Komentár Nancy Závodskej: Štrajk učiteľov a čierny Peter

Voľby sa blížia a potenciálne nevesty Ficovej strany si zrejme uvedomujú, že práve štrajk učiteľov môže byť povestným čiernym Petrom...

Na úvod chcem zdôrazniť, že v rodine nemáme žiadneho učiteľa, deti mi už chodia na vysokú, a tak by som mohla povedať, že štrajk slovenských pedagógov sa ma v podstate netýka. Ale nie je to tak. Práve on totiž ukazuje, v akom marazme naša spoločnosť je.

Nemám teraz na mysli úroveň nášho školstva či vzdelanosť našich detí. Aj keď by bolo o čom aj v tejto súvislosti písať. Ide mi o to, ako sa naša politická scéna k štrajku učiteľov stavia.

Jeho načasovanie pár týždňov pred voľbami síce môže vyvolávať rôzne otázky, ale zdá sa, že naši politici si kladú jedinú: Aké stanovisko zaujať? Jednoznačne podporiť učiteľov, postaviť sa po ich boku a poštvať si tak Smer? Alebo radšej zaujať polohu mŕtveho chrobáka a vyčkať? Veď ono to už nejako prehrmí.

Voľby sa blížia a potenciálne nevesty Ficovej strany si zrejme uvedomujú, že práve štrajk učiteľov môže byť oným povestným čiernym Petrom.

Akoby si s učiteľmi nikto nechcel špiniť ruky. Vláda tvrdí, že sa už nedá nič robiť, pretože „legislatívny proces je uzavretý“. A opoziční politici, česť výnimkám, sa k tomu buď nevyjadrujú vôbec, alebo len opatrne. V duchu porekadla, aby bol vlk sýty, ale aj koza zostala celá.

Verbálne síce plne podporujú požiadavky učiteľov, povedať nie si z opozície nik netrúfne, ale ani veľký politický tlak na vládu a na prijatie aktuálnych opatrení nevyvíjajú. Ide doslova len o povinnú jazdu. Z relevantných opozičných strán, ktoré majú akú-takú šancu dostať sa do Národnej rady SR, sa vyjadrila jasne iba SaS.

Podľa Martina Poliačika vláda stále môže niečo pre učiteľov urobiť. Napríklad v skrátenom legislatívnom procese zmeniť kapitolu rozpočtu. Niečo na tom bude.

Koniec koncov, nedávno nás o schopnosti pružne zareagovať presvedčila. Koncom roka 2015 dokázala prijať protiteroristické zákony, ktoré si vyžadovali novelu pätnástich zákonov a dokonca aj novelu ústavy. Napriek tomu to všetko stihli poslanci za menej ako dva týždne!

Tak v čom je dnes problém? Možno aj v tom, že učitelia nie sú utečenci. A to si Fico uvedomuje. Utečenci mu pomáhali zbierať body, učitelia mu ich berú. Vyše 11 500 rozhnevaných pedagógov, ktorí sa doteraz do štrajku zapojili, nie je málo.

Navyše musí premiér rátať s nespokojnosťou ďalších státisícov rodičov, ktorí štrajk podporujú, či učiteľov, ktorí sa síce z ekonomických dôvodov nezapojili, ale vnútorne stoja na strane kolegov. A to môže byť pre Smer pár týždňov pred voľbami pekný problém.

„Čím dlhšie bude trvať štrajk učiteľov, tým viac to môže uškodiť Smeru v marcových voľbách,“ povedal denníku Sme sociológ Martin Slosiarik. Dôvodom je podľa neho najmä to, že problémy v školstve prenáša premiér na svojich ministrov a ľudia tak môžu mať pocit, že nechce riešiť problémy bežných ľudí.

Navyše z niektorých vyjadrení ministra školstva môžu mať aj pocit, že si z nich Draxler robí dobrý deň. Veď posúďte sami. Po spoločnom rokovaní s predstaviteľmi Iniciatívy slovenských učiteľov povedal minister školstva aj toto: „Čo môžeme urobiť, to je práve to, aby ministerstvo bolo pripravené do volieb pripraviť naozaj technické návrhy riešení tak, aby sa vyriešili všetky problémy, ktorých sa dotkla aj výzva iniciatívy.“

Nechápete? Nevadí. Rozhodne je to kandidát na vetu roka. Možno práve to donútilo premiéra Fica, aby sa aj on konečne vyjadril. Jeho slová o tom, ako celej situácii rozumie, pretože „sám mám doma manželku vysokoškolskú učiteľku“, vyzneli však skôr ako výsmech a možno posmelili do štrajku aj tých, ktorí dovtedy váhali.

Pani Svetlana Ficová totiž na rozdiel od štrajkujúcich pedagógov zarába viac ako 3 600 eur mesačne v čistom, čo je plat premiéra. Denníku Sme to ešte v roku 2012 povedal sám Fico, keď redaktorke ukázal daňové priznanie svojej ženy. No čo už, niekedy to ani premiérovi nevyjde…

Ministrovi Draxlerovi však Ficove slová rozhodne dodali odvahu, a tak si následne neodpustil zopár jedovatých vyjadrení: „Považovali sme za povinnosť povedať priamo na školy, že táto akcia nemá žiadnu šancu,“ povedal v relácii RTVS O 5 minút dvanásť. A primitívne spochybnil aj požiadavku učiteľov, aby išlo 400 miliónov eur na vybavenie škol. „Tie čísla sú vytiahnuté z ucha,“ povedal.

Dovoľte mi, pán minister, na záver pár faktov. Do štrajku sa podľa posledných informácií zapojilo takmer 11 500 učiteľov a vyše 700 škôl. To nie je zanedbateľný počet. Urobili to napriek vyhrážkam a problémom, s ktorými sa štrajkujúce školy a pedagógovia museli popasovať.

Iste, môžete tvrdiť, že na Slovensku máme približne 89-tisíc učiteľov, takže tých, čo neštrajkujú, je viac. Matematicky vzaté áno. Ale prakticky nie. Mnohí učitelia si totiž štrajk nemôžu dovoliť práve z ekonomických dôvodov. To však neznamená, že ho nepodporujú. A že svoj názor na politiku vlády v prípade školstva nedajú dosť jasne najavo.

Aj keď nie dnes, ale už o pár týždňov. Spolu so státisícami nespokojných rodičov, ktorí stoja na strane pedagógov. Po 5. marci, pán Draxler, už budú na stole iné čísla. Nie vytiahnuté z ucha, ale z volebných urien.

  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.