Komentár: Pavol Hrušovský je kandidát po exspirácii

Je možné, že Pavol Frešo až do poslednej chvíle dúfa, že sa podarí presvedčiť Ivetu Radičovú, aby sa už konečne prestala hrať na urazenú a ukrivdenú paničku a išla do volebného súboja.

Ak by vám niekto pred takými dvomi rokmi tvrdil, že hlavným kandidátom pravice na post prezidenta republiky bude Pavol Hrušovský, asi by ste ho považovali tak trochu za blázna.

Pretože, povedzme si úprimne, naozaj môže niekto uveriť tomu, že Pavol Hrušovský má reálnu šancu vyhrať v priamej voľbe občanov a stať sa hlavou štátu?

Azda iba teoreticky by taká možnosť existovala, ak by jeho protikandidátom v druhom kole bol niektorý z bývalých politických „miláčikov“ širokých más - napríklad Miklós Duray, Ján Ľupták alebo Vladimír Mečiar v posledných rokoch svojej politickej kariéry.

No poraziť kandidáta Smeru, nech už by bol hocijaký lump, Pavol Hrušovský šancu nemá. Spoliehať sa nemôže ani na efekt menšieho zla - teda v prípade, že by sa dostal do finále spolu s Robertom Ficom a mnohí ľudia by mu dávali svoje hlasy len preto, aby sa Fico nestal prezidentom.

Podobne, ako keď prvý raz získal post hlavy štátu Ivan Gašparovič, považovaný v tom čase za outsidera. Podarilo sa mu to len vďaka tomu, že súhrou náhod pomiešanou s poriadnou dávkou hlúposti pravicových strán, keď poslali do súboja viacerých kandidátov, sa práve Gašparovič ocitol v druhom kole s Vladimírom Mečiarom. A každý si povedal - radšej budem voliť to menšie zlo.

Či však naozaj bolo menšie, môže dnes posúdiť každý sám. V podstate sa teda ani nemožno priveľmi čudovať predsedovi SDKÚ Pavlovi Frešovi, že do posledných chvíľ vzdoroval tomu, aby sa Hrušovský stal aj ich prezidentským kandidátom. Isteže, nejaké zásadnejšie výhrady voči tomuto starému matadorovi parlamentu mať nemožno.

Nepatrí medzi mnohých tých politikov, ktorým k menu automaticky môžete dať prívlastok zlodej, nebol namočený do žiadnej väčšej aféry ani ho nespomínajú pri rozprávaní pikantných historiek o politikoch cítiacich sa ako družstevní inseminátori. A že občas sa hovorí o ňom ako o človeku, ktorý si rád dá pohár vína? To nie je žiadny problém, ak by nevysvitlo, že si ho rád dáva každých desať minút alebo že trpí rovnako ťažkými virózami ako terajší český prezident Miloš Zeman.

Čo však môže časť voličov Hrušovskému vyčítať, je jeho príliš konzervatívny pohľad na svet. Možno by bol dokonca vhodnejší výraz bigotný. To u politika, ktorý v parlamente obhajuje farby rovnako konzervatívneho či bigotného KDH, nie je žiadny problém. No v prípade, ak bude kandidovať na prezidenta, ktorý má byť hlavou štátu pre všetkých občanov, ťažko môže očakávať, že mu dajú svoje hlasy aj liberálnejšie orientovaní voliči.

Ľudia, ktorí napríklad odmietajú, že ktosi iný má diktovať znásilnenej žene, že si nesmie dať vziať plod, ak pri tom otehotnie. Alebo nie sú celkom presvedčení, že homosexuáli sú hriešnici, ktorých by mali ešte skôr, než zhoria v ohňoch a mukách pekelných, liečiť na psychiatrii.

A hoci bol Pavol Hrušovský dlhoročným predsedom KDH a stále je jeho vplyvným predstaviteľom, paradoxne sa nemôže spoliehať ani na to, že by ho otvorene podporili katolícki duchovní a vyzvali veriacich, napríklad v pastierskom liste, aby mu dali svoj hlas ako kandidátovi zastávajúcemu aj záujmy cirkvi. Smer má totiž vďaka mimoriadne ústretovému postoju, najmä vo finančných otázkach, s biskupmi veľmi dobré vzťahy, ktoré by bolo z ich hľadiska zbytočné kaziť podporou konkrétneho prezidentského kandidáta, aj to s neistým výsledkom.

Takže neochota Pavla Freša a jeho SDKÚ podporiť Hrušovského ako spoločného prezidentského kandidáta a ísť do vopred prehranej vojny je dosť pochopiteľná.

Zároveň je možné, že až do poslednej chvíle Frešo dúfa, že sa podarí presvedčiť Ivetu Radičovú, aby sa už konečne prestala hrať na urazenú a ukrivdenú paničku a išla do volebného súboja. Pretože ona zrejme ako jediná má ešte šancu poraziť Roberta Fica. Ak by však vôbec k takému súboju prišlo.

Je totiž dosť možné, že keby kandidatúru oznámila, Robert Fico pre obavy z možnej porážky by nekandidoval a Smer by poslal do súboja niekoho iného. Stále má na tieto rošády dosť času a zrejme preto stále otáľa s oznámením, či kandidovať bude, alebo nie.

Iveta Radičová, keďže viac ráz potvrdila svoj odchod z politiky, by v žiadnom prípade nemohla nastúpiť do súboja ako kandidát niektorej politickej strany, teda že by ju navrhla skupina poslancov parlamentu. Ako občianska kandidátka by však musela vyzbierať dostatok podpisov na petičných hárkoch, čo sa, samozrejme, nedá zvládnuť z večera do rána.

Ale Fico môže vyčkávať s oznámením, či do súboja pôjde, alebo nie, do poslednej minúty. Pred pár dňami predseda SDKÚ Frešo svoj odmietavý postoj voči Hrušovskému ako možnému spoločnému prezidentskému kandidátovi zmiernil. „Pavol Hrušovský jej jedným z kandidátov, ktorý má šancu dostať sa do druhého kola prezidentských volieb,“ vyhlásil. Ale odpovedi, či ho SDKÚ podporí, sa taktne vyhol.

Pri všetkej úcte k Pavlovi Hrušovskému sa nedá nepovedať, že jeho nominácia ako kandidáta pravicových strán do súboja o prezidentské kreslo je obrazom nekritickosti a samouspokojovania, v akom sa opozícia nachádza.

Namiesto toho, aby hľadala nové tváre, aby sa pokúsila vytiahnuť človeka, ktorý dokáže osloviť voličov, ponúkne mu tovar pred exspiráciou. A to ani nie je isté, či tá nálepka nebola už zopárkrát prelepená.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].