Poľský emigrant Aaron Kosminski (vpravo), ktorý sa vyučil za holiča, je podľa Russella Edwardsa (vľavo) Jack Rozparovač.

Britský detektív tvrdí, že odhalil identitu Jacka Rozparovača

Amatérsky detektív z Veľkej Británie je presvedčený, že po rokoch odhalil totožnosť najtajomnejšieho vraha dejín kriminalistiky.

Keď tridsiateho prvého augusta 1888 v londýnskej štvrti Whitechapel objavili zohavenú mŕtvolu prostitútky Mary Ann Nicholsovej, nikto nepredpokladal, že je to začiatok série brutálnych vrážd, ktorých páchateľ nebude nikdy odhalený.

Jack Rozparovač - ako ho nazvali podľa spôsobu, akým zaobchádzal s obeťami, ktoré najskôr podrezal a potom ich vypitval - si vyslúžil nálepku prvého moderného sériového vraha. Jeho drzosť nemala hranice. Zabíjal v presne určené dni, výlučne prostitútky - z čoho sa neskôr usudzovalo, že ho niektorá nakazila syfilisom - a o svojich vraždách prostredníctvom listov sebavedomo komunikoval s políciou.

Jeden z nich, Z pekla, dal o stodesať rokov názov trileru s Johnnym Deppom v hlavnej úlohe. Keďže svoju „prácu“ robil veľmi zručne, s očividnými znalosťami z anatómie, verilo sa, že bol lekár. Jackovi Rozparovačovi sa prisudzuje päť vrážd, no je možné, že mal na svedomí aj ďalšie.

Polícia postupne vytypovala siedmich podozrivých, ktorí pochádzali prevažne z nižších vrstiev, vďaka médiám a vzrušenej verejnosti k nim časom pribudlo ďalších šesť mien, tentoraz však išlo o príslušníkov vyššej triedy vrátane princa Viktora Alberta či sira Williama Witheyho Gulla, dvorného lekára kráľovnej Viktórie, ktorý mal ženy vraždiť na jej pokyn.

Žiaľ, masívne vyšetrovanie, ktoré viedol šéfinšpektor Donald Swanson, nedospelo k úspešnému koncu, a keď vraždy prostitútok s rovnakým rukopisom zrazu ustali, spisy boli odložené ad acta. Zabudnuté však neboli.

Aj na tie drsné časy nezvyčajný prípad vrážd inšpiroval spisovateľov i amatérskych detektívov, ktorí prichádzali s viac či menej fantastickými hypotézami. Verili by ste, že podľa jednej bola Jackom Rozparovačom žena, ktorá vraždila z pomsty za svoju neplodnosť, či dokonca autor Alenky v krajine zázrakov Lewis Carroll?

Najnovšia teória o totožnosti slávneho vraha sa objavila iba nedávno. Prišiel s ňou britský päťdesiatnik Russell Edwards, ktorý o sebe rád hovorí ako o „fotelkovom detektívovi“. A koho z podozrivých si vybral? Podľa jeho zistení bol londýnskym zabijakom vtedy 23-ročný poľský prisťahovalec, holič a kaderník Aaron Kosminski. A má na to údajne aj relevantný dôkaz.

Krvavá šatka z aukcie

„Pracoval som na tom štrnásť rokov a definitívne som vyriešil záhadu, kto bol Jack Rozparovač,“ povedal Russell Edwards britským médiám. „Mám jediný forenzný dôkaz v celej histórii prípadu. Iba skeptici, ktorí chcú naveky zachovať mýtus, budú pochybovať. Je to tu - odmaskoval som ho,“ nadchýna sa Edwards, ktorý svoje bádanie opísal aj v knihe.

A o akom dôkaze hovorí? V hlavnej úlohe fantastického odhalenia stojí šál jednej zo zavraždených prostitútok, Catherine Eddowesovej. Seržant Amos Simpson si ho odniesol z miesta činu ako trochu morbídny darček pre manželku. Šatka bola síce krásna a luxusná, no stopy krvi pani Simpsonovú vydesili natoľko, že ju zamkla do skrine.

Bizarné dedičstvo desaťročia putovalo z rúk do rúk bez toho, aby ho niekto opral alebo inak očistil, až ho v roku 2007 na aukcii kúpil amatérsky detektív Russell Edwards. Edwards bol posadnutý Jackom Rozparovačom, odkedy videl film V pekle, a získanie tejto „relikvie“ bral ako signál, že má jeho prípad opäť otvoriť.

Už predtým po ňom pátral vo voľnom čase, no tentoraz si na pomoc prizval molekulárneho biológa z liverpoolskej Univerzity Johna Mooresa Jariho Louhelainena. Svojím nadšením odzbrojil aj vedenie britského denníka Daily Mail, ktoré mu s pátraním pomohlo logisticky i finančne.

Zomrel v blázinci

Louhelainen preskúmal šatku milimeter po milimetri a okrem krvi Catherine Eddowesovej na nej objavil ešte čosi - zvyšky semena, ktoré, ako veria, patrilo vrahovi.

Vzorky s použitím priekopníckej metódy postupne porovnali s DNA potomkov podozrivých, až sa pri jednom objavila zhoda. Išlo o priamych potomkov Kosminského sestry. „Keď sme odhalili pravdu, bol to najúžasnejší pocit v mojom živote,“ povedal Edwards médiám. Aaron Kosminski bol jedným z hlavných podozrivých a komisár Melville Macnaghten si do notesa pri jeho mene poznamenal: „Prechováva veľkú nenávisť voči ženám... má silné vražedné sklony.“

Kosminski, ktorý s rodinou pricestoval z Poľska do Anglicka v roku 1881, aby ušli pred pogromami, mal v čase vrážd dvadsaťtri rokov. V spise sa uvádzalo, že je holič a kaderník vo štvrti Whitechapel.

Ako sa ukázalo, býval neďaleko miesta, kde našli tretiu zavraždenú prostitútku Elizabeth Stridovú, no zakrátko ho s diagnózou melanchólia ako tichého blázna internovali v blázinci, kde v roku 1899 aj zomrel. Zabila ho gangréna na nohe.

Vedci pochybujú

Russell Edwards opísal svoje pátranie v knihe Naming Jack Ripper, čosi ako Pomenovanie Jacka Rozparovača, a aktuálny humbug je súčasťou mediálnej kampane na podporu jej predaja. Edwardsovo úžasné odhalenie však nevzrušilo všetkých a objavili sa aj prvé pochybovačné hlasy.

Steve Connor, vedúci oddelenia vedy v denníku Independent, ponúka hneď niekoľko dôvodov, ktoré tlmia nadšenie rozparovačofilov. Pýta sa napríklad, ako mohla chudobná prostitútka vlastniť takú luxusnú šatku. A ak jej aj patrila, čo ak sa Kosminského semeno na ňu dostalo skrátka len preto, že bol jej zákazníkom.

Pochybnosti vyslovil aj o práci molekulárneho biológa, ktorý mal celej veci dodať potrebnú vážnosť pred vedeckou obcou. „Nanešťastie, pán Louhelainen nepublikoval svoju prácu v žiadnom vedeckom žurnále s oponentským posudkom, takže je nemožné overiť jeho tvrdenia či analyzovať jeho metodológiu,“ píše Connor, ktorý sa tiež obáva, že vzorky DNA na šále mohli byť znehodnotené.

Rovnaké pochybnosti ako Connor má profesor Sir Alec Jeffreys, ktorý pred tridsiatimi rokmi objavil techniku DNA odtlačkov. „Je to zaujímavé, ale nevšedné tvrdenie, ktoré treba podrobiť oponentským posudkom s detailnou analýzou pôvodu šálu a spôsobu, akým bola z neho získaná DNA a porovnaná s tou od potomkov. Doteraz nebol podaný žiadny skutočný dôkaz,“ povedal Jeffreys na margo identifikácie Jacka Rozparovača pre The Independent.

A dodal: „Ak si správne pamätám, keď som navštívil Black Museum v New Scotland Yarde, Kosminského dlho považovali za najpravdepodobnejšieho páchateľa.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].