Komentár týždňa.

Nancy Závodská: Konečne príde reštart?

Nový minister školstva, ktorého meno v čase písania komentára ešte nebolo známe, bude mať veru nezávideniahodnú situáciu.

Komentár týždňa

Ak si odmyslíme rezort zdravotníctva, tak rezort školstva je jeden z najproblematickejších. A zároveň jeden z najdôležitejších, ak chceme, aby naša spoločnosť napredovala. Bez vzdelanej generácie sa to žiadnej krajine ne-
podarí.

Na poste šéfa rezortu školstva sa za roky viacerých vlád vystriedali už toľkí ministri, že pamätať si ich mená je problém aj pre novinárov. Smutné je, že ani jeden z nich sa nezapísal veľkými písmenami, že niečo dobré pre rezort urobil. Až začínam mať pocit, že školstvo je zakliate. Hoci odkliať ho chceli všetci. Aj ten posledný, Peter Plavčan, rozprával o veľkej reforme. Nestihol. Zato sa postaral o veľký škandál. Miliónové kšefty dostali prednosť pred reformou. A tak na začiatku školského roku dokonca nemajú všetci žiaci učebnice.

Otázne je, čo sa podarí dosiahnuť Plavčanovmu nástupcovi. Aj tá najlepšia reforma má totiž jeden háčik - potrebuje ľudí, ktorí ju budú realizovať. A to je asi väčší problém ako samotné vzdelávacie zmeny. Chápem, že neustále hovoriť o nízkych platoch pedagógov už môže liezť niekomu na nervy, napriek tomu mi to nedá. Najmä preto, že po poslednej „akcii“ premiéra Fica mnohí označili učiteľov za nevďačníkov. Dobrotivý pán predseda vlády im ponúka 25-percentné zvýšenie platov a oni odmietnu? Neslýchané! Čo by za to iní dali, však? Ibaže ono nie je všetko zlato, čo sa blyští. A Ficova almužna pre učiteľov, ktorú žiadal vybartrovať za pokoj zbraní (rozumej držať hubu a neštrajkovať) až do roku 2020, pripomína skôr to mačacie zlato. Pedagógovia sa naň neulakomili. Tlieskam im a držím palce. O to viac, že tentoraz sa učitelia ukázali ako jednotní a nehanebnú Ficovu ponuku zmietli zo stola spoločne.

Smutné je, že okolo celej kauzy platov pedagógov osta-lo ticho. Učiteľom pridali od septembra šesť percent (predstavuje to zhruba 50! eur), ako to sľúbila vláda vo svojom programovom vyhlásení, a na ďalšie zvyšovanie môžu zrejme nadobro zabudnúť. Inak, akosi sa už pozabudlo aj na to, že toto smiešne zvýšenie dosiahli učitelia len vďaka tomu, že vlani vo veľkom štrajkovali. Psy brechajú, ale karavána ide ďalej. Predseda vlády rieši po facke z Luxemburgu migrantov, tému učiteľských platov vytlačilo drahé maslo a neustále koaličné hádky, ktoré už naozaj všetkým lezú na nervy. Ficov zlepenec sa zase podarilo zlepiť. Aleluja!

Je smutné, ak musia učitelia v krajine rátať každé euro, aby dokázali normálne fungovať. Je choré, ak naše deti musia učiť učitelia na dôchodku, pretože mladí pedagógovia kvôli peniazom robia radšej niečo iné. A potom to vzdelávanie aj tak vyzerá. Naši školáci prepadávajú takmer vo všetkých rebríčkoch merania vedomostí a tak skoro sa to asi nezmení. Peňazí niet - najnovšie dokonca ani na ten plánovaný monitoring piatakov, dobrých učiteľov (česť výnimkám) vinou toho tiež, a tak náš vzdelávací systém funguje už len zo zotrvačnosti. A je otázka času, kedy sa to celé naozaj zosype. Ibaže by sa stal zázrak a novému šéfovi rezortu školstva by sa podarilo prebrať naše školstvo z kómy. Tak mu držme palce.

Komentár týždňa
  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.