Podľa Adely je dôležitá i duševná pohoda. Na archívnej snímke so strašou sestrou Máriou.

Adela Banášová neverila, že darčeky nosí Ježiško. Dôvod vás prekvapí

Žiadne darčeky a prejedanie. Adela Banášová zaviedla doma nové pravidlá a na skromnosť nabáda aj Slovákov.

Žiadne špeciálne upratovanie, pečenie či zháňanie darčekov. Adela Banášová sa zaraďuje k ľuďom, ktorým vianočné sviatky nespôsobujú stres. Vníma ich najmä ako obdobie sladkého ničnerobenia, keď môže ostať hoci aj štyri dni v pyžame a užívať si prítomnosť najbližších.

„Teším sa, že tento rok Štedrý večer s rodinou strávime u mňa, pretože k nám príde aj stará mama, ktorá je na vozíčku, a ja mám bezbariérový byt,“ prezradila nám.

K pohode moderátorky tento rok prispeje aj dohoda o nedávaní si vianočných darčekov, ktorú v rodine uzavreli. „Všetko, čo potrebujeme, máme, tak je zbytočné dávať si niečo len preto, aby sme si niečo dali,“ vysvetľuje.

Zdravé ničnerobenie

Adele Banášovej sa ako jednej z mála podarilo zachovať triezvy rozum aj v súvislosti s Vianocami a oslavami príchodu nového roka. Nedostanú ju ani reklamy s vianočnou tematikou, ktorými to obchodníci na nás skúšajú už v septembri.

„Nech každý robí to, čo mu robí radosť, ale mne sa sviatky nespájajú s predpisom, že musí byť viac upratané, napečené alebo navarené. Mám rada ozdobený stromček a svetielka, to áno, ale ostatné je voľná jazda. Sú to predsa sviatky pokoja a mňa pokoj rýchlo opúšťa, keď robím niečo len preto, že to tak dlhodobo robia iní.

Plánujem čo najviac si užiť zdravé ničnerobenie, keď prehibernujem dni, na štvrtý deň si prezlečiem pyžamo a kde-tu si vyčistím zuby. Ale to naozaj len v akútnych prípadoch,“ smeje sa.

Tridsaťštyriročnej moderátorke je ľahostajná aj tradícia dávania darčekov. „V tomto smere ma inšpiroval jeden rozhlasový hosť z Nemecka, ktorý mi pripomenul, koľko zbytočností kupujeme. My si tento rok nedávame nič. Aj tak nám bude dobre.

Predídeme situáciám, keď zízame na darčeky a rozmýšľame, ako vysvetliť, že takú kozmetiku nepoužívame, alebo tá kniha ma vôbec nezaujíma. Niečo pod stromčekom si však isto nájde moja šesťročná neter. Ju, samozrejme, o darčeky nepripravíme,“ hovorí plavovláska.

V minulosti sa stalo, keď aj ju - hoci pôsobí ako racionálny človek - darček pod stromčekom vyviedol z rovnováhy. „To, že používam mozog, ešte neznamená, že nemám emócie. Len neplačem krížom-krážom hystericky, čo býva občas prejavom skrytej sebaľútosti.

Veľa vecí ma dojíma, ale zväčša to prejde do ‚knedle‘ v krku, chvíľu musím byť ticho, knedľu prehltnem a potom viem povedať ďakujem. Takto ma ,rozknedlil‘ výlet do New Yorku aj preto, že bol tak odvážne náhly.“

Moderátorka totiž už zažila všelijaké Štedré dni. Raz ju hneď po večeri vzal partner na diskotéku, inokedy pod stromčekom našla letenky do Spojených štátov. Obaja sa zbalili a ešte v ten večer leteli za veľkú mláku.

„Vážim si zážitky, ktoré som mala, ale nelipnem na tom, že by mal partner takto súťažiť celý život. Nemyslím si, že je nutné vyhadzovať si na oči, čo sme pre seba robili kedysi. Som vďačná aj za to, že budeme spolu ležať na gauči s pocitom, že nemusíme vstávať.“

Na Ježiška neverila

Adela nemá problém hovoriť o posúvaní nepotrebných darčekov ľuďom, ktorým urobia väčšiu radosť. „Niekedy to robím, ale, samozrejme, nenápadne, aby sa to nikoho nedotklo. Veď v zásade ide o to, aby bol darček tam, kde slúži.

Nie som zástanca toho, aby som doma niečo sušila len zo slušnosti. Je to predsa môj životný priestor. Ale aj tak ma pobavil Sajfa, ktorý daroval kolegovi tú istú kozmetiku, ktorú mu ten kolega daroval na Vianoce rok predtým.“

Úplne bez darčekov tak pravdepodobne neostane tento rok ani ona, pretože oficiálny zákaz obdarúvania pre jej priateľov neplatí. „Uvidíme. Napríklad Sajfa mi dal minulý rok mydielka. Takže tam to už môže smerovať len ku kľúčenke a súprave zubných špáradiel,“ uvažuje pragmaticky.

Takáto bola vraj už v detstve, preto nikdy neverila, že darčeky nosí Ježiško. „Mala som pred ním vždy zvláštnu úctu. Nechcelo sa mi veriť, že by človek, ktorý vraj za nás trpel na kríži a snažil sa nám priniesť nejaké duchovné posolstvo, nosil ľuďom rýchlovarné kanvice. Nedávalo mi to zmysel.

A zas Ježiško vo forme novorodenca mi už do konceptu nosenia darčekov vôbec nezapadal. Dokonca si pamätám, že som sa ako malá istý čas veľmi bála, že sa mi zjaví nejaký svätý. Videla som v telke podobné príbehy a modlila som sa k Ježiškovi, aby sa mi nezjavil, lebo na to ešte nie som pripravená.“

Zážitky nadovšetko

S priateľom Petrom Modrovským sa v predstihu dohodli, že si namiesto darčekov zahrajú nejakú spoločenskú hru. „Ešte sme sa nedohodli akú, ale asi klasickú hru - neverím, že si práve teraz prepol. Peťo totiž disponuje zvláštnou vnútornou dramaturgiou a vždy, keď sa začne na nejakom kanáli diať niečo zaujímavé, tak prepne,“ vtipkuje.

Pripomína takisto, že zážitky, ktoré spolu majú, sú nad akékoľvek hmotné dary. Patrí k nim aj ozdobovanie stromčeka. „Na stromček s Peťom vešiame všetko, čo sa dá zavesiť. Napríklad aj bábku Jana Krausa z jeho šou. Naše zdobenie nemá koncepciu, ale o to väčšiu radosť z vešania všetkého, čo nájdeme.“

Tento rok s ozdobovaním veľa práce mať nebudú, pretože plánujú uskromniť sa so stromčekom v črepníku. „Mali sme taký, keď som mala dvanásť rokov. Potom sme ho zasadili v záhrade a dnes má pätnásť metrov. Aj ten náš by sme potom chceli niekde zasadiť, len ešte nevieme kde. Nepotrebujete pred Plus sedmičkou?“ pýta sa.

Pozrie sa na seba

Moderátorka nepatrí k milovníkom sledovania televíznych programov, vo sviatočnej ponuke si však vraj celkom určite vystriehne staré klasické rozprávky. „Tie mám veľmi rada. Najviac sa teším na Popolušku.“ No zamýšľa sa aj nad tým, že konečne dopozerá ruskú rozprávku Mrázik, ktorá ju v detstve desila. „Asi by som mala túto skúšku podstúpiť.“

Je veľmi pravdepodobné, že počas prepínania televíznych programov naďabí aj na seba. Ako sa zachová v takej situácii? „Keď sa to naozaj stane a bude ma to baviť, pozriem sa na to. Už teraz viem, že napríklad vianočné Trochu inak na TA3 bude fajn.

Táto relácia býva vydarená hlavne vďaka hosťom a zvlášť vianočné vydanie má výnimočne fajn atmosféru,“ hovorí o vlastnej šou, ktorá sa nakrúca v Slovenskom národnom divadle.

Nepustila ju

Na Štedrý večer sa objaví aj v programe Úsmev ako dar vo vzácnej spoločnosti Mariky Gombitovej. „Nikdy som neuvažovala o stretnutí s ňou ani o tom vyspovedať ju, no zážitok to pre mňa bol. Už preto, že celá jej história je zahalená rúškom tajomstva.

Zašla som za ňou ešte pred koncertom, pretože sme sa nikdy predtým nevideli. Je dobré povedať si, ako sa cíti a o čom by chcela na javisku hovoriť. Nemala problém so žiadnou témou a keď som odchádzala, nejaký fotograf z jej tímu ma poprosil, či by som sa s ňou v šatni neodfotila.“

Mariku opisuje rovnako ako všetci, ktorí s ňou v jej novom životnom období komunikovali. „Ide z nej príjemná ľudská energia. Je sama sebou, je jemná, krehká, sama so sebou uzrozumená a evidentne je jej v tom dobre. Aspoň ja som z nej mala pocit, že je šťastná,“ hovorí a pridáva zážitok, ktorý jej utkvel v pamäti.

„Keď som sa jej na javisku pýtala, či sa na Vianoce prejedá, podvedome som ju chytila za ruku. No ona ma za prst držala, aj keď sme rozhovor už skončili. Nevedela som teda, akým spôsobom to mám s ňou uzavrieť. Ale bolo to veľmi milé. Ja by som s ňou pokojne odišla do zákulisia, ale ešte som mala prácu.“

Hodujeme každý deň

Jediná vec, ktorá Adelu na nadchádzajúcich sviatkoch hnevá, je prehnané prejedanie. „Sme civilizácia, ktorá veľa je aj počas roka. Kedysi to malo zmysel, pretože ľudia boli celý rok len na zemiakoch alebo kapuste a až na Vianoce si dopriali viac. Teraz máme možnosť za pomerne málo peňazí pomerne nekvalitne sa prejedať každý deň a na Vianoce ešte viac.

Oproti našim predkom teda hodujeme každý deň. Nech si každý robí, ako mu vyhovuje, ale je dobré si uvedomiť, koľko jedla sa zbytočne vyhadzuje. Na svete je toľko potravín, že by sme uživili štrnásť miliárd ľudí, zároveň osmina ľudstva hladuje. Možno pri uvedomení toho by sme sa nemuseli toľko prežierať,“ podotýka.

Týka sa to aj jej najbližšej rodiny. „Každý u nás pečie dvadsaťosem plechov koláčov a potom nevedia, čo s tým, takže to skončí u nás. Ani tak to veľmi nejeme, lebo sladkým a hlavne múčnym jedlám sa vyhýbame.“

Naozaj všetko bio?

Sme presvedčení, že Adela, vyznávačka zdravej výživy a biopotravín, si bude dávať aj cez sviatky pozor, čo vloží do úst. Ale či si na Nový rok štrngne biosektom? „Biosekt mi nechýba,“ smeje sa a vysvetľuje, že aj v ‚bio‘ má rada ‚lógiu‘.

„O večeru sa stará väčšinou mama. Či budú zemiaky v šaláte bio, o tom nepochybujem. O ostatnom neviem. Ryby sú bio, len ak sú divožijúce, takže sa v tom asi nebudem zbytočne špárať.“

Vianočne sa bude mať u Adely určite aj jej psia spoločníčka Mini. „Tá si to vie zariadiť. Jedny Vianoce sme ju chválili, ako pekne a spôsobne s nami leží pri stromčeku, po chvíli sme si však všimli, že jej niet. Tak som sa pobrala hľadať ju a našla som ju majestátne medzi taniermi na stole, z ktorých dojedala zvyšky. Takú drzosť si dovolila len na Štedrý deň a my sme ju za to tajne uznávali.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní