Komentár: Pápež si už stihol získať veľa mocných nepriateľov

František je vzácny muž, ktorý má šancu aspoň sčasti vrátiť Vatikánu stratené pozície a presvedčiť ľudí, že cirkev pod jeho vedením sa vracia k svojmu skutočnému poslaniu.

Vatikán sa otriasa v samotných základoch, možno však kdesi hlboko za jeho múrmi niektorí z cirkevných hodnostárov aj búrlivo oslavovali. Pápež František totiž doslova šokoval, keď sa počas svojho návratu z triumfálnej cesty do Brazílie pred novinármi zastal homosexuálov a odsúdil ich prenasledovanie.

„Ak je niekto gay a hľadá Boha, kto som ja, aby som ho súdil?“ spýtal sa. A ako dodal, aj homosexuálnym kňazom by sa malo odpustiť a na ich hriechy zabudnúť.

Konzervatívne cirkevné kruhy a bigotní veriaci musia byť zo svojho nového pápeža Františka doslova zdesení. Nekompromisne búra všetko zlé, staré a skostnatené, čo sa v katolíckej cirkvi za stáročia jej dominancie vo svete usadilo. Zdá sa, že sa konečne objavil mnohými radovými kňazmi i veriacimi tak túžobne očakávaný muž, ktorý môže katolíckej cirkvi prinavrátiť stratené pozície a dôveryhodnosť.

Rôzne škandály, počnúc nechutnými pedofilnými výstrelkami mužov v sutanách, ktoré sa Vatikán dlho pokúšal tutlať pred verejnosťou, až po pranie špinavých peňazí Vatikánskou bankou, neraz pochádzajúcich aj z trestnej činnosti mafie, sú len malou ukážkou z čiernych stránok novodobej histórie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani Borgiovci.

Potom nie div, že veriaci sa za posledné desaťročia húfne odkláňali od cirkvi. Vznikla stále rastúca skupina ľudí, ktorej členovia sú síce zbožní, no pre svoju vieru nepotrebujú inštitúciu, ktorá znevážila svojho zakladateľa. Pochopili totiž, že kým viera bez cirkvi prežije, cirkev bez viery či, presnejšie, bez veriacich dlho existovať nemôže.

Isteže, príčiny oslabenia pozícií cirkvi treba vidieť aj v zrýchľujúcej sa globalizácii sveta, expanzii konzumnej spoločnosti a v neposlednom rade aj v nebývalom napredovaní vedy a techniky, na aké nie sú teológovia schopní dostatočne rýchlo a fundovane reagovať. Ale predovšetkým je príčinou úpadku situácia v cirkvi samotnej. Už spomínané škandály valiace sa jeden za druhým môžu vyvolávať dojem, že jej služobníci sú čoraz skazenejší.

Škandály však existovali aj v minulosti, iba sme o nich nevedeli, pretože oveľa ťažšie prenikali cez hradbu farizejského mlčania. Navyše, dnes sa informácie šíria úžasnou rýchlosťou a dostanú sa prakticky na každé miesto zeme. Ak odhalia pedofilného biskupa v Brazílii, o niekoľko minút sa o tom vďaka internetu a médiám dozvie celý svet.

Samozrejme, je veľmi nespravodlivé na základe niekoľkých desiatok či stoviek úchylných mužov v sutanách posudzovať podľa rovnakého metra všetkých kňazov. Nepochybne väčšina z nich sú čestní a statoční ľudia, ktorí zasvätili svoj život viere a nezištnej pomoci tým, ktorí ju potrebujú. Čierne ovce sa nájdu všade.

Navyše, ojedinelé sexuálne škandály zďaleka nie sú tým najvážnejším problémom cirkvi. Tým je odklon služobníkov Božích, najmä cirkevných hodnostárov, od ich skutočného poslania. Zrejme nie náhodou pápež František hneď po svojom zvolení dal jasne najavo, že sa mu bridí luxus a bohatstvo, v akom mnohí biskupi a kardináli žijú. Odmietol sa voziť v drahej limuzíne, nepresťahoval sa do veľkolepých priestorov, v ktorých doposiaľ bývali jeho predchodcovia, a vyzýva aj ostatných členov cirkevnej hierarchie, aby sa vrátili ku skromnosti a k chudobe.

To sa asi mnohým z nich veľmi nepáči. Katolícki hodnostári si už po stáročia radi užívali blahobyt a luxus. Napokon, práve ich túžba po bohatstve, ktoré zveľaďovali aj opovrhnutiahodným predávaním odpustkov, vďaka čomu sa mohli hriešnici vykúpiť peniazmi, bola jedným z dôvodov vzniku reformovaných cirkví.

A toto svoje obrovské bohatstvo cirkev dávala aj na obdiv. Kto mal možnosť vidieť chrámy vybudované Španielmi v Peru a iných krajinách Južnej Ameriky, ostal stáť s otvorenými ústami. Toľko zlata, prepychu a okázalosti nevidno ani na Pereši. Indián umierajúci od hladu okamžite uveril, že Boh, na ktorého slávu kostol postavili, musí byť oveľa mocnejší než všetci jeho bôžikovia dohromady.

A zrazu príde pápež, ktorý bohatstvo odmieta a chce, aby sa cirkev vrátila k odkazu Ježiša Krista. A nielen že o tom hovorí, on sám tak aj žije. Vzácny muž, ktorý má šancu aspoň sčasti vrátiť Vatikánu stratené pozície a presvedčiť ľudí, že cirkev pod jeho vedením sa vracia k svojmu skutočnému poslaniu.

Je možné, že od nového pápeža sa dočkáme aj ďalších veľkých prekvapení. Nie je vôbec vylúčené, že to bude práve on, kto zruší toľko diskutovaný celibát kňazov, ktorý uzákonil ešte Druhý lateránsky koncil v roku 1139. Napokon, už pred dvadsiatimi rokmi pápež Ján Pavol II. povedal: „Celibát nie je podstatný pre kňazstvo.“

Pápež František je na svojom stolci len štyri mesiace a už stihol spraviť pre cirkev oveľa viac než iní námestníci Krista na zemi za celý svoj život. Ukazuje cestu, ktorá sa však nie všetkým páči, a preto si už získal mnohých mocných nepriateľov. Mal by si dať pozor na svoje zdravie. Je totiž akýmsi prekliatím Vatikánu, že tí, ktorí chcú vyčistiť tú otrávenú studňu, často podľahnú nečakaným chorobám.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].