Pomôže im Matovič?

Zdá sa, že Robert Fico má cestu do kresla prezidenta Slovenskej republiky už dlhší čas starostlivo pripravenú. A to ešte netušil, akú dobrú správu sa dozvie začiatkom tohto týždňa - Iveta Radičová definitívne odmietla na túto funkciu kandidovať, a tak stratil jediného možného súpera, ktorý by ho mohol v súboji poraziť.

Pretože, povedzme si úprimne, mohol by mať čo i len najmenšie obavy napríklad z Pavla Hrušovského, o ktorom sa hovorí ako o možnom pravicovom kandidátovi na funkciu hlavy štátu? Či nebodaj má mať strach z „nezávislého“ Jána Čarnogurského, ktorý by svojich skutočných priaznivcov dokázal usadiť v hľadisku futbalového štadióna v okresnom mestečku a ešte by tam mohli popritom jehovisti zorganizovať krst?

Jediným vážnym súperom, ktorý by mohol Fica od kresla prezidenta odstaviť, bola Iveta Radičová. Možno aj to bol dôvod, prečo jej premiér hneď po voľbách tak veľkoryso ponúkol prácu v zahraničných službách, konkrétne post veľvyslankyne v Londýne.

Indície, že Robert Fico sa bude už v tomto období uchádzať o post hlavy štátu, stále pribúdajú. Najskôr to bola na pohľad náhodná úvaha podpredsedníčky parlamentu Renáty Zmajkovičovej, ktorá je považovaná za človeka veľmi blízkeho premiérovi, o tom, že práve on by bol veľmi dobrý prezidentský kandidát. O čosi neskôr, v období hlbokej krízy, keď sa šetrí na každom kroku, predložil vedúci Úradu vlády na rokovanie vlády návrh na rekonštrukciu prekrásneho kaštieľa v Rusovciach, o ktorom sa už dlhšie uvažuje ako o sídle či rezidencii hlavy slovenského štátu. No a napokon, predseda parlamentu Pavol Paška zrazu začne nahlas uvažovať o tom, ako treba prezidentovi zväčšiť právomoci. Zvláštne, celé roky mu to ani nenapadlo, až teraz, keď sa bude končiť funkčné obdobie Ivana Gašparoviča a na jeho kreslo si sadne nový prezident…

Je zrejmé, že v tichosti sa pripravuje prechod k štátu so silným prezidentom, ktorým zrejme bude Robert Fico. Smer by si vďaka tomu zabezpečil také silné pozície, že by sa dokázal udržať pri moci niekoľko volebných období. Zároveň sa vďaka tomu dá nájsť aj odpoveď na otázku, prečo sa Robert Fico navonok, najmä vo vystupovaní na verejnosti a voči predstaviteľom médií, tak zmenil k lepšiemu. Ak by tak neurobil, mohol by dopadnúť v prezidentskom súboji presne tak ako Vladimír Mečiar, ktorý sa tiež správal voči všetkým ako buran. Negatívna, až trochu hysterická antikampaň okolo jeho osoby potom spôsobila, že nebol schopný voľby vyhrať, nech mal akéhokoľvek slabého protikandidáta. Dokonca ho porazil aj Ivan Gašparovič.

Je teda ľahko možné, že ak by Fico po voľbách nezmenil svoju rétoriku a aj naďalej by si úplne zbytočne vyrábal nepriateľov, dopadol by podobne ako Mečiar. Ľudia by volili hocikoho iného, len aby sa nestal prezidentom on. Na rozdiel od Mečiara si to včas uvedomil.

Ešte stále však nie sú jasné odpovede na dve podstatné otázky. Či sa zväčšia právomoci prezidenta už v čase, keď bude pri moci Ivan Gašparovič, a či sa hlava štátu stane osobou s takým silným vplyvom na chod štátu ako napríklad vo Francúzsku. Kým bola v hre Iveta Radičová, opatrnosť zrejme radila predstaviteľom Smeru počkať s rozširovaním právomocí až do obdobia po zvolení prezidenta. Dnes, keď neexistuje žiadny Ficov súper, bude elegantnejšie zvýšiť právomoci prezidenta ešte pred voľbami - aby nikto nemohol povedať, že to robia len kvôli Robertovi Ficovi. A aký silný bude prezident? To závisí od Igora Matoviča, či on a jeho ľudia budú ochotní so Smerom spolupracovať pri zmene ústavy. Jeho doterajšie koketovanie s vládnou stranou napovedá, že to nie je celkom neschodná cesta a za nejaké ústupky by bol možno ochotný podporiť aj potrebné ústavné zákony. A ak Matovič nezaberie, vládna strana Smer sa bude musieť uspokojiť s takým rozšírením právomocí hlavy štátu, na aké nepotrebuje v parlamente ústavnú väčšinu.

Hoci prezidentské voľby sa uskutočnia až na jar roku 2014, už dnes sa podľa kuloárnych informácií rozpútal v Smere vnútrostranícky boj o to, kto nahradí Roberta Fica v kresle premiéra. Hoci sa najčastejšie skloňuje meno Roberta Kaliňáka, záujem o túto funkciu má údajne aj terajší predseda parlamentu Pavol Paška. Či sklamané ambície môžu viesť až k vnútrostraníckemu rozkolu a dokonca až odchodu jedného z krídel zo Smeru, ukáže čas.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].