Boris Boor: Aj po šesťdesiatke jazdí, už hlavne pre radosť.

Bratislavčan Boris Boor: Vyskákal striebro na olympijskom parkúre

Boorovci boli známa bratislavská jazdecká rodina. Otec Boris dokonca šéfoval slovenskému jazdectvu. Na koni jazdili všetci traja jeho synovia. Po okupácii Československa armádami komunistických krajín sa ich cesty na dlho rozdelili.

Útek:

„Bolo to veľmi rýchle,“ spomína na emigráciu Boris Boor mladší. „Otec o tom možno uvažoval dlhšie, ale nám synom to povedal až večer pred odchodom.“ A tak sa v roku 1970 z pretekov v Salzburgu otec a dvaja z bratov nevrátili. Doma s mamou zostal iba najmladší Martin. Otca potom pracovne zavialo až do Južnej Ameriky a usadil sa v Peru. Najstarší Uroš odišiel do Nemecka. Iba Boris mladší v Rakúsku zostal. Mal vtedy devätnásť rokov.

„Mne sa tu od začiatku darilo, uchytil som sa,“ vysvetľuje Boris. „Dostal som šancu jazdiť hneď na dobrých koňoch.“ Pôvodne zostali v Rakúsku aj so „svojimi“ koňmi, no tie poslali späť, aby nespôsobili problémy rodine. Už štyri roky po emigrácii dostal rakúske občianstvo. Dvakrát potom štartoval na majstrovstvách sveta, šesťkrát na európskom šampionáte a veľakrát bol členom rakúskeho družstva v Pohári národov.

Jazdecká família: Takto sa v Bratislave Boorovci mohli stretnúť až po dvadsiatich rokoch, zľava Uroš, Martin, otec Boris a syn Boris. Foto: MILAN VRANKA

Olympijská sláva:

Ako člen rakúskej skokovej ekipy získal v roku 1992 v Barcelone striebornú olympijskú medailu. Radosť mu nepokazil ani fakt, že on s koňom Love Me Tender medzi jednotlivcami skončil až na 83. priečke. „Mojou zásluhou sa rakúska ekipa do Barcelony kvalifikovala,“ pripomína dnes 61-ročný jazdec. „Na olympiáde som potom doplatil na to, že mňa do súťaže prihlásili, ale na koňa zabudli. Dva dni stál v horúčavách na nákladniaku. Mal problémy so srdcom.“ Spolu s ním striebornú zostavu tvoril slávny Hugo Simon, Thomas Frühmann a Jörg Münzer. V Rakúsku ich úspech vyvolal nadšenie. Prijal ich rakúsky prezident a každý dostal po stotisíc šilingov v zlate. Boris však radšej spomína na olympiádu štyri roky predtým v Soule. Tam v sedle Monaca F skončil v individuálnej súťaži na 35. mieste. „V jazdeckom športe sa najviac cení, keď sa jazdec dlho udrží medzi špičkou, a to sa mi podarilo.“

Pre radosť:

Dnes žije v Breitstettene neďaleko Bratislavy. Pred niekoľkými rokmi absolvoval operáciu bedrového kĺbu, no aj po nej sa vrátil do sedla. Na otázku, či by dosiahol toľko, aj keby neemigroval, pokrúti záporne hlavou. „Z našej politickej izolácie by sa nedostal na toľko kvalitných pretekov a nemal by toľko kvalitných koní,“ potvrdzuje aj jeho brat Martin, bývalý československý reprezentant.

Kanaďan:

Marcel Géry: Trnavčan reprezentoval Kanadu.Foto: INTERNET

NaOH 1992 v Barcelone získal medailu, v tomto prípade bronzovú, aj ďalší slovenský emigrant. Tiež v tímovej disciplíne. Niekdajší trnavský plavec Marcel Géry sa predstavil na delfinárskom úseku v štafete 4 x 100 metrov polohové preteky už ako Kanaďan. Emigroval v roku 1986, kanadské občianstvo dostal o tri roky neskôr.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní