Adrenalín vo vlnách Petra Csonku poháňa vpred. Vodu miluje aj jeho manželka Nina.

Extrémny kajakár Peter Csonka: Pred tragédiou vás varuje vlastné telo

Peter Csonka sa v divokých vlnách vyžíva, hoci občas zabíjajú. Viac než polovicu roka je s manželkou Ninou na cestách.

Ročne príde po celom svete o ôsmich až deviatich kamarátov. Pri spomienke na niektorých na pár okamihov stíchne, no o tom, či by mal prestať robiť milovaný šport, ani na sekundu nezapochybuje. Bratislavský kajakár Peter Csonka naďalej splavuje rozbúrené rieky.

Po Afrike a Kostarike si tohto roku ako člen medzinárodnej expedície podmaňoval najdivokejšie a najnebezpečnejšie vlny v Kanade. Na západe i východe.

„Sme freestylisti. Nesnažíme sa vlny len splaviť, ale zároveň predviesť na nich nejaké triky. Kým každý normálny kajakár sa snaží vlne vyhnúť, my v nich zastavujeme,“ vraví tridsaťročný Csonka, jedenásťnásobný slovenský šampión, majster Európy a dvojnásobný celkový víťaz Svetového pohára v jazde na divokej vode.

Šialení muzungu

Preteky, či už na rýchlosť, alebo tie freestylové, sú však pre neho len akýmsi doplnkom životného štýlu, ktorý si zvolil - užívať si vlny na celom svete. Viac než polovicu roka je s manželkou Ninou, ktorá chodí spolu s ním, na cestách.

„Namiesto bytu sme si kúpili obytné auto, na ktorom jazdíme po Európe. Každý rok však mám v pláne aj jednu veľkú expedíciu. Vlani to bola Kostarika, tentoraz Kanada,“ vysvetľuje Peter.

Ani vlaňajšie narodenie syna Petra na ich plánoch nič nemení. „Budeme cestovať naďalej. Len sa pri ňom budeme striedať.“

Csonka na afrických expedíciách na Zambezi dostal tri razy maláriu, na Níle otravu krvi. Vykĺbil si rameno, odtrhol biceps, roztrhol prsný i brušný sval. V Zambii sa takmer utopil, no stále jazdí.

„Ani Afričania v okolí Zambezi spočiatku nechápali, o čo sa snažíme. Zvláštne sa na nás pozerali. Oni každý deň riešia, ako prežiť. Keď zistili, aké obrovské kaskády chceme zjazdiť, z ich pohľadu sme riešili, ako sa zabiť.

Svorne tvrdili, že muzungu, čo v ich jazyku znamená bieli, sú trochu šialení. Ani našim rodičom sa to spočiatku nepáčilo, no už pochopili, že sa nesnažíme ublížiť si. Len milujeme extrémny a nebezpečný šport.“

Vlna na pár hodín

Jarné povodne, ktoré dvíhajú hladiny riek, znamenajú pre Csonku malé Vianoce. „Aj preto sme sa tentoraz vybrali do Kanady. Vyskúšať si vlny, keď sa na severe roztápa sneh. Niektoré vytypované úseky mali obrovský prietok. Na porovnanie, kým Čunovo má prietok desať kubíkov, v Kanade to bolo dvetisíc až tritisíc kubíkov,“ vysvetľuje náš reprezentant.

Začali na západe Kanady, v Britskej Kolumbii, na Skookumchucku, morskej stojatej vlne, ktorá sa začína formovať medzi ostrovmi. „Niekoľko dní v mesiaci je príliv dostatočne vysoký, voda naberie rýchlosť a vďaka útesom vzniká jedna z najlepších vĺn na svete. Funguje len pár dní v mesiaci a iba pár hodín.

Je úžasné pozorovať ju, no ešte lepšie zjazdiť. Bola to najlepšia vlna, akú som kedy zvládol. Len sme si museli dávať pozor na nákladné lode, ktoré si to šinuli veľkou rýchlosťou proti prúdu. Nepredpokladali, že v strede ničoho sa bude skupinka bláznov jašiť na vlnách,“ vysvetľuje Csonka.

Kajakár sa však musí mať na pozore, silné víry, ktoré za vlnou vznikajú, dokážu jazdcov pohltiť aj s loďou. Csonka si sadol do lode napriek bloku, ktorý mal v hlave po vlaňajšej nehode na majstrovstvách sveta v extrémnom zjazde v Rakúsku.

„Doskočil som vodopád do zlého záberu a odtrhlo mi to rameno. Celú zimu som sa snažil dostať späť do formy. No takúto možnosť som si nemohol nechať ujsť. Vždy sa snažím byť pozitívne naladený. Prečo mám sedieť doma a sťažovať sa, čo mi je, keď môžem ísť von.

Cvičiť sa dá aj na jednej ruke. A keď nemôžem chvíľu ísť do lode a hýbať jednou rukou, môžem behať, bicyklovať. Skúšal som robiť zhyb na jednej ruke. V Kanade som si však dával pozor. Nechcel by som všetko, čo som po tom zranení musel podstúpiť, absolvovať znovu.“

Čistá lotéria

Po šiestich hodinách v lietadle a ôsmich za volantom čakalo výpravu ďalšie dobrodružstvo - Detonator neďaleko Quebecu. Vlna takých rozmerov, že aj Csonka mal strach.

„Nie z toho, že sa utopím, ale či to rameno vydrží. Už len dostať sa na vlnu bolo náročné. Neúspešných pokusov bolo viac než tých úspešných. No napokon sa to podarilo. Pohľad z jej vrchu však bol strašidelný. Nikdy neviete, kam vás vystrelí. Bola to čistá lotéria. Radšej som nad ničím nerozmýšľal. Triky, ktoré sme na nej robili, vyzerali až nereálne.

Dopady z výšky, v akej som sa ocitol, boleli. Ako keby vám niekto trhal vnútornosti. Niekedy sme po zlom pristátí museli prestať jazdiť. Tá bolesť sa už nedala vydržať.“ Aj tak to podľa Csonku stálo za to. „Bol to obrovský zážitok.“

Zradné sifóny

Eskimáka - obrat, pri ktorom sa musí kajakár po prevrátení lode rýchlo otočiť naspäť - extrémna vodácka komunita dávno zvládla. „V našom športe je to bežná záležitosť. Na tréningu ich urobím aj tisíc.

Pri obrovských vlnách sa prevrátite vždy. Len musíte vedieť ‚vyeskimovať‘ naspäť. Oveľa horšie sú vodné víry a sifóny. Tak hovoríme tunelu, ktorý dokáže vytvoriť prietok vody pri zle položených kameňoch.

Kajakára to potom vcucne a, ak sa tam zasekne, väčšinou sa utopí. Bol som pri tom, ako sa nám utopil kamarát. Už sme mu nedokázali pomôcť.“

Aj on sa pokúša obmedziť nebezpečenstvo. „Snažíme sa vždy mať čo najlepšie zabezpečenie. Zoženieme tím ľudí, ktorý pozná rieky, kam sa chystáme, a dokáže zhodnotiť situáciu. Netúžime riskovať, ale užiť si to. Preto to robíme.“

Ako údery boxera

Pritom to nie je žiadne kúpanie vo vodičke. Kanadské rieky mali dva-tri stupne Celzia. Kajakári majú rukavice s latexovými manžetami a suché obleky, ktoré chránia väčšinu tela, aby obmedzili kontakt s ľadovou vodou.

„Dôležité je aj chrániť si špricku, tak hovoríme deklu, ktorým je zatvorená loď. Ak vám ju voda vytrhne, musíte plávať. Často je veľmi náročné dostať sa pri takých prúdoch k brehu.

Raz som v rakúskom kaňone musel plávať šesť kilometrov. Hoci som sa snažil dostať k brehu, vždy ma to strhlo späť do stredu. Na Zambezi v Zambii som zasa pokazil nájazd na vlnu a skončil v obrovskom valci na konci kaskády. Pol minúty ma nikde nebolo. Voda ma vyzliekala s takou silou, akoby ma mlátil nejaký boxer.

Ani keď som zlomil loď, som sa z toho nedostal. Našťastie, valec ma vypustil von. Domorodec, ktorý to sledoval, mi tvrdil, že som prvý, ktorého vypustil preč oblečeného. Už sa tam pár ľudí aj utopilo,“ priznáva Csonka.

Na druhý deň mal svalovicu aj na krku, no do lode sadol znovu. Existuje aj iný spôsob, ako sa brániť - tvrdí náš reprezentant - počúvať reč tela.

„Väčšina tých, čo sa im niečo zlé prihodilo, mala zlý pocit už od rána. Trápili ich hnačky, vracali. Telo na vodu ísť nechcelo, no aj tak išli. A potom sa im to stalo. Telo treba počúvať. Priznávam, ani ja som to neurobil a potom sa dostavili zranenia.“

Na vlastnej lodi

Csonka jazdí na kajaku, ktorý si vyrobil svojpomocne. „Postavil som si ho na mieru. Je karbónový, váži zhruba sedem kilogramov. Vyrábajú sa aj lacnejšie, plastové. Tie sa používajú pri splavovaní vodopádov, lebo dokážu lepšie absorbovať nárazy. Sú dlhšie, bezpečnejšie, no aj tak sa často polámu. V Kostarike sme si urobili dieru do lode štyria. Museli sme ich pomocou noža variča zataviť.“

Csonka sa živí, ako vie. Príležitostne dizajnuje lode, robí inštruktora na rafte, fotí svadby, vyrába filmy z prostredia, v ktorom sa pohybuje.

„S manželkou sme profesionáli, ktorí občas brigádujú,“ dodáva so smiechom. „Ako reprezentant v neolympijskom športe si toho veľa nevyjazdím. Preto robím, čo sa dá,“ pokračuje kajakár, ktorý sa už chystá na ďalšie majstrovstvá sveta. Znovu poletí do Kanady.

„Už štvrtého augusta s celou rodinou. Majstrovstvá sa však konajú v Ottawe až na prelome augusta a septembra. Súťažiť sa bude vo freestyle, no šampionáty sa bežne konajú v kajak crosse - jazde na čas.

„Piati sa vydajú na kaskády naraz. Kto je najrýchlejší, postupuje. Freestyle však mám radšej. Stále sa musím učiť niečo nové, som v prírode. Nie je to stereotyp. Kedysi som robil na reprezentačnej úrovni aj karate, ale toto ma baví oveľa viac.“

Kaskáda typu X

Nájsť vhodné vlny na jazdenie je dnes hotová veda. „Niektoré vlny, ktoré teraz jazdíme, svet pred štyrmi rokmi nepoznal. Existujú nadšenci, ktorí si zoberú džíp, chodia popri rieke a hľadajú nové.

A keď nájdu niečo zaujímavé, tak o tom dajú vedieť. Na jednom mieste sa potom stretne aj päťdesiat kajakárov. Pravda, dá sa to aj inak. Sledovať elektronické vodočety. Tie vám prezradia, kedy je v rieke najviac vody. Na Slovensku je najlepším miestom asi Váh pri Trenčíne,“ prezrádza Csonka.

Kaskády majú aj svoju klasifikáciu. Od jedna po šesť podľa náročnosti. „Existuje aj takzvaná kaskáda X, čo je každá nebezpečná, ktorú ešte nikto nikdy nezjazdil. Keď sa to niekomu podarí, okamžite sa z nej stáva šestka,“ uzatvára Peter Csonka, ktorý už sníva o expedíciách do Čile a na Nový Zéland. Ak bude za čo.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].