Návrat tam, kde začínal: Filip Šebo sa hlási v Petržalke do služby.

Bývalá hviezda Šebo v 5. lige: Nerobím kariéru a nemám supermodelku

„Môj pohľad na futbal sa zmenil,“ tvrdí Filip Šebo, vďaka ktorému teraz prepisujú na dedinách rekordy návštevnosti.

Na dedinách v okolí Bratislavy asi ešte nebolo toľko vzruchu ako práve teraz. Na futbalové zápasy tam zrazu prúdia aj tí, ktorí sa najpopulárnejšiemu športu vyhýbali.

Teda nielen jeho najväčší znalci na Slovensku - pupkatí páni s pivom v ruke, ale aj malí zvedaví chlapci, znudené mamičky na materskej či zatúlané fanúšičky Cuky Luky z Bratislavy. Všetci chcú na vlastné oči vidieť, čo prevratné proti domácim predvedie niekdajší útočník klubov Austria Viedeň, Glasgow Rangers či Valenciennes FC.

Na Filipa Šeba, ktorého poznajú najmä z televízie či novín, pokrikujú krstným menom. Aj keď utŕži porážku, je im to jedno. Víťazní dedinskí hrdinovia, hoci sa nadreli, padajú do zabudnutia. Vzácnejšie je ukoristiť spoločnú fotografiu s celebritou.

Mesto na dedine

Toľko preberal, až zakotvil v piatej lige. Filip Šebo po rokoch futbalového ničnerobenia opäť oblieka klubový dres. Zo zábavy sa upísal FC Petržalka Akadémia a hrá zadarmo, no, zdá sa, že pre slovenský futbal robí viac než kedykoľvek predtým. Rozhodne viac, než keby sedel doma so založenými nohami.

Napríklad v dedine Igram, v ktorej žije niečo vyše päťsto obyvateľov, museli teraz prepisovať historický rekord v návštevnosti futbalového ihriska. Pozrieť sa na Šeba prišli cezpoľní z okolitých obcí i početný fanklub z Petržalky.

„Som rád, že aj po trojročnej pauze mám fanúšikov. Pomáha to nielen mne, ale aj Petržalke a ostatným mužstvám,“ pochvaľuje si tridsaťjedenročný futbalista, ktorého Bratislavčania importovali na vidiek.

Lenže to isté urobili aj so svojimi kinder hooligans. Zamaskovaní chlapci zápas spestrili dymovnicami, no ich pyrotechnické divadlo na ihrisku za dedinou príliš nevyznelo. Domáci ho prehliadali.

„Je to len na dobro veci, keď fanúšikovia chodia aj na zápasy vonku. Kompetentní sa vopred dohodnú, takže všetko je v norme a v poriadku. Ja som fanúšikom vďačný, že sú stále s nami,“ upokojuje zneistených futbalista.

Už žiadna kariéra

Posledné roky sa meno Filip Šebo skloňovalo v súvislosti s angažmánom v Spojených štátoch či v katarskom klube Lekhwiya FC. V oboch prípadoch sa podľa prvotných informácií nedohodol na financiách.

On však oponuje: „Pri každom mojom klube hrali peniaze poslednú rolu. Keby to tak nebolo, tak sa motám stále kade-tade. Vždy som mal na prvom mieste pohodu a šťastie. A keď ma to začalo obchádzať a ďalšie také prostredie som nájsť nevedel, tak som jednoducho skončil. Človek môže byť šťastný aj iným spôsobom, ako je mať veľa peňazí.“

Keď Filipa oslovili Petržalčania, museli ho lámať. „Zavážilo hlavne to, že je to mužstvo, kde som začínal, mužstvo, ktoré takmer zaniklo, kde sú dobrí ľudia a hlavne prostredie, kam patrí futbal. Prehovárali ma dlhšie, ale až teraz som cítil, že je ten správny moment opäť sa troška vrátiť do futbalu.“

Pred prvým kolom nepocítil trému, práve naopak - tešil sa. Inak so spoluhráčmi trénuje dva-trikrát do týždňa. „Mám aj iné športové aktivity, som však rád, že sa lopta medzi ne vrátila. Vždy sa snažím ísť naplno, musím byť však opatrný, keďže som loptu na nohe dlhšie nemal,“ usmieva sa a na príliš veľké očakávania nedbá.

„Nerobím kariéru, nepotrebujem niečo niekomu dokazovať. Môj pohľad na futbal sa zmenil, a tak k tomu aj pristupujem.“

Debakel v Igrame

No ale aj tak. Po luxusných podmienkach v popredných kluboch čakajú na športovca v piatej lige šatne či sprchy v retro štýle. „Vo futbale som už zažil všetko a vedel som, do čoho idem,“ reaguje, akoby bol hipster, zaťažený na atmosféru minulých čias.

Podľa vlastných slov je však „maximálne vyrovnaný so všetkým“. „Nezaoberám sa ničím iným, len tým, aby moje mužstvo vyhralo a aby som pomohol všetkým okolo,“ vysvetľuje športovec s povesťou metrosexuála.

To, ako ho ľudia vnímajú, mu vraj môže byť jedno. „Ale bol by som rád, keby ma vnímali ako obyčajného Filipa, ktorý nemá supermodelku, nie je už ani profesionálny futbalista, vonkoncom nie je celebrita a náklady na život má adekvátne tomu.“

Čo teda futbalistu v civile živí, zostáva záhadou. Nakoniec, otázke, či počas športovej kariéry zarobil toľko, aby si mohol do konca života užívať, sa filozoficky vyhol.

„V živote nejde o zárobky. Ide o všeobecný poriadok, o určenie smeru, priorít. Snažím sa všetko toto mať a som vďačný, že každé ráno vstávam v pohode.“

Ani pozitívny prístup však niekedy nestačí. Ako napríklad v Igrame, odkiaľ ešte nezohratí Petržalčania odchádzali po nepríjemnom výsledku 0 : 4.

Čo to robí s Filipovým egom? „Som hráč, ktorý chce stále vyhrávať, na zápase či na tréningu. Nevnímam, kto stojí proti mne. Každá prehra ma mrzí,“ priznal. Aké prekvapenia ešte chystá? „Žijem tu a teraz, som človek, ktorý neplánuje. Momentálne som šťastný a to je pre mňa najpodstatnejšie.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní