Na tomto mieste skonala Iveta Bartošová.

Často sa smiala, no v očiach mala smútok a strach, spomína na Bartošovú susedka

„Keď Iveta v potravinách prosila Rychtářa, aby z ich košíka vybral alkohol, odvrkol jej, nech je ticho,“ prezradili nám susedia tragicky zosnulej speváčky.

Představ si, že v kapse oříšek máš a ten ti dá moc vyzrát na ty, kdo s cílem zlým chtějí tvou dráhu zkřížit, - spievala trojnásobná zlatá slávica vo svojom najväčšom hite. Oriešky sa Ivete Bartošovej minuli v utorok 29. apríla o 11.29, keď skočila v Uhříněvsi, len kúsok od svojho rodinného domu, pod uháňajúci vlak.

Zdrvujúcu správu mnohí dlho považovali len za ďalšiu z mediálnych bublín. Zatiaľ čo jej manžel Josef Rychtář nariekal pri koľajach, kde záchranári naozaj našli ženské telo, v dedine ľudia s ironickým úsmevom dlho pochybovali, či celá situácia nie je len ďalšie divadlo pre médiá. „Kým neuvidím jej telo, neuverím tomu,“ komentoval prebiehajúcu kovbojku starší pán na prechádzke so psom.

Že je situácia naozaj vážna, dokazoval až nevážny rozhovor dvoch policajtov pri železničnom priecestí. „Keby sa tá Bartošová aspoň hodila pod nákladný vlak. Takto koľko ľudí zdržala,“ prehodil jeden z nich a kolega mu kontroval: „Ozaj, a ešte tu nebol Macura. Som zvedavý, kedy sa objaví. To zas bude divadlo.“

Čítajte viac:

Vždy som sa bála, že za úspech budem musieť zaplatiť, priznala sa Bartošová

Hra na babku

Zúfalá niekdajšia diva sa roky pokúšala o nový život, prekážkou jej však boli chlapi, ktorí na nej parazitovali. Tak, ako rýchlo sa dokázala zamilovať, tak rýchlo ich aj opúšťala. Všetko nasvedčuje tomu, že utiecť chcela aj poslednému partnerovi. Ten ju však držal až príliš nakrátko.

Z manželových pazúrov sa teda vymanila svojsky, presne v deň jeho narodenín. Josef Rychtář, ktorý si po celý čas spolužitia s Ivetou bahnil v mediálnej sláve a zároveň nadával na bulvárne hyeny, od okamihu jej smrti s nimi úzko spolupracuje. Namiesto trúchliacich priaznivcov pobehoval niekoľko hodín po smrti popovej princeznej pred domom, v ktorom žila, iba Josef Rychtář.

Ten pred desiatkami novinárov využíval svoje posledné hviezdne minúty. Oduševnene a emotívne rozprával o tom, ako sa jeho Ivetka, ktorú nadovšetko miloval, stravovala.

„Staral som sa o ňu do posledných dní. Keď jej tréner odporučil morské ryby, kupoval som jej ich. Dokonca aj krevety. Ja som sa tomu smial a hovoril som jej, že to do úst nevezmem, lebo mi to pripadá ako červ,“ zásoboval nás bez mihnutia oka informáciami. Na počkanie ukázal i zamilované esemesky, list na rozlúčku či obraz, ktorý mu Iveta namaľovala.

Keď sme sa ho spýtali, prečo si teda zvolila smrť, pokrčil plecami a pohnutým hlasom poznamenal, že nevie a už sa to asi nikdy nikto nedozvie. Samozrejme, kvetnato rozprával aj o Bartošovej synovi Arturovi.

„Mám s ním veľmi dobrý vzťah, prijal som ho ako svojho. Je úžasný, mamu sa snažil vždy pochopiť a pomáhal nám aj v domácnosti. Myslím si, že bol u nás šťastný, mal aj dostatok jedla a mamu si užíval. Určite mu teraz bude chýbať a predpokladám, že kým nebude mať osemnásť, tak ho sem pán Štaidl nepustí."

"Po tom, čo sa mi narodilo vnúča a Ivetka sa veľmi tešila, som jej vravel, že nebude dlho trvať a aj Arťa jej privedie syna a budeme spolu kočíkovať. Tešila sa na to, takže naozaj neviem, čo bolo za dnešným skratom,“ uvažoval pred bránkou a dodal, že podľa kódovacieho alarmu ho delilo dvanásť minút od toho, aby ju zachránil. Presne o toľko sa minul s Ivetou, ktorá si išla po smrť.

Čítajte viac:

Rychtářove slová až mrazia: Ivetu som dostal tam, kam som potreboval!

Vedel to!

Zaujímavé je, že hneď, ako našiel prázdny dom, vedel, koľká bije. Spomenul si na rozlúčkový list, ktorý náhodou objavil pod vankúšom pred štyrmi dňami, a okrem toho o samovraždu na koľajniciach sa vraj pokúsila Iveta aj pred rokom. Kontaktoval teda políciu s jasným odkazom, kde je. Sám sa tam vzápätí rozbehol, no neskoro.

„Už ma k nej nechceli pustiť,“ rozplakal sa. „Ešte včera večer sme telefonovali s Ivetinou maminkou a bolo všetko v pohode. Dnes som jej volal znovu, aby som jej podal správu. Mám ten hovor nahratý. Jej reakcia bola veľmi stresujúca, až katastrofická. Verím, že Ivetkin brat Lumír jej bol oporou,“ uvažoval nahlas Rychtář.

Bolo päť hodín po tragédii a jeho hlas znel pred novinármi až na drobné vzlyky a slzy pevne. No aby zdôraznil svoju lásku k manželke, po tlačovej besede sa s veľkou kyticou bielych ruží vybral k osudnému miestu.

Vyvolený

Tak ako Josef Rychtář predpokladal, všetci ho nasledovali. Rovnako ako kedysi Ježiša. To, ako sa s útrpným výrazom na tvári predieral po koľajniciach k miestu, kde naposledy vydýchla jeho láska, a s ním aj húf mučeníckych fotografov, naozaj pripomína úkaz z Biblie. Železniční policajti však jeho zámer prekazili.

„Bežte preč z tých koľají. Nepočuli ste? Ide vlak,“ zakričali. „Dajte mi pokoj, ja sa uhnem, keď ja budem chcieť,“ odvrkol Rychtář. „Nie, vy sa uhnete teraz,“ dôrazne sa snažili dostať ho preč z trate.

„Keď sa stalo to nešťastie, tak ste ma sem nepustili, tak teraz tu budem. Keď mi hrabne, nič neurobíte. Ja som človek, ja budem rozhodovať, kde budem stáť. Keď tam skočím, tak tam skočím a vy mi nezabránite. Rozumiete tomu?“ zaznela koľajiskom správa okorenená gestami ako z mexickej telenovely.

Čerstvý vdovec napokon strážcov zákona poslúchol a po tom, čo okolo prefrčal vlak, vo výstupe pokračoval. Za asistencie bleskov položil ruže na trať, zapálil sviečku, vypustil slzu, pozrel do zapadajúceho slnka a pomalým krokom sa vrátil domov.

Bez bitky by to nebolo ono

Na druhý deň sa obliekol do sviatočného obleku a opäť sa nechal novinárskymi autami sprevádzať do pohrebného ústavu. Po vybavení formalít sa zastavil na benzínovej pumpe, kde si nakúpil bulvárne denníky.

Tie starostlivo preštudoval a akoby medializácie nebolo dosť, cestou domov zamieril do kvetinárstva po ďalšiu kyticu, s ktorou sa opäť vydal na koľajnice. Tentoraz sa tam zdržal dlhšie, aj jeho chôdza bola pomalšia, takže vzniklo oveľa viac fotografií než deň predtým.

Vhod určite padla aj poludňajšia návšteva samozvaného ochrancu Ivety Zdeňka Macuru, ktorý už bol na odchode, keď vdovec vyšiel z domu. „Pán Macura, vy ste najväčší dobytok, aký som stretol. Ak sa priblížiš, ty dobytok, tak ťa tu na mieste zabijem,“ zakričal a otočil sa na novinárov: „Priniesol niečo ten pán?“

Keď si všimol na plote papier s nápisom Rychtář je vrah. Vypadni odsud, ty vrahu, ktorý mu tam Macura pripevnil, prišlo k scéne ako z filmu Slunce, seno a pár facek. „Už se perou, už se perou!“ zakričal niekto. A naozaj.

„Rychtář je psychopat,“ povedal nám Macura, ktorý si pár minút nato umýval ranu na hlave v miestnom mäsiarstve. „Dva roky sa ho pokúšala zbaviť,“ tvrdil zasvätene a v tom, či sa chystá na pohreb, mal jasno. „Samozrejme, že pôjdem.“ Dedinského divadla s prvkami reality šou nikdy nie je dosť, takže trúchliaci Rychtář sa večer za tmy znova vydal s fotografmi a televíznymi štábmi za chrbtom ku koľajniciam.

Pre spestrenie tentoraz cez plot suseda. Policajti však pre jeho mediálne výstupy nemali pochopenie a zase ho vyhnali domov. V súvislosti s vdovcovými vychádzkami tak prikázali vlakovým súpravám, aby až do odvolania na inkriminovanom mieste trúbili a jazdili len desaťkilometrovou rýchlosťou.

Nežiaduci

Keď sme sa rozprávali so susedmi Ivety Bartošovej, ani jeden nedal na ňu dopustiť. „To bolo naozaj dobré dievča. Často sa smiala, bola prívetivá, no v očiach mala nekonečný smútok a strach,“ zaspomínala pani z tesného susedstva a ďalšia sa pridala: „A čudujete sa pri tom ‚zmetkovi‘ Rychtářovi? Priviedol ju na úplné dno a určite sa jej aj vyhrážal a mlátil ju, tak ako predošlú ženu.“

Svoje si myslia aj obyvatelia vily, ktorá stojí pár metrov od Bartošovej. „Všetci čakáme, že sa Rychtář odsťahuje, Artur ho tu nenechá bývať. Preňho a preto, že si sem stále vodí tlupy novinárov, sa nám nedarí predať dom,“ prezradili nám a pridali aj jeden neuveriteľný zážitok.

„Stretla som ho aj s Ivetou v obchode, kde sa správal silne agresívne. Keď sme s nákupným košíkom išli za nimi, počuli sme, ako Iveta povedala, že by si dala toto, a on, že nie a nech mlčí. Keď ho prosila, aby z košíka vybral alkohol, odvrkol jej, nech je ticho a že si pohovoria doma.“

„Taký pekný deň a takéto nešťastie sa stane,“ zahorekoval starší pán. „Videl som, ako sa tu chúďatko občas potácala. Aj som si poplakal za ňou. Na Vianoce spievala v našom kostole a poviem vám, bola ako anjel. Vlani sa tu hodil pod vlak mladý chlapec, tak ho asi chcela nasledovať. Je to veľká tragédia,“ povzdychol si.

Tradičným dianím v dedine však udalosti zásadne neotriasli. Ľudia popíjali pivo, grilovali, deti výskali na hojdačkách a všetci sa tešili na nadchádzajúci víkend. Hoci sa predpokladalo, že do Uhřínevsi sa prídu pokloniť Ivetinej pamiatke zástupy fanúšikov, prichádzali len tí najvernejši.

„My sme až z Nového Jičína. Ivetku som obdivoval celý život a nikdy sa to nezmení. Ona je naša Madonna. Určite to tam napíšte,“ požiadal nás fanúšik Václav Kramoliš. Niektorí priaznivci dokonca mali „šťastie“, že počas pietnej spomienky vyšiel pred dom Josef Rychtář a poďakoval, že prišli. Neskôr však sviečky prešiel, zrejme omylom, kolesom svojho auta.

Nový život

Príbeh Ivety Bartošovej zmietanej démonmi tak vygradoval do obludných rozmerov. Hoci to vyzerá, že najväčším pôvodcom jej nešťastia je manžel, speváčkina narušená psychika a závislosť od alkoholu bola ľahostajná všetkým jej predošlým partnerom. Jediný človek, ktorý ju prinútil ísť na odvykaciu liečebnú kúru, bola Golda, opatrovateľka Bartošovej syna Artura.

Podľa pamätníkov sa speváčka prvý raz pokúsila o samovraždu už v dvadsiatke, no pokusov vziať si život rokmi pribúdalo. „Chcela by som žiť čo najdlhšie a rozdávať radosť. Človek však nikdy dopredu nemôže predvídať, čo sa stane. Bol to jeden malér za druhým, ale ja to zvládnem. Ja sa nedám,“ odkázala pritom pred rokmi fanúšikom.

Tí teraz obviňujú jej manžela, no ozývajú sa aj názory, ktoré sa snažia zbaviť ho viny. „Rychtář za nič nemôže. Na vine je George Stephenson. Keby toľko nevymýšľal a nevymyslel lokomotívu, Ivetka mohla ešte žiť.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní