Nancy Závodská: Voltaire by zaplakal

Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Tento starý známy výrok francúzskeho filozofa Jeana Jacqua Rousseaua vystihuje podstatu demokratického systému, v ktorom žijeme. Alebo by sme len chceli žiť?

Pred pár dňami som si v denníku Sme prečítala príbeh mladej Bratislavčanky Michaely, ktorá takmer prišla o svojho malého syna. Nebol zaočkovaný a pomerne bežná infekcia ho takmer zabila. Našťastie, lekári ho zachránili. Doslova v poslednej chvíli. Šťastná matka svoj príbeh napísala na známy portál pre mamičky, aby varovala všetkých rodičov, ktorí sa - tak ako ona - rozhodli svoje deti nezaočkovať. Nasypala si popol na hlavu a úprimne ďakovala lekárom. S dôvetkom, že svojho syna už dá rozhodne zaočkovať. Happy end, čo poviete? No... nie celkom.

Celý príbeh mal totiž napokon nečakanú dohru. A preto som sa rozhodla o tom napísať. Do mladej ženy sa po zverejnení jej starostí a strachu o syna obuli obidva tábory - aj tí, ktorí sú za očkovanie, aj jeho odporcovia. Zasypali ju spŕškou nadávok, kritiky, nenávisti. Pre jedných bola sliepka, ktorá si dôsledky nezaočkovania uvedomila, až keď bolo takmer neskoro, pre druhých zase nedôveryhodná hlupaňa, ktorá si vymýšľa. A to napriek tomu, že zverejnila aj lekárske správy. Následne jej dokonca administrátor spomínaného portálu zablokoval prístup na stránku. Tomu hovorím demokracia! V jednom momente tak obidva nepriateľské tábory spojilo jediné - nevraživosť, nenávisť, intolerancia. Neschopnosť pozrieť sa na vec s nadhľadom, objektívne, neschopnosť rešpektovať názor a postoj toho druhého.

Z veľmi podobného súdka je aj druhý príbeh, ktorý sa - tiež pred pár dňami - odohral v uliciach hlavného mesta. Taxikár napadol a zbil svojho zákazníka, pretože mal odlišný názor. O čo išlo? Počas jazdy nočnou Bratislavou sa totiž zákazník opýtal vodiča na nálepky, ktoré mal nalepené na aute. Tie propagovali stranu extrémistu Mariana Kotlebu. Hoci podľa zákazníka k žiadnej slovnej potýčke nedošlo, po vystúpení z auta ho taxikár napadol a brutálne zbil. Taxikára, samozrejme, firma okamžite vyhodila. Hoci obidva príbehy sú zdanlivo o inom, jedno majú spoločné. Sú dôkazom toho, kam sme sa v našej spoločnosti dostali. Kde sa v nás berie toľko nevraživosti voči druhým? Prečo v nás názor toho druhého, keď s ním nesúhlasíme, vyvoláva toľko zloby a nenávisti? Prečo nie sme schopní jednoducho rešpektovať, že niekto má iný pohľad na vec? A najmä - kam sa až chceme dostať?

To sa už pomaly budeme znovu báť povedať svoj názor? A tentoraz nie preto, že by nás za to stíhala štátna mašinéria ako kedysi, ale preto, aby sme mali radšej pokoj. Alebo aby nás, nebodaj, niekto za náš názor nezbil? Smutné. Niektorí tvrdia, že za to môže doba, v ktorej žijeme. Celková atmosféra v spoločnosti. Politici, ktorí nám denne prezentujú svoju bohorovnosť, drzosť, korupčné a arogantné správanie. To všetko sú výhovorky. Doba a spoločnosť sú také, akí sú ľudia. Teda my. Keď sme si takmer pred tridsiatimi rokmi vybojovali slobodu, všetci sme sa z nej tešili. Že môžeme slobodne cestovať, slobodne vyjadrovať svoj názor. Slobodne žiť. Dnes je akoby všetko inak. Môžeme síce slobodne cestovať, slobodne vyjadrovať svoj názor, slobodne žiť, ale…

Napriek tomu mám pocit, že sme niekedy menej slobodní ako predtým. Akoby sme tú slobodu nepochopili. Veľký francúzsky osvietenec a mysliteľ Voltaire už pred viac ako dvomi storočiami povedal: „Hlboko s vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohli svoj názor slobodne hlásať.“ Vraví sa tomu tolerancia. Znie to pritom tak jednoducho. No má to háčik. Známy ako paradox tolerancie. Po druhej svetovej vojne ho definoval rakúsky filozof Karl Popper. „Tolerancia bez limitov vedie k zmiznutiu tolerancie. Ak rozšírime bezlimitnú toleranciu aj voči tým, ktorí tolerantní nie sú, ak nie sme pripravení obraňovať tolerantnú spoločnosť proti netolerantným, tolerantní budú zničení a spolu s nimi aj tolerancia.“

  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

Vianočné tipy na darček