Komentár Nancy Závodskej: Všade dobre, doma najlepšie

Predpokladám, že väčšina z vás už má letnú dovolenku za sebou. Kde ste ju strávili?

V zahraničí alebo u nás doma, na Slovensku? Ruku na srdce - čo zohralo najväčšiu úlohu - okrem finančných limitov - pri vašom rozhodovaní, kam pôjdete? Dovolím si tvrdiť, že tým bola určite aj bezpečnosť. Nech to znie akokoľvek paradoxne, teroristické útoky vo svete nám v podstate uľahčili rozhodovanie a našej krajine jednoznačne pomohli. Pretože na otázku, kde je dnes pre nás najbezpečnejšie, mi napadne jediná odpoveď - doma, na Slovensku.

Vyzerá to tak, že v podobnom duchu uvažovalo veľké množstvo našincov. Podľa zatiaľ posledných štatistických údajov (za január až máj 2016) sa totiž pre dovolenku doma rozhodlo 1,1 milióna Slovákov, čo je nárast o vyše dvadsať percent! Dôvod je jasný - Slovensko je stabilná, pokojná a bezpečná krajina. Koľko iných krajín si ešte môže takéto niečo povedať? Nemáme tu žiadne teroristické útoky (dúfam, že to tak aj zostane), žiadne výbuchy, žiadnych samovražedných atentátnikov, žiadne getá… Na Slovensku sme proste v bezpečí. A vedia to oceniť aj cudzinci - preto stúpa aj počet zahraničných návštevníkov u nás. Ako uvádza na svojej stránke Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), za spomínané obdobie január - máj 2016 k nám prišlo vyše 690-tisíc cudzincov, čo predstavuje medziročný nárast takmer dvadsaťdva percent! Tradične najviac zahraničných návštevníkov prišlo z Českej republiky, Poľska, Nemecka či Maďarska. Viac k nám tento rok zavítalo aj britských, talianskych, rakúskych, francúzskych, holandských, izraelských či amerických turistov.

A to ešte neboli zarátané najsilnejšie letné mesiace. „Ak bude rastúci trend návštevnosti Slovenska pokračovať aj v nasledujúcom období, leto v roku 2016 bude pravdepodobne historicky najúspešnejšie,“ skonštatoval začiatkom augusta Igor Donoval, generálny riaditeľ SACR.

Hoci to znie veľmi pozitívne, rozhodne sa nemôžeme tváriť ako turistický raj. Oproti iným krajinám totiž stále dokážeme vyťažiť z turizmu veľmi málo. V rámci Európskej únie je podľa údajov Svetovej rady pre cestovný ruch priamy podiel turizmu na tvorbe HDP na Slovensku iba 2,3 percenta a nepriamy približne šesť percent. Na porovnanie - na Malte je to 14 percent a v prípade Chorvátska 11 percent. Porovnateľne vysoký podiel cestovného ruchu majú aj tradičné dovolenkové destinácie ako Grécko, Portugalsko či Španielsko. Naopak, najmenej ťaží z turizmu Rumunsko, Litva a Nemecko.

Prečo je to tak? Prečo Slovensko, ktoré má okrem mora naozaj všetko, nedokáže vyťažiť zo svojich prírodných krás? Dovolím si tvrdiť, že to nebude len zlými službami, ako zvykneme radi argumentovať. Hoci aj v tomto smere stále máme čo doháňať, fakt je, že služby u nás sú oproti minulosti stopercentne lepšie. Iste, stále narazíte na neochotných, zamračených či dokonca drzých čašníkov, hotelierov a iných pracovníkov, ale, našťastie, je ich čoraz menej. Moja osobná skúsenosť a skúsenosti mnohých mojich známych sú také, že Slováci sa zmenili a snažia sa pre svojich hostí urobiť maximum. Niekedy stačí úsmev či ochota urobiť čosi navyše - a hneď máte lepší pocit. Na druhej strane by sme si aj my ako domáci turisti mali položiť otázku, či dokážeme služby na Slovensku náležite oceniť a zaplatiť za ne. Prečo v cudzine pri vysokých cenách nebrbleme a doma očakávame, že tie isté služby budú za polovicu?

To, čo nám pri rozvoji turistického ruchu stále chýba, je, ako sa vraví, dobrá značka. Tá predáva. No bez dobrej reklamy v zahraničí sa len tak, sama od seba, nezrodí. Buduje sa totiž dlho a s ňou súvisiaci marketing nie je zadarmo. Aj keď drahé zďaleka ešte nemusí znamenať dobré. Tam sú rezervy štátu, presnejšie, vlády a jej ministerstiev. Silne pochybujem, že účelne vynaložené budú napríklad peniaze na špeciálne okuliare, ktoré majú návštevníkov výstav a veľtrhov cestovného ruchu virtuálne prenášať do Tatier či centra Bratislavy. Za to si viem predstaviť miniexpozície najúspešnejších podnikateľov alebo konkrétnych pamätihodností z regiónov, ktorým by takúto ich reklamu financoval štát.

Skúsme každý začať od seba. Spomeňte si na ten pocit, keď naši športovci na olympiáde v Riu získali nejakú medailu. Keď sa slovenská vlajka týčila hore a naši športovci stáli so slzami v očiach na stupňoch víťazov. Ako ste sa cítili? Hrdo, však? Tak skúsme tieto pocity preniesť aj do nášho každodenného života. Skúsme byť hrdí na našu krajinu, vážme si ľudí, ktorí pre ňu niečo robia a vráťme jej to tak, ako môžeme. Iste, nikto netvrdí, že teraz máme všetci sedieť iba doma na zadku. Nie. Poznávať cudzie krajiny a cudzie kultúry je nesmierne dôležité. Aj preto, aby sme lepšie dokázali pochopiť svoje vlastné korene.

O Slovensku odjakživa platilo, že je to krajina krásnej prírody, krásnych žien a pohostinných ľudí. Dnes môžeme pokojne doplniť, že je to krajina, kde sa určite budete cítiť bezpečne. Skúsme si to vážiť aj my, ktorí sme sa tu narodili. Pretože dnes platí staré známe - všade dobre, doma najlepšie - stonásobne viac.

  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

Vianočné tipy na darček