Coco Chanel pracovala údajne priamo pod Walterom Schellenbergom, veliteľom brigády SS a šéfom Abwehru. Keď vážne ochorel, zaplatila mu liečbu a neskôr pohreb.

Coco Chanel a jej temná minulosť: Pracovala módna ikona pre nacistov?

Život legendárnej Coco Chanel ponúka množstvo štipľavého materiálu. Slávnu Francúzku vraj priťahovala moc a tú zosobňovali aj nacisti.

Zmenila tvár módneho priemyslu. Francúzka Gabrielle Bonheur Chanel patrí medzi najznámejšie módne návrhárky sveta. Jej modely plnili šatníky každej modernej ženy nielen vo Francúzsku. Jej parfum Chanel No. 5 sa stal ikonou medzi parfumami.

Súčasníci ju opisovali ako krásnu, talentovanú a kreatívnu. Coco Chanel bola aj prehnane ambiciózna a snobská, závislá od morfia. Tiež antisemitka a homofobička.

Podľa najnovších odhalení zradila svoju vlasť a stala sa nemeckou špiónkou. Hal Vaughan o nej v biografii Sleeping with the Enemy z roku 2011 napísal: „Priťahovala ju moc. A moc boli nacisti.“

Krajčírka

O živote Coco Chanel bolo napísaných mnoho kníh a nakrútených niekoľko filmov. Jej život ponúka množstvo štipľavého materiálu. Detstvo prežila v chudobe so štyrmi súrodencami. V dvanástich rokoch po matkinej smrti ju otec poslal spolu so sestrami do kláštora v Aubazine, ktorý bol známy starostlivosťou o deti chudobných a siroty.

Tam sa naučila šiť a v osemnástich rokoch sa zamestnala ako krajčírka v meste Moulins. Popri práci sa snažila preraziť ako speváčka. Cestovala do Vichy, vychýreného kúpeľného mestečka, no nebol to jej hlas, čo ju mal v budúcnosti presláviť.

Vo Vichy získala aj prezývku Coco a podarilo sa jej nakuknúť do vyššej spoločnosti. Sama neskôr tvrdila, že práve v tomto období sa zrodila myšlienka luxusných strihov šiat z lacnejších látok, ktoré si mohli dovoliť aj chudobní.

Muži

Do jej života vstúpilo niekoľko významných mužov. V roku 1906 sa v Moulins zoznámila s exdôstojníkom kavalérie Étiennom Balsanom a stala sa jeho milenkou. Étienne pochádzal z bohatej aristokratickej rodiny. Počas vyše troch rokov, ktoré prežili na zámku Royallieu blízko Compiègne, uviedol mladú Coco do vyšších kruhov a zoznámil ju s vplyvnými mužmi parížskej aristokracie.

Svojej milenke daroval mnoho šperkov, diamantov, perlových náhrdelníkov a drahých šiat. Prostredníctvom neho sa zoznámila s bohatým Angličanom Arthurom Capelom, ktorého volali Chlapec.

Arthur sa stal ďalším jej milencom. Boli spolu deväť rokov. Prenechal jej byt v Paríži a pomohol jej otvoriť prvý butik v meste módy Deauville. Jeho financie jej značne pomohli v začiatkoch budovania značky Chanel. Predaj klobúkov a šiat bol taký úspešný, že dokázala v krátkom čase Arthurovi jeho vložené financie vrátiť.

Vzťah s Arthurom trval aj po tom, čo sa oženil so šľachtičnou Dianou Wyndhamovou. Ukončila ho až jeho tragická smrť pri autonehode v roku 1919, ktorá Coco veľmi otriasla. Pamätný kríž, ktorý dala osadiť na mieste nehody, stojí dodnes.

Chanel No. 5

V dvadsiatych rokoch prežila Coco krátky románik aj s arcivojvodom Dimitrijom Pavlovičom, bratrancom cára Mikuláša II., ktorému sa podarilo ako jednému z mála Romanovovcov po nástupe boľševikov ujsť z Ruska.

Dimitrij sám založil v Paríži módnu značku Kitmir. Práve on zoznámil v tom čase už známu návrhárku s chemikom Ernestom Beauxom, ktorého rodina v minulosti pripravovala parfumy pre cára a cárovnú Ruska.

Z ich spolupráce vzišiel v roku 1921 slávny parfum Chanel No. 5, ktorý si neskôr obľúbili také hviezdy ako Marilyn Monroe, Estella Warenová, Gisele Bündchenová či Nicole Kidmanová.

Coco o ňom povedala, že je to vôňa, ktorá jej najviac pripomína kláštor v Aubazine. O jeho názve rozhodla: „Svoje nové šaty prezentujem vždy piateho piaty, preto necháme číslo päť v názve parfumu, prinesie mu to šťastie.“

Boj o parfum

Autor knihy Tajomstvo Chanel No. 5 Tilar Mazzeo podrobne sleduje osudy slávneho parfumu. Coco Chanel potrebovala parfum spropagovať. V roku 1924 založila s bratmi Wertheimerovcami korporát Parfums Chanel. Skúsení obchodníci, židia Wertheimerovci, mali predstaviť značku na americkom trhu. V spoločnosti mali sedemdesiatpercentný podiel.

Obchod sprostredkoval Theóphile Bader, zakladateľ slávneho obchodného reťazca Les Galeries Laffayette, ktorý začal parfum predávať vo svojich obchodoch a v spoločnosti získal dvadsať percent.

Coco Chanel svoj desaťpercentný podiel prepísala na samotnú firmu a vylúčila sa tak z ďalších obchodných operácií. Po tejto dohode pracovala Coco Chanel viac ako dvadsať rokov na tom, aby jej značku vrátili. Dlhý spor s Wertheimerovcami súd v roku 1935 ukončil v jej neprospech.

Arizátorka

Po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 Coco Chanel vyhlásila, že „nie je vhodný čas na módu“, a zavrela svoje obchody a továrne. O prácu prišlo vyše tritisíc ľudí. V tomto období sa naplno prejavil jej antisemitizmus vo viacerých verejných vyhláseniach. Okrem iného často vyhlasovala, že Židia sú „boľševickou hrozbou Európy“.

Počas nemeckej okupácie Francúzska zostala bývať v hoteli Ritz, ktorý bol neoficiálnym sídlom nemeckej vojenskej nobility. V máji 1941 podala žiadosť na nemecké úrady o arizáciu spoločnosti Parfums Chanel na základe zákonov o odňatí majetku židovským vlastníkom.

Nevedela, že Wertheimerovci pred útekom do New Yorku previedli spoločnosť na kresťana, francúzskeho občana Félixa Amiota. Napriek týmto snahám Pierre Wertheimer po vojne v roku 1947 pristúpil na dohodu, že vyplatí Coco Chanel zisky z predaja parfumu počas vojny, čo predstavovalo deväť miliónov dolárov.

Získala i dve percentá v spoločnosti, čo jej každoročne vynieslo 25 miliónov dolárov, a Pierre Wertheimer navrhol, že bude hradiť všetky jej životné náklady až do jej smrti.

Agent?

Hal Vaughan už v roku 2011 vo svojej knihe uviedol, že Coco Chanel bola nemeckou špiónkou s kódovým označením Westminster číslo F7124.

Podľa Sergea Klarsfedla, známeho lovcu nacistov, mnohé osobnosti mali priradené číslo bez toho, aby o tom vedeli. V roku 2014 francúzska televízna stanica odvysielala dokument Tiene pochybností, v ktorom historik Franck Ferrand na základe archívnych dokumentov francúzskeho ministerstva obrany tiež potvrdzuje túto teóriu.

Pracovala údajne priamo pod Walterom Schellenbergom, veliteľom brigády SS a šéfom Abwehru - nemeckej spravodajskej organizácie. Po vojne bol Schellenberg odsúdený na šesť rokov väzenia.

V roku 1951 ho prepustili s vážnym ochorením pečene. Zaujímavé je, že Coco Chanel zaplatila všetky výdavky spojené s jeho liečbou, finančne podporovala manželku aj rodinu bývalého nacistu a zaplatila Schellenbergov pohreb v roku 1952.

Operácia Modelhut

Coco Chanel mala v minulosti vzťah aj s najbohatším mužom Veľkej Británie, druhým vojvodom z Westminsteru Hughom Richardom Arthurom Grosvenorom. Ich aféra trvala od roku 1923 do roku 1933. Podobne ako Coco sa ani vojvoda netajil antisemitizmom. Počas tohto obdobia sa Coco Chanel zoznámila s osobnosťami ako Winston Churchill či Edward, princ z Walesu.

Počas vojny v rokoch 1940 až 1950 nadviazala vzťah s nemeckým dôstojníkom Abwehru Hansom Güntherom von Dincklage. V roku 1943 obaja cestovali do Berlína na stretnutie so samotným Heinrichom Himmlerom. Nemci sa rozhodli využiť jej kontakty a vyjednať mier s Veľkou Britániou. Operácia s kódom Modelhut však bola od začiatku odsúdená na neúspech. Historik Henry Gidel píše, že Coco Chanel „prejavila neskutočnú megalomániu a naivitu, keď si myslela, že môže ovplyvniť samotného Churchilla“.

Odkaz

Po vojne Coco Chanel vypočúvali pred Épuration Légale, komisiou vyšetrujúcou možnú kolaboráciu. Tá v tom čase nemala nijaký dôkaz a prepustila ju na slobodu. Krátko nato odišla do exilu vo švajčiarskom Lausanne. Hneď sa rozšírila klebeta, že zasiahol sám Winston Churchill, ktorý tak zabránil odhaleniu ďalších nacistických sympatizantov v najvyšších spoločenských kruhoch Británie.

Samotná Coco po vypočúvaní vraj vyhlásila: „To Churchill ma zachránil.“ Táto fáma sa nikdy nepotvrdila. V roku 1954 sa Coco Chanel vrátila do Francúzska a znovu otvorila svoj obchod. Presadila sa vo Veľkej Británii, v USA aj v Ázii.

Zomrela v januári 1971 vo veku 87 rokov ako ikona módneho priemyslu. Hal Vaughan na margo svojej knihy povedal: „Mnoho ľudí dnešného sveta si nepraje vidieť obraz Gabrielly Coco Chanel, kultúrneho idolu Francúzska, zničený. Je to niečo, čo by najradšej odložili bokom, zabudli a ďalej predávali a kupovali jej šatky a šperky.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].