Búrlivák: V puberte mal tvár posiatu hnisavými vredmi, po ktorých mu zostali na tvári aj na tele výrazné stopy. Aj preto vyzeral oveľa starší.

Drsný samotár: Spisovateľ Charles Bukowski zažil niekoľkoročný flám

Napriek geniálnym dielam mnohí vidia v Charlesovi Bukowskom len ožrana, ktorý písal o chľaste, ľahkých ženách a dostihoch. S popularitou i vekom sa jeho životný štýl okresával.

Svojrázne autobiografické prózy, vulgárny štýl nasiaknutý alkoholom a sexom, tvár zjazvená po akné - to sú poznávacie znamenia amerického spisovateľa Charlesa Bukowského. Zo zakomplexovaného mladíka sa stala literárna ikona a napokon aj filmový hrdina.

Chlapík žijúci na okraji spoločnosti páchol po pive, whisky a cigaretách. Pohŕdal ľuďmi, morálkou i náboženstvom a svoje priamočiare básne a prózy písal pri počúvaní Beethovena, Bacha a Brahmsa. „Som človek, ktorý čerpá silu zo samoty, bez nej som ako iný bez jedla alebo bez vody,“ napísal v knihe Faktótum.

Despotov syn

„Môj vlastný život bol taký smutný, taký deprimujúci ako deň, keď som sa narodil. Jediný rozdiel bol v tom, že teraz som sa mohol občas napiť, hoci nie dosť často,“ hovorí v knihe Šunkový nárez hlavný hrdina Henry Chinaski, Bukowského alter ego. Ako teda vyzerali prvé roky života jedného z najškandalóznejších amerických autorov?

Henry Charles Bukowski sa narodil 16. augusta 1920 v nemeckom mestečku Andernach nemeckej krajčírke Katharine Fettovej a americkému vojakovi Heinrichovi Bukowskému. Keď mal štyri roky, jeho rodina sa presťahovala do Los Angeles, kde strávil takmer celý život. Na detstvo nemá práve radostné spomienky.

„Začal som voči svojmu otcovi pociťovať nenávisť. Stále sa pre niečo hneval. Kamkoľvek sme šli, vždy sa začal s ľuďmi hádať,“ spomína v jednej zo svojich kníh. Keď v roku 1958 Bukowského otec zomrel, syn si namiesto žiaľu spokojne vydýchol.

Ani medzi spolužiakmi to nemal chlapec s nemeckým prízvukom a chabou angličtinou ľahké. „Samému mi bolo lepšie. Sedával som na lavici a pozoroval ostatných, ako sa hrajú, a pripadali mi smiešni,“ priznáva. V roku 1936 nastúpil na vyššiu strednú školu.

Chudobný chalan si rešpekt medzi boháčmi získaval v bitkách. Pästné súboje ho napokon sprevádzali po celý život. Aj literatúra. Hltal diela autorov ako Hemingway, Lawrence, Pound, Dostojevskij, Turgenev, Kafka či Camus.

Chvíľu sa zdalo, že by to neskôr mohol dotiahnuť na novinára. S týmto zámerom dva roky študoval na vysokej škole Los Angeles City College literatúru a divadlo.

Život na hrane

Rodičovský dom opustil a potĺkal sa po podnájmoch. Spoločnosť mu okrem kníh a písacieho stroja robil alkohol. Sprevádzal ho celý život. „Cítil som sa dobre, keď som sedel sám v malej miestnosti, fajčil a pil. Vždy som bol sám sebe dobrým spoločníkom.“ Aj vďaka samote si zvykol na istý druh slobody. Nerád sa prispôsoboval a začal si vychutnávať rolu vydedenca.

V roku 1944 ho dokonca vo Filadelfii zadržala FBI, pretože sa vyhýbal vojenskej službe. Po sedemnásťdňovom väzení úrady uznali, že takejto služby vlasti nie je schopný. Striedal jedno zamestnanie za druhým - asi najdlhšie pracoval na pošte, až desať rokov. Často bral podradnú prácu, hlavne aby mal peniaze na alkohol. A na ženy. Tým nikdy neodolal, hoci mal s nimi vždy problematické vzťahy.

Nekontrolované pitie, bitky, bary a dostihy - tridsiatnik Bukowski skrátka zažíval dlhý, niekoľkoročný flám. V roku 1955 ho hospitalizovali s krvácajúcim vredom, ktorý spôsobil alkohol.

Ani tak sa svojho zradného kamaráta nevzdal. „Zriedka sa pohybujete na hrane, ale keď to tak je, život je celkom zaujímavý,“ vysvetľoval človek, ktorý pohŕdal usporiadaným životom a falošnou morálkou.

Od poézie k filmu

Prvý príbeh mu vyšiel, keď mal dvadsaťštyri rokov, aktívne však začal písať až o desať rokov neskôr. Svoju poéziu prednášal na univerzitách a v kluboch v Amerike. Spočiatku nervózny a ostýchavý, neskôr vďaka alkoholu sebavedomejší. Písal naozaj veľa. Básne, poviedky, fejtóny, romány.

Vydal viac ako štyridsaťpäť kníh básní a próz, v ktorých opisoval svoje zážitky s alkoholom a so ženami. Príbehy obyčajných ľudí nemajú žiadny akčný dej a hlbokú zápletku. Charles Bukowski ich však podáva chlapsky otvorene, často vulgárne, ale neraz aj s dojímavou citlivosťou.

Čitateľov necháva nahliadnuť do detstva Henryho Chinaského, prezývaného aj Hank, neúspešného spisovateľa závislého od alkoholu. Najlepšie sa cíti medzi stratenými existenciami, ako sú vandráci, opilci, zlodeji či ľahké ženy. „Zaujímajú ma viac zvrhlíci než svätí,“ tvrdil.

Bukowski sa s čitateľmi delí o početné sexuálne zážitky, story z alkoholových záťahov, o pocity osamelosti i depresie. Jednou z jeho najznámejších kníh poézie sa stala zbierka Básne napísané pred skokom z ôsmeho poschodia, ktorú vydal v roku 1968. V roku 1970 mu vyšiel román Poštový úrad, nasledovali Faktótum, Ženy, Šunkový nárez, Hollywood a Škvár.

Preslávil sa množstvom poviedok, ktoré vyšli v desiatkach zbierok ako napríklad Ťažké časy, Všetky rite sveta aj tá moja, Erekcia, ejakulácia, exhibícia, Príbehy obyčajného šialenstva a ďalšie. Dokonca písal pornografické poviedky pre erotické časopisy. Najväčšej slávy sa dočkal v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Niektoré z jeho románov boli sfilmované, napríklad v roku 2005 Faktótum.

Veľa sexu, lásky menej

Prvá láska, o desať rokov staršia alkoholička Jane Cooney Bakerová, ho prvý raz zobrala na dostihy a prebudila v ňom ďalšiu neodolateľnú vášeň - dostihové stávky. Ich búrlivý vzťah napĺňali alkoholové záťahy, hádky, Bukowského žiarlivosť a neustále rozchody. Stala sa inšpiráciou najmä pre knihy Poštový úrad a Faktótum. V januári 1962 zomrela a spisovateľ naozaj smútil.

To už mal za sebou jedno povrchné manželstvo. Oženil sa v roku 1957 s dvadsaťtriročnou poetkou Barbarou Frye. Bola zúfalá a mala telesnú chybu - Bukowski si ju zobral z ľútosti. Po necelých dvoch rokoch sa rozviedli. V roku 1963 sa zoznámil s poetkou Frances Smithovou a o rok sa im narodila dcéra Marina Louise Bukowski.

O svoje jediné dieťa sa spisovateľ snažil čo najpríkladnejšie starať. S jeho matkou sa však o rok rozišiel. Marina aj po rokoch potvrdila, že mohla so svojím otcom vždy rátať a zahŕňal ju láskou. Ďalšou Bukowského osudovou ženou bola mladšia sochárka Linda, s ktorou sa zoznámil v roku 1970. Zasvätila ho do tajomstiev milovania a donútila ho zmeniť životosprávu.

V opitosti však vystupovali na povrch jeho vnútorní démoni - podozrievavosť, obavy, agresivita a večná nespokojnosť. Linda venovala Charlesovi bustu, on ju spomenul v niekoľkých poviedkach a v románe Ženy vystupuje pod menom Lydia Vanceová. V tomto románe najviac priestoru venuje ženám a najrozmanitejším sexuálnym zážitkom.

Mal ich stovky. Možno viac. Stretával ich v baroch, mnohé z jeho mileniek boli obdivovateľky, ktoré mu písali listy či telefonovali. Imponovala im jeho rastúca sláva a zvláštna drsnosť. Do manželského zväzku vstúpil ešte raz - v roku 1985 si po takmer deväťročnej známosti šesťdesiatpäťročný Bukowski zobral o dvadsaťtri rokov mladšiu majiteľku reštaurácie so zdravou výživou Lindu Lee Beighlovú.

Zoznámil sa s ňou na čítaní poézie a ich vzťah bol plný turbulencií. Ako Sara sa objavuje v románoch Ženy a Hollywood. Linda vedela, do čoho ide. Zmierila sa aj s tým, že zostanú bezdetní.

Na druhom brehu

S popularitou i vekom sa Bukowského životný štýl okresával. Stále zostal nevyrovnaný samotár, ale s ľuďmi vychádzal o čosi lepšie. V roku 1978 sa s Lindou presťahovali do staršieho dvojposchodového domu v San Pedre, prístavnej štvrti Los Angeles. Kúpil si BMW. S Lindou odcestovali do Európy. Dokonca navštívili Bukowského rodné mesto Andernach.

Potešilo ho zistenie, že v jeho rodnom dome bol ešte nedávno nevestinec. V Paríži vyvolal škandál v živom vysielaní, kde opitý chcel vidieť nohy hosťujúcej spisovateľky. Pohádal sa s moderátorom a nakoniec ho ochranka vyviedla na ulicu. Médiá z neho za noc spravili hviezdu a knihy búrliváka Hanka šli na dračku. V Amerike v roku 1987 bol podľa Bukowského scenára nakrútený film Barfly, Štamgast, v hlavnej úlohe s Mickeym Rourkom.

V jednej zo scén sa mihol aj samotný Bukowski. S Rourkom, podobne ako s ďalším hercom Seanom Pennom, nadviazal Bukowski kamarátstvo. Naopak, Arnoldovi Schwarzeneggerovi v lete 1983 na jednom z hollywoodskych večierkov vynadal do truľov. Z roka na rok bol pokojnejší. Pre chorobu schudol a zistil, že môže žiť aj bez alkoholu. Tešil sa z písania na počítači, ktorý mu kúpila manželka.

Na jar 1993 mu diagnostikovali leukémiu. Podstúpil chemoterapiu, ale napokon ochoreniu podľahol. Zomrel ako finančne zabezpečený človek pred dvadsiatimi rokmi, 9. marca 1994, v San Pedre. O päť dní sa na cintoríne Green Hills Memorial Park konal pohreb. Na náhrobku je napísaný odkaz - Nesnaž sa!

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].