Nancy Závodská: Niečo za niečo

Slovenský premiér na nedávnom stretnutí v rakúskom Salzburgu prisľúbil francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi podporu v boji za rovnaké platy pre pracovníkov vysielaných do zahraničia.

Komentár týždňa

Ochota a ústretovosť nášho predsedu vlády je pochopiteľná - Robert Fico bojuje za to, aby Slovensko bolo zaradené do takzvaného jadra Európskej únie. Jeho snaha je naozaj chvályhodná. Myslím to bez štipky irónie. Zároveň si myslím, že jeho ústretovosť by mala mať svoje hranice. A že by ju mal využiť aj na získanie ďalších bodov a výhod pre Slovensko. Tak ako český premiér. Bohuslav Sobotka, predseda vlády u našich západných susedov, išiel už na stretnutie do Rakúska s jasnou víziou - bojovať za vyššie platy aj pre zamestnancov zahraničných firiem v Česku. „Francúzske a rakúske firmy u nás platia tridsať-štyridsať percent toho, čo platia vo svojich materských krajinách,“ povedal Sobotka novinárom pred schôdzkou s rakúskym kancelárom Christianom Kernom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. „Ak Francúzsko, Rakúsko a ďalšie krajiny hovoria o sociálnom dumpingu, o tom, že naši zamestnanci sa ponúkajú za nízke ceny na ich pracovnom trhu, tie nízke platy u nás sú dané aj tým, že ich firmy na mzdách v Českej republike šetria,“ dodal. V Salzburgu plánoval hovoriť s rakúskym premiérom aj s francúzskym prezidentom o približovaní zárobkov a životnej úrovne na východe a západe Únie. Chvályhodné. Hoci viacerí českí analytici sa za to do neho obuli a jeho vyjadrenia označili iba za predvolebné populistické reči, v jednom má Sobotka pravdu. Platy u nás a v západnej Európe by sa mali začať približovať. Ale nie takým tempom ako doteraz, keď podľa prepočtov napríklad Česi by dosiahli podobné platy ako Francúzi tak za 222 rokov (!). A pochybujem, že u nás by bolo toto číslo oveľa nižšie. Pred pár mesiacmi sme boli svedkami štrajku vo Volkswagene Bratislava. Štrajkujúci požadovali vyššie mzdy a zlepšenie pracovných podmienok. „Prečo robotník vo Volkswagene v Bratislave, ktorý má vyššiu kvalitu práce, vyššiu produktivitu a robí na luxusných výrobkoch ako Porsche Cayenne, má mať tretinový plat takého istého robotníka, ktorý robí o tristo kilometrov ďalej na západ?“ rozčuľoval sa vtedy premiér Robert Fico na sneme Smeru v Prešove. Možno by si mal svoj prejav zo straníckeho snemu vypočuť znovu. Aby si pripomenul, čo vtedy tak tvrdo kritizoval a za čo vtedy loboval. A že práve teraz je ten správny čas zatlačiť. Ak chceme byť v prvej lige, musíme ju začať hrať. Aj svojimi postojmi, svojimi požiadavkami, svojím sebavedomím.

Samozrejme, že pozícia Slovenska nie je taká, že si môžeme klásť prehnané požiadavky, ale tie nemá právo požadovať ani druhá strana. Ak je tu priestor na ústupky, tak je istotne na obidvoch stranách. Nehovoria všetci európski politici neustále o nejakej rovnosti, jednote a podobne? Tak prosím, ukážte ju konečne aj v praxi! Dohoda o podpore Macronovho návrhu, ktorá by mala byť uzatvorená najneskôr do októbra, je dobrým východiskovým bodom na vyjednávanie. Hoci sa do nášho premiéra obuli viacerí kritici aj opozícia, pretože v jeho ústupku Macronovi vidia nebezpečenstvo pre slovenské firmy a snahu o reguláciu voľného trhu, ja by som v tom videla skôr šancu čosi aj získať. Tak ako to naznačil premiér Sobotka. Je nemysliteľné, aby na jednej strane zahraniční politici kričali, že naši ľudia v zahraničí svojou lacnou pracovnou silou spôsobujú sociálny dumping, a na strane druhej sa tí istí politici iba mlčky prizerali tomu, že ich firmy pôsobiace u nás platia našincom menej ako pracovníkom vo svojich materských firmách. To už nie je sociálny dumping? „Francúzske firmy zamestnávajú vyše 60-tisíc zamestnancov, a tak do Česka tiež exportujú sociálny dumping v podobe nízkych platov,“ povedala pre médiá na margo schôdzky štátnikov hovorkyňa českých odborárov Jana Kašparová. Myslím si, že tieto slová môžeme bez problémov aplikovať na naše podmienky. Možno s drobnými číselnými úpravami v podobe počtu zamestnancov, ale to je nepodstatné. Podstata je v tom, že aj u nás platia zahraničné firmy našincom menej ako svojim zamestnancom v domovských krajinách. Smutné? Nie.

Len využívajú to, že im to tolerujeme. Pozrime sa na to zdravým sedliackym rozumom. Ak váš sused chce, aby ste posunuli svoj plot o pár metrov, pretože mu tieni jeho paradajky, tak mu možno vyhoviete. Lebo ste dobrák. Ak ste navyše aj múdry, tak sa s ním dohodnete na tom, že vám napríklad z tých paradajok každý rok niečo dá. To nie je vydieranie. Tomu sa hovorí vyjednávanie. A musíte uznať, že je to naozaj veľmi malý ústupok. My Slováci sme vždy mali zdravý sedliacky rozum. Len ho treba začať používať. Primerane, ale na všetkých úrovniach. A je jedno, či pri tom plote, alebo za rokovacím stolom.

Komentár týždňa
  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.