Američan, ktorý emigroval na východ: Smrť herca Deana Reeda je dodnes záhadou

Americký spevák a herec Dean Reed emigroval do východnej Európy.

V bývalom socialistickom bloku bol mimoriadne populárny. Pri absencii zakazovanej západnej kultúry bol americký spevák a herec Dean Reed osviežením. Bez ohľadu na to, čo a ako spieval, ako a v čom hral. Pre komunistických pohlavárov bolo rozhodujúce, že bol „vhodne“ politicky angažovaný.

Po niekoľkých emigračných vlnách z východu na západ sa stal vítaným „emigrantom“ opačným smerom. Aj keď amerického občianstva sa nikdy nevzdal. Jeho predčasná smrť pred tridsiatimi rokmi mnohých prekvapila. Išlo o nešťastnú náhodu či o samovraždu pomaly zhasínajúcej hviezdy? Alebo v tom mala prsty východonemecká tajná služba Stasi, pre ktorú sa stal nežiaducim po tom, čo začal pomýšľať na návrat do USA?

Politický aktivista

Narodil sa 22. septembra 1938 v Denveri v americkom štáte Colorado ako syn učiteľa a ženy v domácnosti. V mladosti sa venoval športu, najmä plávaniu, naučil sa jazdiť na koni. Už ako dvanásťročný vedel hrať na gitare. Na univerzite začal študovať meteorológiu, no jeho snom bolo stať sa spevákom a preraziť ako herec v Hollywoode. Dobre vyzerajúci mladík s príjemným hlasom zaujal.

Zdalo sa, že kariéru má dobre naštartovanú. Pieseň Naša letná romanca zabodovala v hitparáde, ešte väčším hitom sa stala v krajinách Južnej Ameriky, najmä v Čile, Peru a Argentíne. V argentínskej televízii mal dokonca vlastnú šou. Reed počas juhoamerického pôsobenia spoznal hlboké sociálne rozdiely medzi ľuďmi. „Južná Amerika zmenila môj život,“ vravel. Začal sa politicky prejavovať.

Poukazoval na sociálnu nespravodlivosť, pre chudobných hrával koncerty zadarmo. V roku 1965 sa zúčastnil na mierovej konferencii v Helsinkách. Ako bojovník za mier nešetril amerického prezidenta Kennedyho ani sovietskeho vodcu Chruščova za ich politiku v súvislosti s kubánskou krízou a jadrovou hrozbou. Obdivoval Che Guevaru a Fidela Castra, spriatelil sa s revolučným čilským básnikom Pablom Nerudom i so spevákom Victorom Jarom.

V roku 1970 v hlavnom meste Čile Santiagu pred americkým veľvyslanectvom symbolicky opláchol zástavu USA, lebo je vraj zastriekaná krvou vietnamských občanov. Postavil sa za politiku ľavicového čilského prezidenta Salvadora Allendeho. Pustil sa do Solženicyna za to, že ohovára sovietske zriadenie. Podporoval palestínskeho lídra Jasira Arafata. Za svoje názory a činy ho niekoľkokrát zadržali a uväznili, a to v Čile, Argentíne, ale aj v Taliansku a USA.

Východoeurópska kariéra

Po tom, čo ho za otvorenú podporu „nepriateľskej“ ideológie už v roku 1966 vykázali z Argentíny, odišiel do Európy. Usadil sa v Taliansku, kde účinkoval v niekoľkých spaghetti westernoch. Nový domov našiel od roku 1972 v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR), kde ho privítali s otvorenou náručou. Nielen tam. Hviezdou sa stal aj v Sovietskom zväze a v krajinách celého východného bloku.

Ako spevák vypredával vo východnej Európe koncerty. Podpísal lukratívnu zmluvu so sovietskym hudobným vydavateľstvom Melodija. Jeho platne vychádzali v mnohomiliónových nákladoch. Repertoár tvorili protestsongy i pesničky prebrané od iných interpretov, nechýbal Elvis Presley. Získal prezývku Červený Elvis, ale aj Mr. Sympatia. Ako herec nakrútil celý rad filmov.

Uvádza sa, že hral v osemnástich celovečerných filmoch, po presťahovaní do NDR produkovaných najmä východonemeckým filmovým štúdiom DEFA. Išlo o indiánky neveľkej umeleckej hodnoty, v ktorých hral kovbojov či priateľov Indiánov. Reed sa stále politicky angažoval. Naďalej navštevoval krajiny Južnej Ameriky. „Hovoria mi, že spevák sa nemá zaoberať politikou. Ja si myslím, že politická angažovanosť by mala byť cieľom každého čestného človeka,“ tvrdil.

Vystupoval na politických festivaloch a iných akciách. Do komunistickej strany však nikdy nevstúpil, aj keď jej ideológii poslúžil. Na spoluprácu ho získala komunistická tajná služba Stasi. Na druhej strane ho spolu so sovietskou KGB sledovali. Reed považoval cestu socializmu za jedinú správnu. Otázne bolo, nakoľko poznal všetky tváre režimu. Ponechal si americký pas, mohol cestovať, v zahraničí mal dolárové konto, počas koncertných šnúr v krajinách sovietskeho bloku býval v najlepších hoteloch, stretával sa s komunistickými špičkami.

Filmy a ženy

Už v Taliansku upútal vo filmovej snímke Zbohom, Sabata, v ktorej hral spolu so slávnejším krajanom Yulom Brynnerom, jedným zo siedmich statočných. Medzi jeho najznámejšie filmy po prechode k spoločnosti DEFA patrila snímka Pokrvní bratia, kde si ako Harmonika zahral po boku populárneho juhoslovanského herca Gojka Mitiča. Reed písal scenáre a svoje filmy i režíroval.

V Československu je pamätná westernová komédia Spievaj, kovboj, v ktorej s ním v jednej z hlavných úloh hral a spieval populárny český spevák Václav Neckář. Vo filme Kit a spol. na motívy poviedky Jacka Londona, v ktorom hral Reed spolu s neskoršou manželkou Renatou Blumeovou, pozorní diváci našli aj zábery z Vysokých Tatier.

Väčšina indiánok či kovbojok sa však nakrúcala v Rumunsku. V Reedovom živote sa objavuje veľa žien. Americký krásavec s modrými očami a so žiarivým úsmevom priťahoval záujem nežného pohlavia. Známy bol jeho dlhoročný vzťah s estónskou herečkou Evou Kivi, s ktorou sa však nikdy neoženil. Údajne na to nedali súhlas z najvyšších miest, pre sovietskych súdruhov bol zrejme zaujímavejší bez zväzku s ich občiankou. Nemohol si ani kúpiť byt v Moskve, hoci o to viackrát požiadal.

S prvou manželkou, Američankou Patriciou, sa vzali v Mexiku a mali dcéru Ramonu, ktorá sa narodila v Ríme. Po rozvode sa oženil s Nemkou Wiebke, narodila sa im dcéra Nataša. „Oženili ma,“ povedal vraj svojej estónskej priateľke na margo druhého sobáša. Zväzok s príbuznou východonemeckého komunistického lídra Ericha Honneckera mu otvoril dvere do najvyšších miest v krajine.

Lenže aj s ňou sa rozišiel a oženil sa tretíkrát. Jeho novou partnerkou sa v roku 1981 stala východonemecká herečka Renate Blumeová, ktorá predtým nejaký čas tvorila pár s Gojkom Mitičom. Adoptoval si jej syna Alexandra, ktorého mala s režisérom Frankom Beyerom. Po tom, čo zamietla Deanov nápad presťahovať sa do Ameriky, dochádzalo medzi nimi k hádkam. Aj pred jeho smrťou sa vraj pohádali. Dean sadol do auta a už sa nevrátil...

Vytriezvenie

S nástupom Michaila Gorbačova k moci v Sovietskom zväze v roku 1985 prišlo postupné uvoľnenie západnej kultúry smerom na východ. Hviezda Deana Reeda začala zhasínať. O jeho koncerty ani o filmy už nebol taký záujem. Nakrúcanie nového filmu, ktorého bol scenáristom a mal byť režisérom i hercom v hlavnej úlohe, sa odkladalo.

Aj presvedčenie politického romantika s gitarou o socializme po „glasnosti“ a „perestrojke“ dostalo trhliny. Depresie údajne liečil liekmi a alkoholom. Spevák čoraz silnejšie uvažoval o návrate do USA. Najmä keď ho nová manažérka presviedčala, že môže byť hviezdou aj doma. Niekoľko týždňov pred jeho smrťou premietli v americkej televízii CBS Reedovo vystúpenie v programe 60 minút, ktorý prišli nakrútiť za ním do Berlína.

Americký rebel v ňom v rozhovore s Mikom Wallaceom obhajoval existenciu Berlínskeho múru. Tvrdil, že bol postavený na obranu a sovietski vojaci sú v krajine ako hostia. Pripustil, že by vo východnej Európe mohlo existovať „viac osobnej slobody, nielen socialistická či kolektívna sloboda“. Ani americký prezident Ronald Reagan nevyšiel uňho dobre v porovnaní so sovietskymi vodcami Stalinom či Gorbačovom.

Zauvažoval tiež o potrebe socialistickej strany v USA. Rozhovorom pobúril mnohých Američanov, niektorí ho označovali za zradcu a radili mu nevracať sa domov. Prekážal?: V júni 1986 potápači vylovili zo Zeuthenského jazera v blízkosti Reedovho bydliska na predmestí východného Berlína mŕtve telo. Utopencom je štyridsaťsedemročný Dean Reed.

Správa o tom sa na stránkach komunistickej tlače objaví až o niekoľko dní. To vyvoláva dohady. Rovnako tvrdenie, že zomrel pri tragickej nehode. Pitva preukázala prítomnosť upokojujúcich liekov. Jeho estónska priateľka si uňho všimla lieky na spanie už predtým. Na verejnosť prenikli informácie, že mal na sebe kabát, že mal okolo krku povraz, že bol dorezaný…

Reed bol navyše výborný plavec. Viaceré zdroje sa nakoniec prikláňajú k samovražde. Majú to dosvedčovať riadky na rozlúčku na zadnej stránke jeho nového scenára, nájdeného v aute, ktoré sa objavili po otvorení archívu Stasi. Americká rodina však bola presvedčená, že ho zabili, lebo pre niekoho sa stal nepohodlným.

Kontroverzná postava obdobia studenej vojny živí konšpiračné teórie aj tri desiatky rokov po smrti. Zabila ho Stasi, KGB či dokonca americká CIA? Jeho popol po kremácii odovzdali matke, aby ho mohla pochovať v rodnom Colorade. Ako dátum jeho smrti sa uvádza 13. jún 1986.


  • Ako editor týždenníka Plus 7 dní má na starosti tvorbu a výrobu časopisu. Zodpovedá za obsahovú stránku rubriky história. Vyhľadáva a spracúva aj vlastné témy, najmä so športovou tématikou. 

VIDEO Plus 7 Dní