Mnohé ju mrzí: Veľa vecí z minulosti dnes Katka veľmi ľutuje.

Drogová závislosť neobchádza ani deti prominentov. Katarína Raševová skončila v base za to, že sa vyhrážala zabitím vlastnej matke

„Áno, vyskúšala som takmer všetky existujúce drogy, no nikdy nie heroín. Naň vo mne funguje akási stopka. A preto viem, že mám nádej na úspech,“ hovorí mladšia dcéra hercov Petra Raševa a Ľuby Blaškovičovej.

Katarína bojuje so závislosťou roky. Závislá je od alkoholu, ale najmä od drog. Jej život pripomína jednu veľkú šou i jazdu na horskej dráhe. Kombinácia drog, alkoholu a abstinenčných záchvatov vyústila do pobytu za mrežami. V lete totiž zaútočila na chalupe v Prakovciach na mamu a vyhrážala sa jej zabitím. Dramatická story sa prehnala médiami. Katka je totiž mladšia dcéra hercov Petra Raševa a Ľuby Blaškovičovej.

„Keď som volala políciu, nevedela som, koho viac chránim. Či ju, alebo seba. Bála som sa, že to, čo teraz nedokonala a čím sa v afekte vyhrážala, nabudúce naozaj splní. Lebo to už vôbec nebola moja dcéra, ale niekto cudzí, z koho som mala veľký strach,“ opisuje krušné chvíle herečka Ľuba Blaškovičová.

Keď už sa skutok prevalil na verejnosť, rozhodla sa proti závislosti otvorene bojovať. Podporuje aktivity a besedy na školách - spolu so Samuelom Bogárom, ktorý sám prešiel drogovým peklom a založil občianske združenie Nezávislosť. A poukazuje najmä na mizerné riešenie problému, ktorý sa týka mnohých rodín.

Za mrežami

Na dcéru Ľuba nezanevrela. Vedela, že sa musí liečiť. Nádej videla v tom, že súd Katarínu pošle na pár mesiacov za mreže, kde bude odstrihnutá od drog a alkoholu, a nariadi jej ústavnú liečbu. „Na Slovensku je to obrovský legislatívny problém. Ak má vaše dieťa osemnásť, nemáte naň žiadne páky. Katka sama rozhoduje, či nastúpi na liečenie, a môže z neho hocikedy odísť. Lebo je svojprávna,“ vysvetľuje Blaškovičová.

Po štyroch mesiacoch sa Katarína dostala na slobodu. S trestným rozkazom, ktorý jasne hovorí, čo smie a čo nie. Je pod ochranou poručníka, ktorý má dohliadať na jej správanie. V krátkom čase nastúpi na liečenie na Prednej Hore. Musí ho absolvovať celé. A dvadsať mesiacov nesmie k alkoholu a drogám ani privoňať.

Katku štvormesačné väzenie nezlomilo. Len zvážnela. Jej telo je vychudnuté, no samý sval. Spod bielej košele vyčnieva farebné tetovanie. „Každý deň som tam cvičila. Našla som si hrazdu, kde som ráno na prechádzkach mohla precvičiť celé telo. Tak som sa udržiavala v kondícii,“ prezrádza exkluzívne pre PLUS 7 DNÍ Katka Raševová. Útok na mamu ju veľmi mrzí. „Bola som vtedy na mol a neskutočne vytočená. Bola to zlá kombinácia rôznych vecí,“ vysvetľuje ospravedlňujúco.

Väzenie vzala s pokorou, vedela, že iná možnosť nie je. „Strava je tam taká, aby ste prežili. Nič viac. A najmä pohyb, ktorý tam človek má, je minimálny, takže si treba zvážiť, koľko a čo jesť. Tam môže človek čítať a rozmýšľať,“ vysvetľuje Katarína. Teraz je rozhodnutá nariadené liečenie absolvovať kompletne. Má inšpiráciu - lásku. Chuť žiť niekde na samote s človekom, ktorého ľúbi a založí si s ním rodinu.

Priskoré začiatky

Na naše stretnutie mama s dcérou prichádzajú spoločne. Obe sú usmiate, no aj trošku strnulé a v strese. Obe majú obavy z budúcnosti. Ľuba Blaškovičová v strachu o dcéru podvedome kontroluje každý Katkin pohyb. Očkom stále sleduje, či je dcéra v poriadku, či ju niečo nevyvedie z miery. Katka si zas zvyká na slobodu a bojí sa byť sama sebou, aby niečo nepokazila. Objedná si zákusok s obrovskou kopou šľahačky. „Prvá po štyroch mesiacoch,“ šťastne zaborí lyžičkou do nadýchanej sladkosti. Vychutná si ju tak ako cigaretku. Jej mama fajčí tiež. Možno zo stresu alebo už aj zo zvyku. Na oboch sa totiž viac ako sedemnásťročný boj s Kataríninými závislosťami prejavil.

„Kedy som začala? Bože, dávno! Ale tak ako všetci rovesníci. Mala som tuším desať alebo jedenásť, keď som začala fajčiť marišku. Doniesol ju spolužiak - chodila som na osemročné cirkevné gymnázium. Najprv mi to nechutilo. Bolo mi zle a chcelo sa mi vracať. Ale keď všetkým dookola bolo dobre, tak som to skúsila znova a naučila som sa tú techniku,“ spomína Katarína. Vraj pred dvadsiatimi rokmi bola ešte tá výhoda, že marihuana sa fajčila čistá. „Keď som prešla na konzervatórium, pred začiatkom vyučovania sme si už dávali marišku s chemickými prímesami, čo sa fajčilo cez rôzne zariadenia,“ dodáva.

Katka tvrdí, že vtedy nebolo nič výnimočné, že mladí fajčili trávu. A pili. „Tuším som mala dvanásť, keď som
išla na diskotéku. Tam som hulila a bez problémov vypila liter vodky. Bola som taká dobrá herečka, že keď som došla pred polnocou domov, ešte som s našimi pokecala, vyžrala som chladničku a išla som spať. A potom som fungovala v pohode,“ prezrádza ďalej Katka. Vtedy rodičia o jej závislosti vraj netušili. „Až kým ma nebonzla staršia sestra. Povedala, že ak s tým neprestanem a nepočkám aspoň do štrnástich, tak to našim povie. Neprestala som.“

Viera v sľuby

„Katka sa narodila predčasne a od začiatku to nebolo bezproblémové dieťa. Vždy mala veľa energie, mala svoj svet, bola neskutočne akčná a neskôr dobrá ,herečka‘. Vždy bola neuveriteľne presvedčivá. Mala a má umeleckého ducha, tak ako môj nebohý muž Peter. Už ako dieťa robila dabing, hrala v televízii. Vždy mala plno plánov a veľké výzvy, ktoré ju však rýchlo prestali baviť. A tak hľadala ďalšie a ďalšie,“ vysvetľuje Ľuba Blaškovičová. Preto aj v začiatkoch s mužom uverili Katkiným sľubom, že s alkoholom a marihuanou prestala. Nebrali to ako závislosť, len ako výstrelok pubertiačky.

Nehnevá sa: Ľuba Blaškovičová bude pri svojej dcére stáť a pomôže jej. Urobí všetko pre to, aby sa Katka zo svojich závislostí
dostala a bola šťastná.
Nehnevá sa: Ľuba Blaškovičová bude pri svojej dcére stáť a pomôže jej. Urobí všetko pre to, aby sa Katka zo svojich závislostí<br /> dostala a bola šťastná.
Rudolf Felšöci

Katka však neprestala, skôr pritvrdila. „V podstate ešte pred prestupom z košického konzervatória na bratislavské som vyskúšala takmer všetky drogy. Ale nikdy, nikdy som si nič nepichla,“ prezrádza Katka. Pred rodičmi to, pravdaže, tajila. „Raz keď som prišla domov a otec ma hneď ráno, ako som sa prebrala, vzal na drogové testy, vedela som, že už niečo tuší. S ním som si rozumela, vedeli sme sa porozprávať. Vzal ma k známemu psychiatrovi. On sa ho spýtal: Peter, si pripravený? Lebo ona to všetko povie. Oco len kývol hlavou, a tak som povedala. Všetko.“

Potom na to, že berie drogy, prišla mama. „Odišla som do Bratislavy riešiť jej problém so školou. Mala neskutočné množstvo vymeškaných hodín a v škole mi oznámili, že neukončí ročník. Keď som si to s Katkou v emotívnej hádke vysvetľovala, vykričala mi, že berie drogy,“ vraví Ľuba. Dcérin pobyt v Bratislave okamžite ukončila a vzala ju na liečenie do Košíc. „Myslela som, že bolo úspešné. Každý rodič chce uveriť sľubom dieťaťa, že je všetko v poriadku.“

Ďalší reštart

V poriadku to nebolo. Drog sa nevzdala. „Mala som to viac pod kontrolou a vedela som to skrývať. Keď som dokončila konzervatórium v Košiciach, chcela som odísť. Najlepšie do zahraničia. Lenže ocko dostal rakovinu. A ja som ostala v košickom divadle. Sestra sa vrátila z Austrálie. Keď to vyzeralo, že tatkovi sa polepšilo a bude v poriadku, rozhodla som sa, že pôjdem robiť do Holandska ku koňom. Potom som bola vo Švajčiarsku. Tiež som makala okolo koní. Bavilo ma to. No nemala som problém večer na ex prevrátiť štyri-päť pív,“ otvorene priznáva Katka ďalej. Ani k drogám tam nemala ďaleko.

Keď zomrel jej otec Peter Rašev, na chvíľku sa vrátila do Košíc. „Vždy bola samostatná, nechcela žiť so mnou ani so sestrou. Nechala si vyplatiť dedičstvo a išla do Španielska. Tam chodila na rôzne kurzy. Zaujala ju šálová akrobacia a bola v nej skutočne mimoriadne dobrá. Mala plány. Kúpila si auto. Prenajala si miesto na promenáde, postavila konštrukciu a vystupovala v Marbelle. No nalepil sa na ňu narkoman. Katka sa doňho zamilovala. Feťák, ktorý sa rozhodol, že bude úplne skvelé, keď na tom budú fičať spolu, a keď Kaťa bude dobrá, tak akrobaciou zarobí a kúpia si za to drogy. Ani nie po roku sa začali diať hrozné veci. Nemala už nič z dedičstva a ak bola so mnou v kontakte, tak iba vtedy, keď odo mňa potrebovala peniaze,“ spomína Ľuba.

Zapáli si ďalšiu cigaretu a kútikom oka pozerá, ako na tieto informácie reaguje Katka. Tá mlčky sedí a občas pokrúti hlavou, že to tak nebolo. „Viete, dlho som o nej nič nevedela. Čo robiť? Dať ju hľadať Interpolom? Aj keby ju našli, mohli mi iba povedať, že žije.“ Ľuba Blaškovičová spomína na desiatky a desiatky prípadov, keď jej nakoniec dcéra zavolala a pýtala od nej peniaze - s rôznymi výhovorkami. „Viete, vždy bola presvedčivá a rodič má v sebe pud zachrániť vlastné dieťa. Nakoniec som prišla na to, že peniaze, ktoré okamžite potrebuje na operáciu kolena či záchranu psov, išli do vreciek drogových dílerov na kokaín, pretože sa Katke a jej frajerovi vyhrážali zabitím,“ povzdychne si Ľuba. Katarína pritakáva. „Fantázia závislého človeka je neskutočná,“ vraví.

Nič nepomohlo

Katarína sa nakoniec na Slovensko vrátila. Nielen zo strachu pred dílermi a večnými dlhmi. „Bola na tom veľmi zle. Fyzicky aj psychicky. Nasledoval rad pokusov o liečbu. Neúspešných. Vždy z liečby odišla a nerešpektovala žiadne nariadenia. Ona nikdy nerešpektovala autority,“ vraví Ľuba Blaškovičová.

Etapu sľubov a večných pádov svojej dcéry už ani neráta. „Keď mi volali policajti, že dcéra chodí bosá po trati, zbiera špaky a tvári sa ako Ježiš, ktorý sa takto snaží spasiť celý svet… A tých sľubov, že už je čistá! Došlo to tak ďaleko, že som Katku vydedila a zrušila jej u mňa trvalý pobyt. Ak chce takto žiť, nech žije, už som nemala síl ďalej ju zachraňovať a veriť novým a novým klamstvám,“ prezrádza Ľuba. Nevedela, čo bude ďalej, no už sa nechcela nechať vydierať vlastným
dieťaťom.

Katka síce priznáva, že začala niekoľko liečení, ale žiadne jej nepomohlo. „Všetci o tom rozprávajú, všetci vás upozorňujú, čo bude nasledovať, aká bude recidíva. Tak som to vždy zabalila. Úspech zbaviť sa závislosti je v človeku. V jeho hlave. Áno, vyskúšala som takmer všetky existujúce drogy, no nikdy nie heroín. Naň vo mne funguje akási stopka. A preto viem, že mám nádej na úspech. Mám cieľ, snívam o ňom už od osemročného decka - žiť mimo civilizácie so zvieratami. Mať milovaného muža a založiť si rodinu. Mama vie, že som cieľavedomá, takže tentoraz to zvládnem.“

Bývalá kariéra: Katka Raševová robila šálovú akrobaciu.
Bývalá kariéra: Katka Raševová robila šálovú akrobaciu.
Archív K.R.

Áno, som závislá

Väzba mi zrejme zachránila život, - hovorí KATARÍNA RAŠEVOVÁ (31).

Je ťažké priznať, že si závislá?

Áno, je to ťažké. V prvom rade si to človek musí priznať sám pred sebou a keď zvládne toto, tak v mojom prípade priznať to okoliu už nebol problém. Každý je od niečoho závislý - či fajčí marišku, cigarety, pije alkohol, je veľa cukru, múky, sleduje veľa telku, nakupuje, pozerá do mobilu. A, áno, ja som závislá.

Od čoho všetkého?

Podľa papierov od alkoholu a drog, ale niekoľko rokov som bola aj bulimička. Každý mi hovoril, ako dobre vyzerám, keď robím akrobaciu na šále. Ako mám vyrysované svaly. Vtedy som sa smiala z ich vyzdvihovania zdravého životného štýlu. Denne som cvičila a bola som rok na kokaíne. Nejedla som. No len čo som prestala brať drogy a začala som normálne jesť, pribrala som desať kíl. Už to tak dobre na tých závesných šáloch nevyzeralo, keď som telo nemala samý sval. K drogám sa mi vtedy vrátiť nechcelo, no na zdĺhavú diétu som bola lenivá, tak som „siahla“ po bulímii. Nezabralo to, a tak som skúsila piť veľa piva, aby som mala plné brucho a nejedla. To pomohlo. (Smiech.) Teraz mám pocit, že si skôr treba vybrať, od čoho bude človek závislý. Som závislá tiež od športu a to je, myslím, pozitívna závislosť.

Čo ti drogy dávali? Prečo si po nich siahla?

Brali ich všetci. Bol to kód v hlave na riešenie každodenného stresu a vypätých životných situácií. No keď som si ich vzala, nie vždy mi po nich bolo dobre. Keď som sa zhulila, mala som paranoju a halucinácie, keď som si dala pervitín, bolo to to isté, a keď som sa opila, bolela ma hlava. Závislák musí mať presný režim, ktorý si vždy plánuje deň dopredu a uspokojuje ho, ak to všetko ide, ako má, takže ak ten plán niečo naruší, jednoducho to vzdá. Teda ja sa na to vykašlem a poviem si - začnem opäť zajtra. A toto je ten priestor, kedy siahnuť po droge.

Dá sa vyhrať nad závislosťou?

Dá, no treba mať pevnú vôľu a plány do budúcnosti, na ktorú sa človek môže tešiť. Ak má aj podporu rodiny a okolia, je to veľké plus, a ja to mám. Pri každej recidíve treba sprísniť liečenie a nikdy nezabudnúť na doliečovanie - aj do konca života.

Čo pomôže zvíťaziť nad drogami?

Treba človeka vytrhnúť z prostredia. Ja som mala už také silné halucinácie a psychózy, že som sama túžila prestať s tým, len som nevedela ako. Až prišla väzba a asi práve to mi zachránilo život. No základ je liečenie a reálna vízia do budúcna.

Naozaj si chcela zabiť mamu?

Pamätám si len toľko, že som jej chcela vysvetliť, aby sa už nemiešala do môjho života, a v afekte a stave absťáku to vyústilo do agresie. Keď som si po čase uvedomila, čo sa tam dialo, bola som šokovaná, stále ma to veľmi
mrzí.

Vie rodič zabrániť, aby dieťa bralo drogy?

Áno aj nie. Stále hovorím, že v momente, keď prichytíte dieťa, že príde domov opité alebo zhulené a povie - Ale, mami, veď to bolo len raz, chcela som to skúsiť -, tak už na tom fičí dlhšie a treba to okamžite riešiť. Najdôležitejšia je komunikácia, prevencia a informovanosť. Som rada, že mamka rozbehla sériu prednášok a že tento náš prípad možno pomôže iným, aby sa u nich takáto situácia nestala.

Zákony sú zlé

S osudom dcéry narkomanky sa nikdy nezmierite, - vraví herečka ĽUBA BLAŠKOVIČOVÁ (62), ktorej dieťa prešlo drogovým peklom.

Dá sa dieťaťu zabrániť, aby bralo drogy?

Aby po nich nikdy nesiahlo - možno dobrou prevenciou -, ale aby si ich vzalo - podľa mňa nie. Deti vás oklamú tak, že nemáte šancu odhaliť to. No aj dieťa musí byť ostražité, aby mu na párty nenasypali niečo do džúsu a nenamotali ho díleri. Viete, človek si stále kladie otázku, kde spravil chybu, ako mohol tomu zabrániť. Sú to neskutočne desivé výčitky.

Vie rodič odhaliť závislosť dieťaťa?

Katka bola už v prenatálnom stave hyperaktívna. Keď sa narodila, o diagnóze ADHD sa ani len nechyrovalo. Rozlíšiť, kedy bolo jej správanie v puberte spôsobené povahou, kedy drogami, bolo nereálne. Ja som to zistila, až keď mi to povedala. Navyše, každý rodič verí, že jeho dieťaťu sa to nemôže stať, že je rozumné. Dnes by som nariadila povinné školenia všetkým rodičom desaťročných detí.

Ktoré obdobie závislosti je najťažšie?

Každé. Keď som sa to dozvedela prvýkrát, mala som po boku Petra a boli sme na to dvaja. Vtedy som si myslela, že to moja dcéra zvládla už v počiatkoch a všetko je v poriadku. Keď to prepuklo znova, po Petrovej smrti, uvedomila som si, že sľuby spred pár rokov, ako to všetko zvládla, sú len slová.

Prečo ste Katku vydedili?

Lebo som pochopila, že chce žiť na drogách a ja jej v tom neviem zabrániť. Aj som jej zrušila trvalý pobyt. Ak by sa mi niečo stalo, aby díleri a exekúcie nevzali všetko, na čom mi záležalo. Okrem toho som sa bála, aby nevydierala
sestru tak ako mňa. Ale to, že som ju vydedila, neznamená, že ju neľúbim a nepomôžem jej.

Dá sa zmieriť s osudom dcéry narkomanky?

Nie. Ak by Katka opäť naplno prepadla závislosti, netuším, kde by skončila. Nie je jednoduché prijať predstavu, že ak niekde v talianskom bordeli nájdu mŕtvu prostitútku bez identity, Interpol zavolá vám, či to nie je vaša dcéra. Na to sa nedá nikdy zvyknúť. Ani jeden rodič nechce prežiť svoje dieťa!

Má vlastne rodič páky, aby dostal svoje dospelé dieťa na liečenie?

Nulové. Ja ako zúfalý rodič hovorím, že máme zle nastavené zákony. Čo je pre mňa nepochopiteľné, je to, ako je možné, že tu máme toľko dílerov a odkiaľ berú drogy, keď ich výroba a predaj sú zakázané. Ako je možné, že môžeš mať drogu pre svoju potrebu, byť sfetovaný a nikto to nerieši? Keď bola prohibícia v Amerike a niekto bol spitý na mol, tak ho zavreli. Lebo sa to nesmie. A u nás drogy môžu mať? Koľkokrát som sa radila s policajtmi, čo robiť, prosila ich, aby mi pomohli.

Veríte ešte svojej dcére?

Ktorý rodič by vlastnému dieťaťu nedal zas a znova šancu? Tentoraz je nad Katkou hrozba opätovného návratu do väzby, ak nebude abstinovať a liečiť sa. A ja urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som jej pomohla.

Ďalšie zaujímavé články: