Komentár: Stačia na nepoctivých predajcov zoznamy hanby?

Nie je to tak dávno, čo vtedajší minister pôdohospodárstva Zsolt Simon neuspel so svojím nápadom, aby obchodníci s potravinami museli povinne zverejňovať na tabuliach hanby nedostatky, ktoré u nich objavili kontrolóri.

A hoci to z hľadiska ochrany spotrebiteľa isto nebol zlý nápad, najskôr ho páni ministri na vláde a následne aj poslanci parlamentu zmietli zo stola. „Od tejto chvíle každý občan tejto krajiny, ktorý kúpi tovar po lehote spotreby alebo pokazený tovar, musí svoju otázku, prečo to tak je, obracať práve do tohto smeru, pretože oni nesú plnú politickú zodpovednosť za túto oblasť,“ povedal vtedajší minister síce trochu kostrbato, ale úplne jasne na adresu poslancov.

Jeho návrh totiž nepodporili nielen opoziční zákonodarcovia, ale dokonca proti nemu hlasovali aj niektorí koaličníci, najmä zo strany Sloboda a Solidarita. Jednoducho, ako konštatoval Simon, zvíťazila obchodnícka loby. Alebo, presnejšie povedané, solidarita s ňou. Keďže pravicová vláda po tom, čo premiérka Radičová nezískala dôveru, padla, zdalo sa, že nápad informovať verejnosť o zistených nedostatkoch v obchodných prevádzkach už definitívne bude patriť minulosti. No, čuduj sa svete - po zmene vládnej garnitúry nový minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek rozhodol, že zoznamy hanby predsa len existovať budú.

Človek neznalý našich politických pomerov sa nestačí čudovať. Ako je možné, že zrazu šéf rezortu za stranu Smer chce prešľapy obchodníkov zverejňovať, hoci keď podobný zákon navrhol nedávno niekto iný, tak smerácki poslanci s ním nesúhlasili a v parlamente ho odmietli? Ale to už je asi taká naša slovenská prízemnosť, s ktorou sa musíme naučiť žiť - že nič, čo vymyslí niekto iný, nemôže byť predsa dobré. Voči pôvodnému návrhu exministra Simona je v tom súčasnom drobná zmena - zistené nedostatky a prehrešky nebudú musieť obchodníci vyvesiť na tabuliach priamo v prevádzkach, kde by si ich mohol každý kupujúci prečítať, ale majú byť zverejňované na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva. A tak je otázne, či v takomto prípade budú zoznamy dostatočne prístupné aj pre sociálne slabších ľudí, najmä starých, ktorí predsa len častejšie kupujú menej kvalitné lacné výrobky. Pre nich by boli pôvodne navrhované tabule vyvesené priamo v predajniach isto oveľa prístupnejšie než surfovanie na internete.

V konečnom dôsledku však z pohľadu spotrebiteľa treba uvítať každú iniciatívu, ktorá môže aspoň trochu zlepšiť katastrofálnu situáciu v kvalite predávaných potravín na našom trhu. Ten sa totiž stal v posledných rokoch pre chamtivosť obchodníkov a dovozcov, využívajúcich niekedy až nezdravú šetrnosť mnohých zákazníkov, odpadovou žumpou Európy, kam prúdia tovary a výrobky, ktoré by v normálnej krajine nemali šancu dostať sa do skladov, nieto ešte na pulty. Prípadne by tých, ktorí by takýto odpad doviezli, rovno posadili do chládku.

A to nehovoríme o ďalších veľmi vážnych prehreškoch samotných obchodníkov, ako je prelepovanie dátumov spotreby či prebaľovanie tovaru, zlé skladovanie, otrasná hygiena a hlodavcami zamorené sklady, prípadne ponúkanie tovaru, ktorý je už dávno po záruke. Veľké zázraky od zverejňovania zistených nedostatkov však očakávať nemožno. Nepoctivým obchodníkom a dodávateľom totiž oveľa väčšie krídla než absencia zoznamov hanby dávajú samotní kontrolóri. Je ich príliš málo a ešte stále sa obchodníkom oplatí riskovať, pretože hrozba kontroly a následného odhalenia nedostatkov je žalostne nízka. A uložené pokuty oveľa nižšie než zisky dosiahnuté porušovaním predpisov a zákonov.

Za takejto situácie sa potom nemôžeme čudovať doslova desivým výsledkom letnej kontroly inšpektorov zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, keď z celkového počtu 325 kontrol predaja potravín v hypermarketoch a supermarketoch zistili až 145 závažných porušení zákonov, teda takmer v polovici z nich. Nehovoriac o škandalóznych dovozoch potravín obsahujúcich posypovú soľ či dovoz kontaminovaných vajec alebo skazeného mäsa…

Hocako vysoká pokuta pre pokútnu firmu, ktorá takýto odpad na Slovensko dovezie a predá, v podstate nič nevyrieši. Ak je zle, firma zanikne a hneď ju nahradí nová. Pomôcť by mohol jedine zákon, podľa ktorého by takéto konanie bolo trestným činom, napríklad všeobecného ohrozenia. Zdá sa však, že na jeho schválenie zatiaľ ešte neexistuje politická vôľa. Podceňovanie tohto problému sa nám však nemusí vyplatiť. Kam až môže viesť benevolencia štátnych orgánov a nedostatočná kontrola, sa mohli presvedčiť v susednom Česku, kde bezohľadní falšovatelia a predajcovia alkoholu majú na svedomí desiatky mŕtvych a zmrzačených ľudí.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní