako sa sudca nemá správať. Využíval náklonnosť sudcov, ktorí mu v sporoch veľmi pomáhali,“ cituje denník bývalého šéfa slovenského výboru Medzinárodného tlačového inštitútu Pavla Múdreho. Len pre zaujímavosť - to, čo vysúdil Harabin, niekoľkonásobne prevyšovalo odškodnenia pri úmrtiach…

Ale - súd raz právoplatne rozhodol, tak je to písmo sväté. Keďže si vážim peňaženku mojich zamestnávateľov, nedovolím si spochybňovať rozhodnutia sudcov. Ale dovolím si zapochybovať o morálnych hodnotách niektorých z nich. Tak ma hádam nezažalujú.

Sledujúc kauzu okolo Harabinovej odmeny (či mzdy?) 113-tisíc eur som občas mala pocit, že sa mi asi sníva. Harabin najskôr tvrdil, že to neboli odmeny, ale príplatok za pojednávanie vo veciach vtedajšieho Špeciálneho súdu, ktorý predstavoval šesťnásobok priemerného platu. Ibaže po náleze Ústavného súdu sa v júli 2009 znížil tento príplatok na dvojnásobok. Takže už nemohol dostať toľko, ako tvrdil.

Navyše, médiá zverejnili aj jeho mzdové listy, ktoré dokazovali, že to boli odmeny. Skúsim to zhrnúť po lopate - podľa nálezu Ústavného súdu si Harabin nemohol vyplatiť príplatky vo výške šesťnásobku, keďže boli medzičasom znížené na dvojnásobok. Prvá nezrovnalosť.

Tou druhou je fakt, že podľa mzdového listu nešlo o žiadnu mzdu (poťažmo príplatok), ale odmenu. A čo na to pán sudca? Ako tieto nezrovnalosti vysvetlil? Nijako. Žiada dôkaz, že si peniaze vyplatil sám. V opačnom prípade bude nasledovať žaloba. Inak, škoda toho nešťastného vyjadrenia Najvyššieho súdu - ktovie, čoho by sa Harabin chytil, keby nekonštatovali, že si ich vyplatil sám? A medzi nami - je to vôbec podstatné?

Nejde tu náhodou trošku aj o morálku? O slušné správanie? Pretože nech už si myslí o predsedníčke Najvyššieho súdu čokoľvek, nazývať ju sliepočkou a posielať na psychiatrickú kliniku do Pezinka je už asi naozaj za hranicou. A to nevravím o tom, že je to žena a hádam nejaká elementárna džentlmenská slušnosť by mala platiť aj pre exministra spravodlivosti. Ale čo sa vôbec čudujeme. Sudca Najvyššieho súdu si robí z občanov a kolegov dobrý deň, minister vnútra lieta v kauze, za ktorú by v inej krajine už politik dávno skončil, predseda vlády býva v byte muža podozrivého z daňových podvodov a popritom ešte rozpráva, ako mu chcú všetci škodiť.

„Nemôžem súhlasiť s obrazom Slovenska, ktorý sa umelo vytvára v niektorých médiách a v opozícii. V tejto krajine sa zatajujú pozitívne správy a negatívne sa rozvíjajú, pracuje sa s najhoršími ľudskými vlastnosťami, ako je závisť a nenávisť,“ vyhlásil Fico krátko po operácii srdca. Má ten Fico pravdu - nebudeme zatajovať pozitívne informácie.

Napríklad taký Peter Sagan a jeho fenomenálne cyklistické úspechy na Tour de France. Ešteže ho máme. Aspoň mladí môžu vidieť nejaký pozitívny vzor. Lebo pri sledovaní našej politickej scény a vystupovaní našich verejných činiteľov - česť výnimkám - si môžu povedať len jediné: V takejto krajine nechcem žiť. Z tohto pohľadu je pozitívna informácia aj tá, že podľa vývoja preferencií politických strán tie smerácke mesiac po mesiaci klesajú a klesajú.


  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

VIDEO Plus 7 Dní