Národniari, pohroma školstva

Ministerstvo školstva nepatrí medzi silové rezorty, a tak sa pri rozdeľovaní moci každej nastupujúcej vlády oň víťazné politické strany akosi nebijú.

Každá chce mať radšej ministra vnútra, ministra obrany, spravodlivosti či financií. Prosto, mať svojho človeka tam, kde sú peniaze, moc a informácie. Ale také školstvo? Roky finančne podvyživené, živoriace... Veď to je sťaby za trest. Ako vraví porekadlo, kde nič nie je, ani smrť neberie. V prípade školstva nám však národniari dokázali, že aj tento rezort môže byť viac ako lukratívny. A nielen teraz.

Ono by to aj malo logiku, že národniari a školstvo patria k sebe. Aspoň ja si tak myslím, že strana, ktorá sa hrdí tým, že je strážcom národných tradícií, jazyka a slovenskej kultúry, sa na to ministerstvo celkom hodí. Aká hlúposť! Slovenská národná strana nám už niekoľkokrát ukázala, že ministerstvo školstva je pre ňu všetkým možným, len nie tou inštitúciou, ktorá by mala prispieť k zvýšeniu vzdelanosti našich detí, zlepšeniu ich jazykových či iných znalostí, podporovať šport, pomáhať pozdvihnúť vedu a výskum. Národniari ukázali, že pre nich je tento nenápadný rezort v prvom rade zlatou baňou. A šafária si v ňom presne v duchu - bližšia košeľa ako kabát. A uznajte, vtedy niet času myslieť na nejaké ideály.

Na stoličke ministra školstva zasadli nominanti SNS v minulosti niekoľkokrát. A úprimne - vždy to bola galiba. Možno si už ani nepamätáte, kto všetko sa na tomto poste vystriedal a s akými kauzami, tak si dovolím pripomenúť vám to pomocou informácií z denníka Sme. A poviem vám, čo meno, to perla. Poďme na to. Jaroslav Paška, člen SNS, riadil ministerstvo v roku 1993 iba tri mesiace, a tak sa jeho pôsobenie, našťastie, veľmi negatívne prejaviť nestihlo. Zato jeho nástupkyňa Eva Slavkovská, to už bola iná káva! Jej nacionalistické zmýšľanie, útoky na český národ, hlúpe poznámky na Američanov boli iba kvapkou v mori. Jej najväčším prešľapom bola kontroverzná kniha od ľudáckeho historika Milana Ďuricu, ktorú dala distribuovať na školy. Keď sa ozvala Európska únia, Mečiar dal knihu stiahnuť.

A ešte netreba zabudnúť, že za jej ministrovania pridelilo školstvo byt jej synovi, ktorý bol pôvodne určený pre zahraničných lektorov. Aké netradičné, však? Ani ďalší minister školstva z košiara SNS sa nedal zahanbiť. Vysmiaty Žilinčan Ján Mikolaj sa zviditeľnil tým, že chcel siahnuť na príspevky na žiaka pre menšinové školy. Našťastie bol vtedy pri zmysloch aspoň vicepremiér pre národnostné menšiny Dušan Čaplovič a tento nápad mu zatrhol. Ale výpočet Mikolajových výčinov sa tým nekončí. Jeho meno figurovalo aj v kauze plytvania peňazí pri vydávaní Učiteľských novín či v pochybnom tendri na tlač učebníc. A to som už skoro zabudla na biznis v hodnote 40 miliónov eur s názvom Infovek 2. Išlo o zmluvu na internetové pripojenie škôl, ktorú uzavrel Mikolaj krátko pred svojím odchodom.

Zaujímavé na tom bolo, že podľa nej by školy platili čoraz viac, hoci ceny za tieto služby celkom logicky stále klesali. No povedzte, nebol ten národniarsky minister beťár? Len tak mimochodom, zmluva stále platí, lebo Plavčan, súčasný minister školstva, stále nedokáže vyhodnotiť novú súťaž na internetové pripojenie. Zato s vyhodnotením súťaže na výber firiem, ktoré dostanú peniaze na vedu a výskum, tento lev salónov žiaden problém nemal. S akým výsledkom, všetci vieme. Presne v duchu - bližšia košeľa ako kabát, a to si dovolím tvrdiť, že zverejnené informácie sú len vrcholom ľadovca v celej kauze. Ani sa tomu Plavčanovi nečudujem, že z tlačovky, na ktorej mal pochybné dotácie vysvetliť, radšej ušiel. Isté je, že jeho stolička na ministerstve je riadne rozkývaná.

Len sa tak pýtam - ak Plavčana nahradí niekto iný z národniarskeho košiara, spomína sa meno Evy Smolíkovej -, prinesie to konečne očakávanú zmenu? Obávam sa, že nie. Skúsenosť nepustí. Mám preto taký kacírsky návrh - každá budúca vláda by si mala dať do programového vyhlásenia, že rezort školstva nebude patriť Slovenskej národnej strane. Pretože jediné, o čom nás doteraz národniari dokázali presvedčiť, je to, že napáchať škody sa dá aj v rezorte na prvý pohľad neškodnom. Možno raz bude nové porekadlo - nominant národniarov na ministerstve, zaručená pohroma. Ako napísal vo svojom blogu stredoškolský učiteľ a spisovateľ Jaroslav Rumpli: „Uliať milión je pre nich to isté, ako pre ich voliča ukradnúť v robote solvinu. Prirodzenosť sama.“

  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

Vianočné tipy na darček