Druhá smrť Malého princa: Platini futbal miloval a zomrel naň

Osemročný zákaz činnosti zrejme končí Platiniho éru pri futbale. A to chcel byť svetovým šéfom.

Zomrel som ako tridsaťdvaročný, 17. mája 1987 - tak sa začína životopisná kniha brilantného francúzskeho stredopoliara a dirigenta hry Michela Platiniho. Oným dňom „smrti“ je dátum posledného zápasu v jeho bohatej futbalovej kariére - v talianskej lige v drese turínskeho Juventusu proti Brescii.

Vie, prečo to napísal. Platini celý život označoval futbal za najväčšiu vášeň a svoju jedinú drogu. Teraz francúzsky šesťdesiatnik, vnuk talianskych emigrantov z Piemontu, „zomrel“ znovu. Tri dni pred Štedrým dňom mu etická komisia Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) v Zürichu rovnako ako vlastnému šéfovi Seppovi Blatterovi uložila osemročný zákaz činnosti.

„Načo je po všetkých tých kauzách vôbec vo FIFA etická komisia?“ pýtalo sa pár diskutérov na sociálnych sieťach. No jej verdikt platí. „Stačí to. Máme istotu, že už sa nikdy nevrátia,“ lakonicky konštatoval po vynesení rozsudku bývalý šéf Európskej futbalovej únie Švéd Lennart Johannson. Práve jeho v roku 2007 striedal Platini vo funkcii.

Koniec nádejí

Pre Platiniho znamená rozhodnutie komisie nielen odchod z postu prezidenta UEFA, ale aj koniec nádejí na budúci mesiac bojovať o možnosť stať sa novým šéfom FIFA. Už na parížskom žrebe majstrovstiev Európy, ktoré sa budú tento rok konať práve vo Francúzsku, nútene chýbal.

Bežal mu trojmesačný dištanc, aby nezávislá komisia mohla posúdiť dôkazy, ktoré proti nemu nazbierala. Chcel byť pri tom, žiadal o výnimku či skrátenie trestu, no márne.

Dvoch najvplyvnejších mužov svetového futbalu stiahli na dno dva milióny švajčiarskych frankov. Platba spred piatich rokov, ktorú Blatter poslal na účet Platinimu. Vraj za Francúzovu poradenskú službu pre FIFA v rokoch 1999 - 2002, no nikde o nej neexistuje písomná zmienka.

Mimochodom, ani jeden z nich nedokázal vysvetliť, prečo bola vyplatená až v roku 2011. „Platini bol drahý. Dohodli sme sa, že mu to vyplatíme neskôr. Máte pravdu, ak dohoda existuje, mali by sme mať o nej doklad v účtovníctve. No jednoducho sa stala administratívna chyba, s etikou to nemá nič spoločné,“ snažil sa brániť Blatter.

Platini bol ešte stručnejší. „Podľa švajčiarskeho práva platí ústna dohoda rovnako ako písomná,“ povedal denníku Le Monde. Nič nepomohlo. Osemročnému šéfovaniu európskemu futbalu je koniec.

Kým Švajčiar Blatter sa voči čerstvému rozsudku bránil a vykrikoval, že ide o zradu, rezignovaný Francúz sa pred komisiu ani neunúval. „Neprekvapuje ma to. O mojom osude bolo rozhodnuté už skôr,“ poznamenal lakonicky.

Čítajte viac:

Pliaga, ktorá môže pochovať futbal: Pomáha jej aj internet

Krpáň zo slepej ulice

Malý princ svoj funkcionársky sen definitívne dosníval. Tak mu v detstve občas hovoril otec Aldo, učiteľ matematiky na strednej škole v sedemtisícovom mestečku Joeuf na severovýchode Francúzska. Z jednoduchého dôvodu. Rodina bývala na Ulici Saint-Exupéryho, pomenovanej po autorovi slávneho románu.

Bola slepá, čo malému Michelovi umožňovalo nerušene triafať loptou do konára stromu na ulici či do garáže pri dome a predstavovať si, ako sa stáva majstrom sveta. „Zostúp z obláčika, Malý princ. Keď si na ihrisku, musíš prestať snívať,“ vravieval mu otec.

Malý Michel odmala túžil hrať za Metz, ktorému vášnivo fandil, no neprešiel spirometrickým testom. Mal z pľúc vytlačiť 3,8 litra vzduchu, no nenafúkal ani polovicu, a tak lapal po dychu, až omdlel.

Lekár klubu počas testov nad takým futbalistom len mávol rukou. „Máš iné prednosti,“ nedal sa otec a vybavil synovi angažmán v Nancy-Lorraine, sedemdesiat kilometrov od rodného domu. Sám sa v ňom stal mládežníckym trénerom. Aby bol synovi nablízku. Michel však stále mal čo robiť, aby pri svojom nízkom vzraste dokázal presvedčiť okolie, že v profesionálnom futbale sa nestratí.

„To poníženie, že ma mali za krpáňa, a lekárov ortieľ, podľa ktorého som nebol schopný tvrdých futbalových galejí, ma prenasledovali ako nezacelená rana až do konca kariéry,“ priznáva Platini v knihe Hral som, ako som žil.

Čítajte viac:

Platiniho futbalový experiment: ME 2020 bude hostiť 13 krajín

Priame kopy ako zbraň

Dotiahol to na výšku 177 cm. Vyčítali mu málo sily a odolnosti, no dirigentskými schopnosťami, výnimočnou streleckou efektivitou a geniálnymi priamymi kopmi, ktorými rozhodoval zápasy, zvrátil nepriazeň osudu. Už za Nancy dal za sedem rokov 98 gólov a pretlačil sa z klubu až do národného tímu. Musel však opustiť Francúzsko, aby v jeho rodisku uznali, že majú najväčší futbalový klenot sveta.

Za najlepšieho futbalistu Európy ho vyhlásili celkovo tri razy, to okrem neho dokázali len legendárni Holanďania Marco van Basten a Johan Cruyff. No prvý raz dostal najviac hlasov až v roku 1983. V tom čase už rok hrával za Juventus Turín a robil reklamu Giannimu Agnellimu, majiteľovi Fiatu, ktorý klub vlastnil.

Do Turína prestúpil z upadajúceho Saint-Étienne za 1,2 milióna libier. „Zaplatil som cenu chleba za hráča, ktorý má hodnotu kaviáru,“ mädlil si ruky Agnelli.

V roku 1984 a 1985 vyhlásili Platiniho aj za najlepšieho futbalistu sveta. I vďaka tomu, že s Juventusom získal Pohár víťazov pohárov a ako kapitán Francúzska doviedol svoj tím k titulu majstrov Európy. Na európskom šampionáte pred domácim publikom dal deväť gólov, čo je dodnes neprekonaný rekord.

Spolu s Alainom Giressom, Luisom Fernándezom a Jeanom Tiganom vytvorili valec, ktorý drvil súperov. Väčšiu trému ako vo finále európskeho šampionátu proti Španielom, ktorých Francúzi zdolali 2 : 0, vraj Platini pociťoval v apríli 1985, keď z rúk vtedajšieho prezidenta Francoisa Mitteranda prijímal štátne vyznamenie Rytier Čestnej légie.

Bruselská nočná mora

O mesiac neskôr sa dočkal najprestížnejšej klubovej trofeje. S rozbehnutým Juventusom vyhral Európsky pohár majstrov. Turínčania porazili na Štadióne kráľa Baudouina v Bruseli Liverpool 1 : 0, no aj pre Platiniho to zostane navždy jeden z najčernejších dní v živote.

Pri tlačenici a výtržnostiach britských rowdies prišlo na tribúnach vtedy o život 39 ľudí, najmä z radov talianskych divákov. No aj tak sa hralo.

„Prvý nám to oznámil Francesco Morini, jeden z našich ľudí na ihrisku. Potom vošiel do šatne lekár, bol rozrušený. Hovoril, že sú tam ranení a budú aj mŕtvi. Nechcel som tomu veriť. Ani Rossi, ani Scirea, nikto. Lenže na chodbách bolo rušno. Pobehovali tam lekári, požiarnici, muži s nosidlami.

Potom sme začuli, že sa zrútil múr. Názory boli rôzne. Niektorí nechceli hrať. No jeden z vysokých funkcionárov UEFA Rothenbuller sa obrátil k nám a hovoril: Ak nebudete hrať, nebude iba tridsať mŕtvych na štadióne. Možno mimo štadióna ich bude sto,“ spomínal na nešťastie Platini.

Rozhlas po celý zápas vyzýval vojakov, aby sa dostavili do kasární a presunuli pred štadión. Nekonali sa žiadne oslavy. Ani čestné kolo. „Iba sme sa rozbehli k tribúne mŕtvych, aby sme pred ňou pokľakli.“ Pohár šampiónov si Platini a spol. prevzali pri vchode do šatní. „Keď som neskôr odchádzal na tlačovku, stretol som sa s anglickými hráčmi. Neniesli vinu za účasť na masakre, no aj tak mali sklonené hlavy.“

Nová éra

Platini vydržal hrať od tohto momentu už len dva roky. Pomohol Francúzom získať bronz na svetovom šampionáte v Mexiku 1986 a rok nato kariéru ukončil. Obľúbených cigaretiek, ktoré spolu s poľskou hviezdou tímu Zbigniewom Boniekom potajme fajčili za chrbtom prísneho trénera Juventusu Giovanniho Trapattoniho, si teraz mohol dopriať do sýtosti.

Rovnako ako dobrého vínka či vyberaného jedla. Michel bol vždy bonviván. Po konci kariéry vyskúšal všetko. Ako reprezentačný tréner Francúzov neuspel.

Hoci vyhral kvalifikačnú skupinu v boji o EURO 1992 bez straty bodu pred Československom, na záverečnom turnaji vo Švédsku nevyhrali Francúzi ani jediný zápas a Platini sa porúčal. Tak to skúsil ako funkcionár.

Velil organizačnému výboru MS 1998, po nich začal pracovať pre UEFA. Až kým sa z neho vo februári 2007 nestal prezident organizácie. Vo voľbách v nemeckom Düsseldorfe porazil Švéda Johanssona o štyri hlasy 27 : 23.

„Toto je začiatok nového dobrodružstva. Moje nové veľké víťazstvo, hoci čestné kolo už tentoraz bežať nebudem,“ jasal pred ôsmimi rokmi. Porazený Johansson už vtedy brojil proti otvorenej podpore Platiniho zo strany šéfa FIFA Seppa Blattera.

Hneď po voľbách sa nový prezident presťahoval z Paríža do Ženevy. Aby sa mohol naplno venovať práci. Manželke Christele, s ktorou má dve deti, sa to príliš nepáčilo. V Paríži si už zvykla, aj do luxusnej chaty v Cassis, neďaleko prístavu v Marseille, je to zo Ženevy ďalej.

No Platini bol rozhodnutý, tak svojho životného druha nasledovala. Zo začiatku pôsobil ako revolucionár. A niektoré nápady dokázal presadiť. Napríklad zvýšiť počet účastníkov majstrovstiev Európy zo 16 na 24.

Zaviesť platový strop pri prestupoch, tak ako to funguje v anglickom ragby, sa mu však nepodarilo. Boli chvíle, keď Platini proti Blatterovi sám otvorene vystupoval. Po predchádzajúcom korupčnom škandále ho v máji minulého roku ešte verejne žiadal, aby z funkcie odstúpil. Aj tak ho však nenásytný Švajčiar stiahol na dno.

Michelove prehry

Je to paradox. Platini bol za posledných 30 rokov pri všetkom podstatnom, čo francúzsky futbal dosiahol, no dve najväčšie výzvy do konca nedotiahol. Majstrom sveta sa ako hráč nestal, hoci v Mexiku 1986 bol blízko. Ani šéfom FIFA ako funkcionár po čerstvom korupčnom škandále a treste asi nikdy nebude.

Peňazí mal dosť, naozaj potreboval dva milióny navyše? Čosi o ňom napovedá aj príhoda z Pohára konfederácií v Brazílii.

Keď vyšlo najavo, že všetci členovia výkonného výboru FIFA dostali od organizátorov hodinky v hodnote 25-tisíc dolárov, konštatovala etická komisia, že ide o porušenie pravidiel. Vyzvala obdarovaných, aby ich vrátili. Platiniho odpoveď? „Som slušne vychovaný človek. Dary nevraciam.“


VIDEO Plus 7 Dní