Komentár: Páni úradníci, budete jazdiť na lacnejších autách?

Niekedy má človek pocit, že našu krajinu riadia diletanti. Nasvedčujú tomu viaceré chaotické a protichodné rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku môžu nie zlepšiť, ale, naopak, ešte zhoršiť našu ekonomickú situáciu.

Nie je to tak dávno, čo sa zrodil nápad takzvaného šrotovného. Keď majiteľ dal svoje staré auto zlikvidovať, dostal za to pri kúpe nového vozidla od štátu dotáciu tisíc až tisícpäťsto eur. Bolo to v čase vrcholiacej hospodárskej krízy a toto opatrenie malo logický zmysel. Okrem pozitívneho vplyvu na omladenie prestarnutého vozového parku na Slovensku čiastočne podporilo aj výrobu v automobilkách. A tie sú ťahúňom našej ekonomiky - ak by, nedajbože, padli, naše hospodárstvo by sa rýchlo ocitlo v recesii.

Niektorí predajcovia automobilov síce tvrdili, že nákupná horúčka po vyčerpaní prostriedkov vyčlenených na šrotovné okamžite poklesla a o čo viac predali vtedy, o to menej neskôr, ale v konečnom dôsledku šrotovné pomohlo. Každé opatrenie na zvýšenie spotreby je dobrým impulzom pre spomaľujúcu sa ekonomiku a tak vtedajšie zavedenie dotácií na nové auto pri likvidácii starého bolo isto osožné. Lenže čo si však myslieť, ak o tri roky neskôr v podstate tá istá vláda urobí presný opak? Namiesto toho, aby predaj áut podporila, zvýši registračný poplatok, ktorý musí zaplatiť každý nový majiteľ auta. A jeho výška sa dramaticky zvyšuje podľa výkonu vozidla, ktorý ani zďaleka neodráža fakt, či ide o luxusné auto, alebo nie.

Čo si od toho vláda sľubuje? Vraj do deravej pokladnice tým na budúci rok získa 30 miliónov eur. Zaujímavá logika. V roku 2009, v čase hlbokej krízy a finančnej mizérie, vynaložil štát z rozpočtu vyše 50 miliónov eur, len aby podporil predaj áut. A o tri roky neskôr ho utlmí, aby získal 30 miliónov. A aj to sú priveľmi optimistické a pofidérne prognózy, pretože podľa odhadov predajcov registračná daň môže spôsobiť pokles predaja vozidiel až o pätnásť percent, nehovoriac o tom, že budúci vlastníci výkonných áut si ich dajú radšej zaregistrovať v inej krajine Európskej únie, než aby štátu platili stovky či až tisíce eur za registráciu auta, ktoré sú kúpia za svoje, už raz zdanené peniaze. A tak napokon štát nielenže nemusí vôbec získať očakávaných 30 miliónov, ale dokonca môže ešte aj prerobiť na nižšom výbere daní či odvodov z automobiliek, ktorým poklesne produkcia pre domáci trh. Pritom, paradoxne, len pár dní po schválení registračného poplatku na vozidlá predseda vlády Robert Fico v diskusnej relácii varoval, že „bez podpory hospodárskeho rastu sme skončili“. Tým zdôvodňoval, prečo chce vláda rôznymi úľavami podporovať niektoré veľké firmy.

Je to tak trochu zvláštne - na jednej strane pre vidinu získania pár miliónov eur nepriamo utlmujeme predaj a výrobu áut registračnou daňou, ktorá v konečnom dôsledku môže vyvolať opačný efekt, a na strane druhej za oveľa väčšie peniaze chce ten istý štát podporovať vybrané veľké firmy. Premiér si položil rečnícku otázku: „Čo je lepšie - podporiť firmy, aby udržali zamestnanosť, alebo dovoliť, aby ľudia skončili na úradoch práce?“ Otázka je to veľmi správna, možno by ju však bolo vhodné doplniť o ešte jednu. Prečo má štát podporovať len niektoré vyvolené veľké firmy a tým ostatným, naopak, zvyšovaním daní a odvodov sťažovať podnikanie a dokonca aj nepriamo ohrozovať ich budúcu existenciu?

Pritom podľa údajov Európskej komisie v posledných desiatich rokoch práve malé a stredné podniky vytvorili až 85 percent čistých nových pracovných miest, hoci ich podiel na celkovej zamestnanosti je podstatne menší. „Malé a nové podniky sú zjavne kľúčom k obnoveniu hospodárskeho rastu,“ povedal podpredseda Európskej komisie pre podnikanie a priemysel Antonio Tajani. Samozrejme, objektívne treba uznať, že vláda naozaj nemá ľahkú situáciu a keď chce, aby sme splnili kritériá maximálneho deficitu, musí šklbať občanov a podnikateľov, kde sa len dá. V takom prípade neostáva každému čo len trochu uvedomelému občanovi či podnikateľovi nič iné, len zaťať zuby. Je naozaj ťažká doba a štát musí buď splniť prísne kritériá deficitu, alebo sa ocitne na slepej koľaji menovej únie.

No keď štát iba zdiera ľudí a súkromné firmy, no on sám nielenže nešetrí, ale dokonca rozhadzuje, už začne škrípať zubmi. Nech páni úradníci povedia, ako sa týkajú všetky tieto úsporné opatrenia ich? Budú aj oni jazdiť na lacnejších autách? Znížia si mzdy, ako to spravili členovia francúzskej vlády? Okresajú nehorázne príjmy politických či protekčných nominantov v štátnych firmách a rôznych zbytočných poradcov? Prečo ešte stále naši páni vôbec nezdaňujú časť svojich príjmov, poslanci parlamentu až takmer polovicu z nich, ktoré deklarujú ako paušálne náhrady? Minister financií Peter Kažimír to vysvetlil veľmi pragmaticky: „Na tému odmeňovania ústavných činiteľov by sa mal nájsť veľký politický konsenzus.“ Aké dojemné. Na neustále rastúce zdieranie občanov žiadny veľký politický konsenzus netreba. Iba silný žalúdok.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].