Komentár Nancy Závodskej: Sú poslanci nadľudia?

Päťmesačná Zorka, dcérka nezaradenej poslankyne NR SR Simony Petrík, sa postarala o riadny rozruch. Nielen v parlamente.

Vyvolala kontroverzné debaty, aké tu už dávno neboli. Sú vari poslanci nadľudia? Pred vyše mesiacom vyvolala podobnú otázku, aj keď v oveľa menšej miere, poslankyňa na vozíčku Silvia Petruchová.

V obidvoch prípadoch išlo v podstate o jedno a to isté. O to, aké podmienky ponúka Národná rada Slovenskej republiky poslankyniam na vykonávanie ich mandátu. Obidva prípady toho odhalili oveľa viac. Takže, pekne po poriadku. Do poslaneckých lavíc zasadla po voľbách poslankyňa na vozíčku Silvia Petruchová (OĽaNO). Hoci nie je prvá - už pred ňou pôsobil v parlamente rovnako hendikepovaný poslanec za SDKÚ Peter Bódy -, znovu otvorila tému bezbariérového prístupu v priestoroch najvyššieho zákonodarného zboru.

Petruchovej sa totiž musel hneď na začiatku rokovania za vedenie NR SR ospravedlňovať podpredseda parlamentu Béla Bugár, pretože jej nedokázali prispôsobiť rečnícky pult. Museli jej dať náhradný mikrofón a prisľúbili jej aj úpravu za stolom v pléne, kam sa nezmestí. Na vozíčku sa síce v budove dostala takmer všade, ale, ako povedala, bolo to komplikované. Netajila, že je veru čo zlepšovať. Najväčší problém vidí vo výťahoch.

„Sú veľmi úzke a dostať sa do nich s elektrickým vozíkom je náročné,“ hovorí. Vedenie Národnej rady sa už vyjadrilo, že pripravuje ďalšie stavebné úpravy, aby bol parlament pre vozičkárov prístupnejší. Pozitívne je, že samotnej poslankyni nejde len o jej problém s pohybom v Národnej rade, ale o zlepšenie podmienok pre zdravotne postihnutých celkovo.

Petruchová upozornila, že zdravotne postihnutých v spoločnosti stále úplne neprijímame. Nemajú vytvorené dostatočné podmienky na to, aby mohli slušne existovať a uplatniť sa. Ak jej problém pomôže ostatným telesne postihnutým, aby sa konečne začalo na nich myslieť, tak celý ten rozruch mal zmysel. Ona sama sa vyjadrila, že hlavnou náplňou jej poslaneckej práce bude práve snaha o zlepšenie podmienok zdravotne postihnutých ľudí.

Z trochu iného súdka, ale v zásade veľmi podobný, je prípad poslankyne Simony Petrík. Ochrankári ju nechceli vpustiť do rokovacej sály, pretože mala v šatke so sebou svoju päťmesačnú dcéru. Preto je rozhodnutá dosiahnuť zmenu v zastaranom rokovacom poriadku, podľa ktorého má prístup do rokovacej sály len poslanec. „Národná rada sa nebráni zmenám, ale treba takúto požiadavku predniesť na grémiu a schváliť všetkými,“ povedala šéfka komunikačného odboru NR SR Zuzana Čižmáriková pre denník Plus JEDEN DEŇ.

O to však v princípe vôbec nejde. Problém totiž nie je to, že pani poslankyňa sa nemohla dostať na pracovisko so svojou malou dcérou, ale to, či dokáže rozhýbať kompetentných, aby sa začala problematika pracujúcich matiek riešiť všeobecne. Respektíve, či vôbec svojím tak trochu teatrálnym gestom chcela na tento problém poukázať. Pretože podľa našich informácií pani Petríková deň predtým presedela celé hodiny na konferencii venovanej téme Zamestnávateľ ústretový k rodine, a to bez svojho dieťaťa! Deň nato - možno inšpirovaná prednáškou nórskej veľvyslankyne, ako to u nich funguje - už napochodovala do parlamentu aj s malou Zorkou v náručí.

Ak jej tým naozaj ide aj o iné ženy, v poriadku. Účel svätí prostriedky. Odhliadnuc od toho, že päťmesačné dieťa podľa môjho názoru naozaj nemá čo hľadať v rokovacej sále, sa pýtam - je pani poslankyňa iná matka ako ostatné pracujúce ženy, ktoré majú deti? Zriadia aj im zamestnávatelia kútiky, miestnosti na dojčenie či iné výhody? Teda, ak si ženy matky s takými malými deťmi vôbec nájdu zamestnanie, prípadne ho po otehotnení nestratia.

Pretože toto je realita na Slovensku. A toto by mala pani poslankyňa poukázaním na svoj prípad riešiť. Umožniť ženám, aby si v prípade nutnosti - hoci si nemyslím, že by sme z firiem mali robiť náhradné jasle či materské školy - mohli vziať svoje deti do práce. Ale najmä, aby sa otvorila diskusia o rodičovských príspevkoch, materskej dávke či mzdovom ohodnotení žien vo všeobecnosti. Pretože jedno je isté - dieťa patrí k matke, ale nie v pracovnom prostredí. Či sa to niekomu páči, alebo nie.

Ak by všetky ženy mali možnosť bez finančných problémov zostávať so svojimi deťmi tri roky na materskej dovolenke, som presvedčená, že väčšina z nich by tak urobila. A tým, ktoré by napriek tomu pracovať chceli, by mali prispôsobiť v zamestnaní podmienky tak, aby dokázali vykonávať svoju prácu čo najlepšie, v prípade nevyhnutnosti aj v prítomnosti dieťaťa. Pretože v tom sa prejavuje vyspelá spoločnosť. V možnostiach a slobodnom výbere. V slušných podmienkach na prácu, v slušnej mzde, nech už robíme čokoľvek a kdekoľvek. Poslanci totiž nie sú nadľudia.


  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

VIDEO Plus 7 Dní