Komentár: Opozícia sa opäť môže do krvi hádať, Fico si pomädlí ruky

Fico je oveľa väčší pragmatik než demokrat.

Tak sme sa od pána premiéra Fica dozvedeli, že predseda SDKÚ Pavol Frešo ho na súkromných stretnutiach „tri- alebo štyrikrát žiadal, aby sme zablokovali hlasovanie, pokiaľ ide o voľbu kandidáta SaS a dali konkrétne meno za SDKÚ, o ktorom sme sa bavili ako o predsedovi NKÚ“.

Skutočne elegantné. Rovno v priamom prenose pred tisíckami televíznych divákov Robert Fico obvinil predstaviteľa strany, že tým najpodlejším spôsobom podrazil svojich kolegov z opozície a pošliapal vzájomnú dohodu, že všetci spoločne podporia v parlamente pri hlasovaní kandidáta od sulíkovcov.

Šéf SDKÚ Frešo síce hneď protestoval, vraj to bolo úplne inak, že, naopak, Fico ho na súkromné rozhovory pozýval, ale on to zakaždým odmietol. V konečnom dôsledku vyšiel z toho celého ako totálny hlupák práve Frešo. Ak by to totiž aj bola pravda a tí dvaja sa naozaj potajomky niekoľkrát stretli a na niečom dohodli, Frešo mohol vedieť, že Fico to na neho vytiahne, keď sa mu to najviac hodí. A ak sa takéto stretnutia nikdy neuskutočnili, nechal sa zahnať ako malý chlapec do kúta namiesto toho, aby sa zachoval rovnako hulvátsky ako jeho protivník.

Naozaj treba dať pred Robertom Ficom klobúk dolu. To, čo dokáže robiť so svojimi politickými súpermi, je obdivuhodné. Hoci používa aj tie najbezohľadnejšie spôsoby - ale o tom predsa naša politika je.

Je to na pohľad veľmi jednoduché. Bez akéhokoľvek jediného dôkazu Fico akoby len tak medzi rečou povie, že Frešo je v podstate obyčajný kolaborant, ktorý sa s ním potajomky, za chrbtom svojich opozičných partnerov, stretáva, aby pre svojho človeka získal kreslo predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. A hneď ide ďalej, akoby sa ani nič nestalo, a rozpráva ďalšie svoje skvelé historky.

Frešo sa môže aj zblázniť - veď kto mu kedy uverí, že na tých premiérových slovách naozaj nič nie je? A keďže nie všetci opoziční poslanci v tajnej voľbe dali hlasy kandidátovi SaS, už majú aj vinníka. Tak predsa len to boli Frešovi ľuda, a nie kádeháci, povedia si…

Ak Frešo na žiadnom takomto stretnutí nebol, má smolu, pretože to nemá ako dokázať. Tak ako sa nijako nedá dokázať, že niekto nebol neverný. Dá sa však dokázať, že na stretnutí Frešo naozaj bol - a to šéf Smeru neurobil.

Opozícia sa teda znovu môže začať do krvi hádať a Fico si spokojne pomädlí ruky a bude robiť aj naďalej to, čo vyhovuje jeho mocenským záujmom. Aby na čele Najvyššieho kontrolného úradu sedel človek, na ktorého by on nemal vplyv, medzi jeho záujmy isto nepatrí.

Preto nám predvádza už niekoľko mesiacov toto divadlo. Ako skutočný rodený demokrat neustále opakuje dookola, že toto miesto patrí opozícii. Aby sa mohla pozerať vláde na prsty. Ako pragmatik však veľmi dobre vie, že nie je dobré, ak mu niekto na tie prsty aj naozaj vidí. A keďže Fico je oveľa väčší pragmatik než demokrat, robí všetko pre to, aby opozícia tento post nezískala. Respektíve, aby ho získal taký človek, ktorý by vyhovoval predovšetkým jemu samému, a pritom to vyzeralo, že je to opozičný kandidát. Jednoducho, hľadá muža, ktorý si bude dobre uvedomovať svoju cenu.

Ono je to celé postavené na hlavu. Fico stále hovorí - dajte si kandidáta a my mu vieme garantovať desať hlasov našich poslancov. Čo už samo osebe je nezmysel. Ako všetci dobre vieme, Smer trvá na tom, aby voľba bola tajná. Takže nikdy nikto nebude môcť dokázať, koľko hlasov naozaj Smer opozičnému kandidátovi dal. A či vôbec nejaké dal. Stále sa môže vyhovárať, že jeho poslanci slovo dodržali, ale desať ľudí z opozície hlasy nedalo. Táto hra na mačku a myš môže trvať aj celé roky. Nevadí, veď zatiaľ je v kresle šéfa NKÚ spoľahlivý človek, ktorý smerákom nijako neprekáža. A bude tam sedieť dovtedy, kým nebude zvolený iný. A to bez hlasov Smeru možné nie je….

To je však len jedna stránka veci. Tá druhá je ešte obludnejšia. Keď Smer prostredníctvom svojich predstaviteľov tvrdí, že zabezpečí desať hlasov svojich poslancov, v podstate priznáva, že porušuje ústavu. Ako už dnes niekto môže vedieť, že práve desiatim poslancom, ktorí majú hlasovať len na základe svojho vedomia a svedomia, bude vyhovovať opozičný kandidát natoľko, že mu dajú svoj hlas? Ako bude vedenie poslaneckého klubu vedieť, ktorí desiati poslanci to budú a či ich naozaj bude desať?

Tak trochu si spomínam na cirkus, ktorý naši sociálni demokrati robili okolo tajnej voľby generálneho prokurátora. Podľa Roberta Fica bolo zrejmé, že „táto voľba tajná bola dohodnutá a že poslanci vládnej koalície boli viazaní príkazom koaličnej rady“.

Ak niekto tvrdí, že vie garantovať v tajnej voľbe desať hlasov poslancov za Smer kandidátovi opozície na post riaditeľa NKÚ, je všetko v úplnom poriadku a v duchu demokracie. Quod licet Iovi, non licet bovi. Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní